Vysoké Tatry považujeme za náš národný klenot. A celkom prirodzene očakávame, že sa ním radi budú kochať aj turisti z iných krajín. Ibaže na rozdiel od najobľúbenejšieho rumunského horského strediska Poiana Brašov, kde hotely a penzióny rastú ako huby po daždi, zdá sa, že v Tatrách už dlho takto „nezapršalo“. Veď sa tomu pozrime bližšie:
Priam v srdci Vysokých Tatier, v Starom Smokovci, straší už 20 rokov opustený hotel Europa. A pritom ide o národnú kultúrnu pamiatku vyhlásenú už v roku 1963! Slávnostne otvorený už v roku 1894, v roku 1934 prešiel úpravou od Milana Michala Harminca. A môžeme tušiť, kde je problém. Máme doslova absurdnú pamiatkovú legislatívu, z ktorej vyplýva, že pamiatkari vám pri takejto náročnej dobovej rekonštrukcii nevypomôžu ani centom, hoci aj ide o národnú kultúrnu pamiatku! Ale budú vás buzerovať do aleluja, až vám to zoberie chuť sa do niečoho takého vôbec púšťať. Preto tiež naše národné pamiatky chátrajú – štát do nich neinvestuje a majiteľov odrádzajú niekedy až absurdné pamiatkarské podmienky. A pritom hneď oproti ruine hotela Europa je príklad funkčného hotelového komplexu rovnakého štýlu. Už roky tak sledujeme dve tiež-riešenia: majitelia nechajú budovu spadnúť (a vydýchnu si, lebo ostáva lukratívny pozemok a zbavia sa buzerácie bezohľadných pamiatkarov), alebo budova vyhorí (to môže byť aj poistný podvod). Tipnite si, čo čaká túto povestnú tatranskú ruinu?
Takýto problém by nemalo mať pôvodne rekreačné zariadenie Spojov, ktoré po roku 1989 prevzal Slovak Telecom a vraj v roku 2017 nový vlastník, a predsa! Nový vlastník sa rozhodol, že budovu zrekonštruuje na apartmánový dom, ibaže aj do toho sa zastarali pamiatkari. Výsledok? Keďže zrejme vôbec netušil, čo je na modernej budove historické, pamiatkarov tam jednoducho nepustil. A keď sa tam predsa len za asistencie Polície dostali, zistili, že tam protizákonne vybúrali celý historický interiér, hoci povolená bola len „citlivá rekonštrukcia“. A teraz mi povedzte, ako sa meria tá „citlivosť“? Stavbu zastavili a nič tým nedosiahli. Budova stojí už roky bez úžitku…
Na prechádzke zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice narazíte na ďalší strašidelný zámok. Penzión Karpatia (pôvodne Hotel Carpathia) postavili v roku 1928 ako vôbec prvú stavbu v osade Tatranská Lesná. Po II. svetovej vojne bol objekt znárodnený a slúžil ako odborárska zotavovňa ROH. Po roku 1989 sa objekt vrátil k súkromnému ubytovaniu a prechodne patril aj pod hotelovú sieť SOREA, no záujem postupne upadal. Napriek tomu ešte okolo roku 2015 zariadenie fungovalo, dnes je to ďalšia tatranská „zombie-budova“.
A v Tatranskej Lomnici je to ruina-veterán. Pôvodne to bol, práve aj kvôli zahraničným turistom, veľmi dobre zásobený Obchodný dom známy pod pôvodným socialistickým názvom Prior, neskôr premenovaný na Javor. Opustený je už od roku 2001 a nie je za neho v celej Tatranskej Lomnici žiadna náhrada! A budúcnosť? Ako keby sme počuli tú istú pesničku – prebudovanie na apartmány!
Namiesto hotelov apartmány
Kým množstvo a kvalita miestnych hotelov rumunského horského strediska Poiana Brašov už pomaly násobne prevyšuje Vysoké Tatry, nie je na dohľad žiadna zmena, naopak. A opäť máme príklad zo Smokovca.
Začalo to ako typická odborárska zotavovňa fungujúca v rokoch 1962-1989 pre rekreáciu členov výrobných družstiev Praha. V roku 1989 nastala „revolučná“ premena na hotel Panda. Už jeho slávnostné otvorenie predznamenalo budúci osud. Aby bolo naozaj slávnostné, najali si na to známeho fotografa a výmyselníka Tibora Huszára. A od neho viem, že prišiel na nápad, otvorenie urobiť ako haluškovú slávnosť pod sloganom – zjedzte koľko chcete, zaplaťte koľko uznáte za vhodné. A letáčiky s pozvánkou roznášali aj s jeho rodinou do poslednej chvíle. Keď sa vrátili do hotela, nakukol do reštaurácie a neveril vlastným očiam. Tam bitkom nabité, ale stoly prázdne! Rýchlo skočil do kuchyne a volá na šéfkuchára – noste na stoly! A šéfkuchár sa ani nepohol. Vysvitlo, že prevádzkar neveril, že toľkí hostia naozaj prídu a kúpil len kilo bryndze!
K tomu si povedzme klasický tatranský paradox. Tatranci z turistov žijú, ale nevážia si ich. Priam ich otravujú! Ale veď aj slávnu turistickú destináciu, ostrov Bali, stvorili svojou podnikavosťou Číňania. Rovnako v Tatrách, kde Tatrancom ani nenapadlo loziť po nejakých vrchoch. Tatranské štíty objavili a spropagovali prišelci, ktorými tak pohŕdajú. Klimatické kúpele tu vybudovali prišelci. A ikonické horské chaty vybudovali a sprevádzkovali prišelci. Na takúto tatranskú mentalitu doplatil aj hotel Panda, zavreli ho.
V posledných rokoch hotel Panda dlhšie chátral a patril medzi tzv. „realitné zombie“ budovy Tatier. Až sa našiel investor, ale ten rezignoval na hotel, pamiatkari si na neho tiež nespomenuli a teraz je z toho apartmánový dom.
S ohľadom na predošlé príklady môžeme konštatovať, že Vysoké Tatry postihol „apartmánový mor“…
V Rumunsku nehoda, u nás nepohoda
Aby sme boli korektní, počas novinárskeho výjazdu zvaného press-trip som objavil, že aj oni majú uprostred turistického centra ruinu. Hotel Ciucaș práve renovovali, keď v noci na 14. júna 2017 prepukol silný požiar, ktorý zasiahol strechu a horné poschodia rozsiahlej hotelovej budovy. Odvtedy je opustený, ešte aj tá tabuľa o renovácii tam ostala.
Lenže rovnako dopadol obľúbený hotel Hotel Pavla v blízkosti Kolonádového mosta v Piešťanoch, keď tam v októbri 2023 vypukol požiar, ktorý zasiahol strechu a podkrovné poschodie. V júni 2024 horelo aj v kedysi vychytenom piešťanskom hoteli Eden a požiar neobišiel ani najprestížnejší piešťanský hotel Thermia Ensana Palace. V nedeľu 27. septembra 2026 došlo k zadymeniu záložného batériového zdroja s následkom hromadnej evakuácie hostí, aj personálu. A to už nehovoríme o najväčšom strašidelnom zámku, hoteli Slovan (kde, mimochodom, tiež horelo 9. augusta 2018), ktorý stojí v miestnom parku opustený už od roku 1986! A to je, znie to neuveriteľne, národná kultúrna pamiatka, ktorú pamiatkari zďaleka obchádzajú a čakajú asi na zázrak, alebo jeho úplné zrútenie. To označenie za národnú kultúrnu pamiatku teda nie je pre dané budovy žiadna pomoc, naopak, biľag, čo odrádza súkromných investorov?! Práve pri hoteli Slovan sa oblúkom vraciame k najnovšiemu tatranskému trendu: vraj po desaťročiach sa črtá jeho obnova – na apartmány! A sme doma, stará mama…
To boli časy…
Ja si ešte pamätám, ako atrakciu hlavne pre cudzincov, pred hotelmi veľké ohniská a nad nimi sa točili dlhatánske ražne so živánskou v alobale. Teda nie špekáčiková opekačka, ale honosný reprezentačný piknik. Tak to zasa pre zmenu zatrhol TANAP (ktorého Správa sa vyznamenáva ešte inými bizarnosťami: https://blog.hlavnespravy.sk/41079/naco-je-sprava-tanap-u-na-srandu-ci-na-plac/). Túto originálnu gastro-atrakciu nahradil super-gýč hneď za stanicou tatranskej električky v Starom Smokovci. To Správe TANAP naozaj nevadí…
To v už spomínanom horskom stredisku Poiana Brašov nepoznajú. Pre väčšie skupiny pripravia aj jahňacinu na ražni v reštaurácii Mama Cozonacilor (v preklade „Mama kysnutých koláčov“ a skutočne tu ponúkajú ako ich lokálnu špecialitu našu mramorovú bábovku). Je to skutočne výnimočné miesto na rumunskom vidieku v dedinke Șimon pri hrade Bran, ktoré očarí každého milovníka poctivej gastronómie.
