Eduard Ambróz (narodený v Bratislave našiel uplatnenie v kanadskej Ottawe), nebol doma prorokom, ako hovorí Biblia. Doma na Slovensku jeho talent nedokázal nik odhaliť. Umenie ho totiž priťahovalo už v mladosti. Po neúspešných prijímačkách na umeleckú školu v Prahe dokončil štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Hospodárske noviny): „Na prijímačkách bolo 600 uchádzačov a do ročníka brali len dvanástich z nich. V porovnaní s výtvarníkmi, ktorí pracovali v umeleckej sfére už predtým, som bol slabý.“
Hoci herectvo vyštudoval na VŠMU v ročníku so Stanom Dančiakom, Mariánom Labudom či Pavlom Mikulíkom, viac sa venoval hudbe. Spieval s kapelou Vlada Hronca, Vojenským umeleckým súborom, so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu, s orchestrami Karla Krautgartnera i Juraja Berczellera, s Evou Kostolányiovou a Evou Slávikovou. Účinkoval na Bratislavskej lýre, vystupoval v Pionierskom paláci, Astorke, PKO, Mladej garde i v Divadle za rampami. Často nahrával v bratislavskom rozhlase…
O tomto období svojho tvorivého života hovorí TU.
Maľovaniu sa tak naplno začal venovať až po tom, ako v roku 1968 emigroval do Kanady. Cesta za úspechom však podľa neho spočíva v tom, ako dokáže človek reagovať na potreby svojho okolia(Hospodárske noviny): „Severná Amerika je miesto, kde všetko prebieha na praktickom podklade. Keď je vaša tvorba tým, čo verejnosť obdivuje a kupuje, čoskoro si vás všimnú aj médiá. Tie hrajú v tomto procese veľkú úlohu.“
Umelecké diela bratislavského rodáka visia na stenách ministerstiev, sídel svetových firiem i popredných galérií. Tisíce hodín strávených v ateliéri, návštevy svetových galérií a múzeí či stovky prebdených nocí. Aj takto vyzeral uplynulé štyri desaťročia život svetovo uznávaného maliara Eduarda Ambróza. Začínal predajom svojich diel v nábytkárskych obchodoch a postupom času sa dopracoval až k návrhom diel pre kanadské ministerstvo kultúry (Hospodárske noviny): „Moje začiatky boli veľmi skromné. Začínal som pred 35 rokmi na cene 35 dolárov za vodomaľbu, dnes sa ceny mojich obrazov pohybujú až do výšky päťtisíc dolárov za dielo.“
Za desaťročia, ktoré venoval Ambróz umeniu, si záujemcovia od neho kúpili 18-tisíc umeleckých diel. Okrem súkromných zberateľov sa však venuje aj zákazkám, ktoré si u neho objednajú súkromné spoločnosti s celosvetovým pôsobením. Aj takto sa mu podarilo skrášliť svojimi dielami priestory Kanadskej astronautickej spoločnosti alebo rôznych farmaceutických koncernov, ktoré okrem Toronta pôsobia napríklad aj v Číne.
Viac prezradil v rozhovore TU.
Zdroje:
https://hnonline.sk/svet/324964-vytvarnik-eduard-ambroz-pre-hn-inspiroval-ma-dali
https://hnonline.sk/svet/344830-slovak-ktoreho-obrazy-zdobia-zbierky-na-celom-svete
https://pyramida.rtvs.sk/clanky/Folklor-a-pop/237111/rozhlasove-reminiscencie-75-eduard-ambroz
https://blog.sme.sk/bucekst/kultura/zabudnuti-bigbitaci-viii-eduard-ambroz-fellows-black-white
Spracoval: Gustáv Murín
