Parkovanie
V parkovaní by nám mohla byť Sevilla varovaním pred tým, čo nás zrejme čaká a neminie. Jeden z miestnych kolegov, ktorý navštívil autom Bratislavu sa čudoval nad slabou automobilovou premávkou v našom hlavnom meste. S niečím takým tu, v hlavnom meste Andalúzie, nemožno počítať. Mestom sa valia dňom i nocou vlny áut. Zvlášť udrie do očí problém voľných miest na parkovanie. Zdá sa akoby ani vlastne neboli. Parkuje sa tu nielen na regulárnych parkoviskách a pri obrubníkoch, ale aj na chodníkoch a každej dostupnej ploche. Cez pracovné dni je situácia taká zlá, že autá stoja v dvojradoch. Ten prvý je zaparkovaný podľa našich zvyklostí na ulici, ale kolmo na chodník. Druhý rad áut je súbežný s chodníkom a vlastne blokuje autá stojace pri chodníku. Aby tie prvé vôbec mohli vyjsť, sú autá v druhom rade vždy odbrzdené, takže tu ľahko môžete zbadať decentnú dámu ako odtláča jedno auto za druhým, aby sa vôbec dostala k tomu svojmu. Na Univerzite vybudovali nedávno extra-parkovisko pre zamestnancov a celkom samozrejme je beznádejne preplnené. Vstup je možný len na permanentky, ktoré jednoducho nie je dostať a žiadať o ne treba každý rok pekne vopred. Študenti to vyriešili jednoduchšie. Univerzitný kampus je doslova preplnený motorkami všetkých typov, od skútrov, cez terénne motorky až po tie najvyššie kubatúry značiek Gagiva, Honda, Kawasaki, Suzuki a na počudovanie sa tu motá aj jedna Jawa.
Paradoxne však, podľa prieskumu verejnej mienky uskutočnenej jedným z najpopulárnejších denníkov Diario 16, len 3,8% opýtaných považuje automobilovú premávku za príliš hustú a počet áut za priveľký! Omnoho viac si robia starosti s ozónovou dierou (14%), znečistením vodných zdrojov (16,1%) a odlesňovaním (18,8%). Ale najviac sa obávajú znečistenia vzduchu (20,1%) a celkového znečistenia prostredia (21,5%), ktoré s automobilizmom nepochybne súvisí! Tento paradoxný jav sa dá snáď vysvetliť nadšením Španielov pre autá. Dopravu v takmer miliónovej Seville okrem súkromných vozidiel zabezpečuje hustá sieť autobusov, ale okrem toho nájdete tu len jednu linku električky (hrdo nazvanú „Metrocentro“), jednu linku metra a žiadne trolejbusy. Rovnako spojenie medzi mestami je buď osobnými autami, alebo autobusmi, ktorých sieť a služby sú na vysokej úrovni. Železnica je tu doslova na vedľajšej koľaji, takže nie je žiadnou výnimkou vidieť v malých i väčších mestách železničné stanice uzavreté pre nerentabilnosť. A to sa chystá uzatvorenie ďalších! Ťažko sa potom čudovať miestnemu automobilovému „premnoženiu“.
Chronický problém s parkovaním v mestách poskytol šancu miestnym nezamestnaným, či tulákom na celkom unikátny zárobok. Ja ich volám „zaparkovávači“ a je na nich skutočne zaujímavý pohľad. Takýto zaparkovávač sa prejde po niektorej z najrušnejších aveníd a doslova vyčíha, kedy sa niektoré z miest pri chodníku uvoľní. Potom sa tam postaví a signalizuje prúdu prichádzajúcich áut, že práve tu je šanca zaparkovať. Po čase sa objaví vozidlo, ktoré túto príležitosť využije a zaparkovávač ho okázalými gestami naviguje, aby bolo jasné, že sa snaží. Medzi nami, to miesto by si šoféri našli aj sami a aj zaparkovať vedia celkom zručne. Ale akosi mlčky inštitúciu zaparkovávačov beriú na vedomie a dotyční vyfasujú od šoféra vždy nejaké drobné. Že by nová inšpirácia aj na našom trhu práce? Hoci nemám nič proti vynaliezavosti, bol by som radšej, keby sme sa zo Sevilly včas poučili a vybudovali podzemné parkoviská skôr, než bude neskoro a v našich uliciach sa objavia zaparkovávači v snahe urobiť z núdze cnostné povolanie.
Gustáv Murín
foto: licencia pixabay
