Profesor Rudolf Vrba, pôvodným menom Walter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Vancouver) bol slovensko-židovský biochemik, ktorému sa úspešne podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Po úteku poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu. 32 strán informácií, ktoré spolu s Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v Žiline, sa stalo známymi ako Vrbova a Wetzlerova správa. Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia, pretože bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.
Zapojil sa do SNP, kde prijal meno Vrba, ktoré potom používal po celý zvyšok života.
Po vojne študoval chémiu a biochémiu v Prahe. V roku 1949 získal inžiniersky titul, v roku 1951 doktorát a nakoniec v roku 1956 postgraduálny titul Kandidát vied (CSc.).
Pracoval v Československej akadémii vied a na Karlovej univerzite v Prahe. V Prahe študoval a žil s Gertrúdou Vrbovou, za slobodna Sidonovou (narodená 28. novembra 1926 v Trnave, vyštudovala medicínu), s ktorou mali neskôr dve deti. Manželstvo ukončili okolo roku 1958.
V roku 1958 využil pobyt v Izraeli, kde bol ako člen vedeckej delegácie, aby opustil socialistické Československo. Najprv pôsobil na ministerstve poľnohospodárstva v Izraeli. Jeho manželka v rovnakom roku emigrovala do Veľkej Británie. Vrba sa od roku 1960 presťahoval do Británie, kde najprv pracoval dva roky v Surrey (Neuropsychiatric Research Unit in Carshalton) a potom sedem rokov v Medical Research Council v Londýne. Britským naturalizovaným občanom sa stal 4. augusta 1966. Neskôr pracoval v Medical Research Council v Kanade a nakoniec na Harvard Medical School v USA. V roku 1976 sa stal docentom na University of British Columbia, Vancouver, kde vyučoval farmakológiu. Získal medzinárodnú prestíž ako autor 50 vedeckých článkov o chémii mozgu a za výskum v oblasti cukrovky a rakoviny.
Vrba (v spolupráci s Alanom Besticom) napísal po anglicky knihu o svojich osobných spomienkach na Osvienčim, s názvom „I cannot forgive“, ktorá vyšla v Londýne v roku 1963 a v New Yorku v 1964. Do češtiny bola preložená až v roku 1998. V roku 2007 vyšiel český preklad „Utekl jsem z Osvětimi“ jeho rozsiahlej knihy „44070 – The Conspiracy of the Twentieth Century“, ktorá pôvodne vyšla v roku 1989.
V roku 1985 poskytol režisérovi Claude Lanzmannovi rozhovor pre dokumentárny film „Shoah“.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Vrba
https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/1028494-hrdina-holokaustu-o-ktoreho-izrael-nestal-do-konca-zivota-viedol-bolestivy-spor
https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/250802/strateni-v-case-rudolf-vrba-a-alfred-wetzler
https://www.historicky.sk/l/rudolf-vrba/
Spracoval: Gustáv Murín
