Rustaveli v slovenčine

Hostia

Tak ako je národným básnickým bardom u nás Hviezdoslav, takým je pre Gruzíncov Šota Rustaveli.

Rozdiel medzi nimi je v tom, že Rustaveli neexperimentoval s rodným jazykom, takže je zrozumiteľnejší.

Šota Rustaveli žil v 12. storočí a je pokladaný za jedného z najväčších gruzínskych klasikov. Je autorom gruzínskeho národného eposu Junák v tigrej koži (Vepkhist’q’aosani), jedného z najvýznamnejších diel gruzínskej poézie, v ktorom ospevuje rytierske ideály. Rustaveli je pravdepodobne aj autorom niekoľkých ďalších lyrických básní a epigramov.

O jeho živote sa vie len málo, bol zrejme vzdelaný a vysoko postavený šľachtic na dvore Tamary. Posledné roky života prežil pravdepodobne v Jeruzaleme, ale ani jedna z týchto informácií nie je úplne istá.

Jeho dielo Junák v tigrej koži bolo preložené do mnohých svetových jazykov. Napríklad do angličtiny ho preložili okolo roku 1880 manželia Suttnerovi pri svojom pobyte v Gruzínsku (1876 – 1885). Do slovenčiny dielo preložil o sto rokov neskôr Miloš Krno.

Veľvyslanec

Súčasný veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike. J.E. Revaz Beshidze, inicioval obnovené vydanie z roku 1980, za pomoci synov pôvodného prekladateľa.

Svetozár (vľavo) a Martin Krnovci
Svetozár (vľavo) a Martin Krnovci

Martin Krno, dlhoročný redaktor denníka Pravda, pomáhal pri reedícii. Svetozár Krno má rozhodujúcu zásluhu na samotnom vydaní v jeho malom vydavateľstve.

S. Krno
S. Krno

Tento vydavateľský počin ocenili prítomní hostia na slávnostnom uvedení nového vydania dňa 7. 12. v Zichyho paláci v Bratislave.

Kniha je určená hlavne knižniciam a študentom zaujímajúcim sa o tento básnický skvost gruzínskej poézie.

 

Podobné články

Príkladná sídlisková iniciatíva

Okrajové bratislavské sídlisko Krasňany je vlastne satelitným mestečkom. Vybudované bolo koncom 50-tych rokov ako Záhradné mestečko. Tu sa po prvýkrát použili vnútroblokové oddychové zóny –