Rustaveli v slovenčine

Hostia

Tak ako je národným básnickým bardom u nás Hviezdoslav, takým je pre Gruzíncov Šota Rustaveli.

Rozdiel medzi nimi je v tom, že Rustaveli neexperimentoval s rodným jazykom, takže je zrozumiteľnejší.

Šota Rustaveli žil v 12. storočí a je pokladaný za jedného z najväčších gruzínskych klasikov. Je autorom gruzínskeho národného eposu Junák v tigrej koži (Vepkhist’q’aosani), jedného z najvýznamnejších diel gruzínskej poézie, v ktorom ospevuje rytierske ideály. Rustaveli je pravdepodobne aj autorom niekoľkých ďalších lyrických básní a epigramov.

O jeho živote sa vie len málo, bol zrejme vzdelaný a vysoko postavený šľachtic na dvore Tamary. Posledné roky života prežil pravdepodobne v Jeruzaleme, ale ani jedna z týchto informácií nie je úplne istá.

Jeho dielo Junák v tigrej koži bolo preložené do mnohých svetových jazykov. Napríklad do angličtiny ho preložili okolo roku 1880 manželia Suttnerovi pri svojom pobyte v Gruzínsku (1876 – 1885). Do slovenčiny dielo preložil o sto rokov neskôr Miloš Krno.

Veľvyslanec

Súčasný veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike. J.E. Revaz Beshidze, inicioval obnovené vydanie z roku 1980, za pomoci synov pôvodného prekladateľa.

Svetozár (vľavo) a Martin Krnovci
Svetozár (vľavo) a Martin Krnovci

Martin Krno, dlhoročný redaktor denníka Pravda, pomáhal pri reedícii. Svetozár Krno má rozhodujúcu zásluhu na samotnom vydaní v jeho malom vydavateľstve.

S. Krno
S. Krno

Tento vydavateľský počin ocenili prítomní hostia na slávnostnom uvedení nového vydania dňa 7. 12. v Zichyho paláci v Bratislave.

Kniha je určená hlavne knižniciam a študentom zaujímajúcim sa o tento básnický skvost gruzínskej poézie.

 

Podobné články

Panoráma dunajského nábrežia

Prechádzka po bratislavskom moste SNP ponúka pozoruhodné pohľady. Napríklad na Hrad. Na rastúcu štvrť mrakodrapov. Prístavisko je plné, čo je dobrá správa, pretože takto príde

Beladice – kaštieľ a park sôch

Do Beladíc ma priviedla beseda s miestnymi čitateľmi, o účasť ktorých sa mimoriadne zaslúžil pán starosta PhDr. Mário Žáčik. Dávnejšie totiž spisovateľskú návštevu nemali, o