V osmestohlavom dave na evakuačnej ploche som našiel skupinku našich literátov. Postávali bezradne pred našim internátom zvaným Myflower.
Chcel som vedieť, čo bolo pre nich to najdôležitejšie. Odvtedy to považujem za ďaleko lepšiu anketovú otázku, ako tú notoricky známu – čo by ste si vzali so sebou na pustý ostrov. Na pustom ostrove vám to predsa môže byť ukradnuté, či ste sa rozhodli správne. Ale uvážte, čo by ste si v sekunde mali vziať medzi ľudí – aby ste prežili!
Estónec to vyriešil pasom, ešte ho držal v ruke.
Izraelčan si vzal šeky a peniaze.
Austrálčan zvieral pod pazuchou svoj rukopis, ktorý tu chcel dokončiť.
Číňan z Hong-kongu kľačal na kufri, lebo doň nahádzal takmer celý svoj majetok, ktorý bol pôvodne v dvoch kufroch a teraz v tme skúšal vystopovať, čo všetko pri evakuačnom behu stratil.
V tejto súťaži národov vyhral môj nápad. Ja som zobral zo svojej izby – basu piva značky Beck. Všetci to ocenili. Ten poplach bol totiž falošný. Nič nehorelo, len sa niekde splašil požiarny hlásič. A kým americkí hasiči v teplej augustovej noci skončili svoje požiarne cvičenie, dobre padla fľaša správne vychladeného Becka.
Napriek tomu, že konzumácia alkoholu na verejnosti sa v USA prísne trestá, v tom hasičskom zmätku nás takýto trest minul. Okolostojaci študenti totiž s mojím riešením sympatizovali, takže nás ani nemal kto udať…
Gustáv Murín
(viac v knihe: https://www.martinus.sk/3607727-taka-normalna-amerika/e-kniha)
