V prvom polroku 2022 som už absolvoval dva samostatné výjazdy (V. Krtíš, N. Zámky) a dve šnúry besied a podpisoviek: Vráble, Topoľčany, Piešťany, Stará Turá, Myjava, Brezová pod Bradlom, a tiež Lučenec, Košice, Prešov, Svidník, Bardejov, Stará Ľubovňa, Poprad a Svit. Nastal čas vydať sa za čitateľmi na stredné Slovensko.
1. deň (Námestovo, kúpele Kováčová)
PRVÝ DEŇ MOJEJ NOVEJ ŠNÚRY BESIED som využil cestu z našej chalupy v Oravskej Lesnej a začal zrána v Mestskej knižnici v Námestove prednáškou o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete pre študentov SOŠ obchodu a manažmentu. Na moje otázky najpohotovejšie odpovedal Patrik, ktorému tak právom patrí moja prozaická prvotina s venovaním aj podpisom. Keďže som tu bol pred tromi rokmi, poznal som, že aj oni majú vynovené priestory, akurát, že architekt zabudol na to, že na Orave je naozaj zima. A to aj v lete 🙂
V NÁMESTOVE som sa zastavil aj v útulnom kníhkupectve Libresso na námestí, ktoré poznáte podľa pozoruhodnej sochy, ktorá tam pribudla práve cez pandemické obdobie. Privítala ma milá predavačka Lucia s mojimi knihami pripravenými na venovanie a podpis.
PRVÝ DEŇ MOJEJ NOVEJ ŠNÚRY BESIED som pracovne zakončil v kúpeľoch Kováčová, kde ma privítala pani knihovníčka Lýdia Milanová a príjemne potešila nielen účasť zvedavých i pozorných kúpeľných hostí, ale aj niekoľkých čitateľov mojich mafiánskych kníh.
2. deň (Zvolen)
V knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene, kde som bol naposledy pred štyrmi rokmi, ma obetavá knihovníčka pani Zlatica Brodnianska predstavila unikátnej skupine konzervatoristov, ale aj nádejných športovcov. Vynikal medzi nimi najaktívnejší Samo, ktorý si zaslúžil moju poviedkovú prvotinu s venovaním a podpisom. Vraj chce byť futbalovým trénerom, tak držme palce 🙂
Vo Zvolene som tiež podpisoval moje knihy v predajni Panta Rhei v OC EURÓPA, kde ma už čakala pani Aďa, ktorá číta aj moje články na Pravda.blog. Takže aj vďaka nej sa tam nazbieralo už viac ako 5,5 MILIÓNA čítaní.
Poobedňajšia beseda s dospelými čitateľmi bola v komornej atmosfére a tak sme si mohli dovoliť okrem dlhovekosti prebrať aj osobné zážitky s nedávnymi dvomi rokmi pandemických opatrení, ktoré sa niektoré podobali skôr na odborne bezmocné bizarnosti, ale aj to, ako kto čelil obmedzeniam až na úroveň trnavskej verzie „Lockdown-u“, ktorú istý plagiátor Matovič nazval „BlackOutom“. Mimochodom, avizovaným pandémiám od roku 2000 je venovaná celá jedna kapitola v tejto mojej novej knihe o zdraví. Bolo to milé a príjemné osobné posedenie. No a záznam o besede v kronike knižnice ma naozaj očaril.
Čas medzi besedami som využil na prehliadku nádherne vynovených priestorov tejto knižnice.
Pôsobivá je veľká sála s multifunkčným pultom.
Ale moderná technika je zradná. Takže túto super-interaktívnu obrazovku sme síce dokázali spustiť, ale ani s pomocou troch knihovníčok sme ju nedokázali ovládať.
3. deň (B. Bystricia, Dolný Kubín)
Na lyžiarskych zájazdoch sa tretí deň považuje za kritický, tak som si dal pauzu od besied a absolvoval dve podpisovky.
Vďaka tomu nájdete moje knihy s univerzálnym venovaním a podpisom už aj v P. Rhei v OC EURÓPA v Banskej Bystrici, kde ma privítala pani Beáta. Drahých cezpoľných čitateľov len upozorňujem, že trafiť do tohto Obchodného centra na podzemné parkovisko je enigma pre Sherlocka Holmesa a dostať sa zasa odtiaľ na výjazd na Ružomberok by nevyriešil ani jeho obetavý pomocník Dr. Watson. Ide to totiž len tak, že sa štvorprúdovkou vydáte opačným smerom na Zvolen. Verím, že aspoň domáci do tohto kníhkupectva trafia 🙂
Naopak ma očarilo útulné kníhkupectvo Libresso v Dolnom Kubíne, priamo na hlavnom námestí, kde sa mi venovali Katka a Zdenka (na obrázku). Tu majú navyše niektoré moje unikátne tituly, ktoré inde už nedostať. No a milé je, že dokázali zohnať aj moju knižočku „Smrť generála Lučanského“.
4. deň (Brezno)
Do tohto mesta som sa k svojim čitateľom vrátil po rekordných ôsmich rokoch. Pani knihovníčka Monika Bačová ma privítala ako strateného syna a musím uznať, že moju tvorbu má perfektne naštudovanú. Prvá beseda na tému najúspešnejších Slovákov a Sloveniek bola pre študentov Hotelovej a obchodnej akadémie, kde vedomosťami vynikal Marek, čím si zaslúžil moju poviedkovú prvotinu s venovaním a podpisom. Vďaka pani knihovníčke Bačovej odznel aj bonus a to citáciou o svetovosti slovenčiny v sexy-výrazoch z mojej knihy „Všetko je inak“. Môžete sa s nimi zoznámiť aj Vy TU.
DRUHÁ BESEDA v Brezne na tému najúspešnejších Slovákov a Sloveniek vo svete bola v miestnej ZŠ skvelo zorganizovaná pani učiteľkou Kristínou Gondovou. Medzi žiakmi vynikli tentoraz Peter a Ika. Na pamiatku sme si urobili spoločné foto s deviatakmi.
V tejto škole vyrobili unikátne kreslo zo starých kníh, akoby tušili, že slávny autor sci-fi románov a literatúry faktu Isaac Asimov splodil viac ako 500 titulov a z nich si urobil rovnaké kreslo, aby sa v ňom spokojne uvelebil. Ja nie som zďaleka taký plodný, ale tomu velebeniu som neodolal.
Pauzu medzi besedami som využil na návštevu kníhkupectva Panta rhei v breznianskom Obchodnom centre Point, kde ma privítali dve mladučké Veroniky. Tak si tipnite, ktorá mi pomáhala s podpisovaním mojihc kníh a ktorá fotila 🙂
BESEDA pre dospelých o dlhovekosti bola skvelým stretnutím so stálymi čitateľmi miestnej knižnice. Takže sme si povedali omnoho viac nad rámec obvyklej mojej prednášky z knihy „Laboratórium – zdravie pod mikroskopom“. Milo ma prekvapila pani, ktorá priviedla svojho syna Jarka, ktorý je verným čitateľom mojich kníh o slovenskej mafii. Manželov Slávku a Ivana zasa zaujali moje dve knihy o partnerských vzťahoch.
5. deň (Liptovský Hrádok)
POSLEDNÝ DEŇ MOJEJ TÝŽDŇOVEJ ŠNÚRY besied a podpisoviek som zavítal po prvý krát do Liptovského Hrádku. Tu som mal dve besedy pre tretiakov na Strednej odbornej škole elektrotechnickej o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete. Priviedla ma tam pani knihovníčka Dana Kolárová a ujala sa ma pani zástupkyňa riaditeľa pre všeobecno-vzdelávacie predmety, Mgr. Marta Hochmalová. Na prvej besede z takmer plnej auly zo všetkých najviac vynikal Jakub, ktorý si zaslúžil moju poviedkovú prvotinu s venovaním aj podpisom. A keďže s otcom a rodinkou precestovali kus sveta, verím, že prispeje aj do tejto mojej cestovateľskej web-stránky Tulacky.net.
DRUHÁ BESEDA ukázala dva príklady vzdelaných a iniciatívnych študentov. Juraj nasleduje rodinnú tradíciu, lebo jeho otec je IT-ečkár a mama učiteľka, takže snáď ukáže svoje schopnosti na poli virtuálnej reality počítačov. A moje vrcholné sympatie má Simona, ktorá ako osamelá dievčina obklopená spolužiakmi nielenže vie, ale sa ani nebojí prejaviť svoje vedomosti nahlas. Očarilo ma, keď mi prezradila, že jej nebolo zaťažko z vlastnej vôle vyjsť na povalu domu ich starkých a vyhrabať tam prachom zapadnutú slovenskú literárnu klasiku, ktorú si dokonca obľúbila! Obom držím palce, moju knižočku s venovaním a podpisom si zaslúžili.
V tejto škole ma zaujalo jednak to, že uprostred nej na jednej chodbe tróni zbrusunové auto ako učebná pomôcka, ale tiež ma zaujali výtvarné prejavy miestnych študentov. Posúďte sami.
Za tých päť dní som nacestoval viac ako 1 400 kilometrov a šíril povedomie o úspechoch našich krajanov na šiestich besedách v knižniciach v Námestove, Zvolene, Brezne a Liptovskom Hrádku, s dospelými čitateľmi debatoval o dlhovekosti tri krát v kúpeľoch Kováčová, Zvolen a Brezno a zanechal mnou podpísané knihy v kníhkupectvách v Námestove, Zvolene, Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne a Brezne. Tak zase niekedy dovi-dopo, priatelia!
