Tak ako je národným básnickým bardom u nás Hviezdoslav, takým je pre Gruzíncov Šota Rustaveli.
Rozdiel medzi nimi je v tom, že Rustaveli neexperimentoval s rodným jazykom, takže je zrozumiteľnejší.
Šota Rustaveli žil v 12. storočí a je pokladaný za jedného z najväčších gruzínskych klasikov. Je autorom gruzínskeho národného eposu Junák v tigrej koži (Vepkhist’q’aosani), jedného z najvýznamnejších diel gruzínskej poézie, v ktorom ospevuje rytierske ideály. Rustaveli je pravdepodobne aj autorom niekoľkých ďalších lyrických básní a epigramov.
O jeho živote sa vie len málo, bol zrejme vzdelaný a vysoko postavený šľachtic na dvore Tamary. Posledné roky života prežil pravdepodobne v Jeruzaleme, ale ani jedna z týchto informácií nie je úplne istá.
Jeho dielo Junák v tigrej koži bolo preložené do mnohých svetových jazykov. Napríklad do angličtiny ho preložili okolo roku 1880 manželia Suttnerovi pri svojom pobyte v Gruzínsku (1876 – 1885). Do slovenčiny dielo preložil o sto rokov neskôr Miloš Krno.
Súčasný veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike. J.E. Revaz Beshidze, inicioval obnovené vydanie z roku 1980, za pomoci synov pôvodného prekladateľa.
Martin Krno, dlhoročný redaktor denníka Pravda, pomáhal pri reedícii. Svetozár Krno má rozhodujúcu zásluhu na samotnom vydaní v jeho malom vydavateľstve.
Tento vydavateľský počin ocenili prítomní hostia na slávnostnom uvedení nového vydania dňa 7. 12. v Zichyho paláci v Bratislave.
Kniha je určená hlavne knižniciam a študentom zaujímajúcim sa o tento básnický skvost gruzínskej poézie.
