Varšava I. – Fénix z popola

Varšava je snáď jediné mesto na svete, kde sa vás domáci nepýtajú automaticky, či sa vám tam páči. Im samým sa totiž mesto, tak ako je znovupostavené, až tak veľmi nepáči a majú k nemu veľa výhrad. Neprehliadnuteľnou (a obyvateľmi tiež najkritizovanejšou) dominantou mesta je Palác kultúry. Na príkaz Stalina ho v roku 1955 postavili ako sovietsky dar a prvý mrakodrap v meste. Pôvodne mal doplniť celú sériu podobných stavieb v Moskve, ale stojí vo Varšave ako terč bezpočtu vtipov Varšavčanov.

Jazvy krutej histórie postupne miznú

Budovy poľského hlavného mesta majú len šesťdesiat rokov. Nikdy vlastne nemalo vstať z popola, na ktorý ho premenili ustupujúce nacistické vojská. Z 25 498 budov mesta bola polovica zničená úplne a žiadna neušla poškodeniu. Okolo 650 tisíc obyvateľov mesta zahynulo. Z toho takmer 350 tisíc Židov, ktorých so zemou zrovnané Geto bolo len rozcvičkou okupantov na likvidáciu celého mesta počas Varšavského povstania. To začalo 1. augusta a držalo sa až do 2. októbra 1944. Spolu s mestom padlo do 200 000 Poliakov a celé jadro povstaleckých vojsk Armie Krajowej. Na to všetko sa pozerali vojaci ruskej Červenej armády z druhého brehu Visly v štvrti Praga (ktorých ale, po pravde, Varšavčania nevítali s nadšením kvôli ich okupácii Poľska už na začiatku 2. svetovej vojny). Po vojne Poliaci znovu vybudovali Stare Miasto v centre Varšavy tak verne, že je od roku 1980 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi prvými bolo zrekonštruované Zámocké námestie spolu so sochou kráľa Žigmunda. Šiel som sa prejsť varšavským Getom a po hodine šliapania naprieč jeho pôvodnou rozlohou som našiel len malé zvyšky pôvodných múrov schované vo dvoroch nových obytných domov. Na múre s pamätnou tabuľou sú dnes už pripevnené televízne antény, z otvorených okien okolitých domov bolo počuť rádiá i televízory a do toho cinkot príborov od nedeľného obeda. Pri nohách sa mi holuby bili o pätky chleba, ktoré im tam niekto pohodil. Toto mesto už zasa žije naplno. Utrpenia minulosti pripomínajú už len pamätníky padlým a pomníky. Tie, na rozdiel od nás, sú stavané a financované z vlastných peňaženiek pozostalých a spolubojovníkov. V centre bývalého Geta dnes rastie na veľkej lúke ďatelina. Ibaže bez štvorlístkov.

História na každom kroku

Založenie Varšavy súvisí s dvoma legendami. Morská panna, ktorá údajne sídlila v modrých vlnách Visly, zvestovala mazovskému rybárovi veštbu o nezničiteľnom meste, ktoré tu vznikne. To mali nevdojak vyplniť dvaja zamilovaní, Wars a Sawa, keď založili statok, okolo ktorého sa rozrástla osada a neskôr mesto. Nielen Varšava, ale celé Poľsko žije vojnovou históriou dodnes. Spomedzi dvadsiatich hlavných varšavských múzeí vynikne Historické múzeum, ktoré uchováva najmä históriu mesta. Návštevníkom tu premietajú filmové dokumenty z nacistickej okupácie a ich systematickej deštrukcie mesta z roku 1944. Tej symbolicky unikla bývalá väznica Pawiak premenená dnes tiež na múzeum. Bohatú poľskú vojenskú históriu mapuje až do dnešných dní Múzeum vojenstva s bohatým parkom obrnenej techniky. Poliaci si pri každej príležitosti pripomínajú, že armáda v ich dejinách vždy zohrávala významnú úlohu. Dokazujú to napríklad aj tým, že mali v Iraku po USA a Veľkej Británii najsilnejší kontingent vojakov. Obecná militarizácia vedomia asi celkom poplietla aj pozoruhodnú postavičku, ktorú som zahliadol pri vychádzaní z varšavského Múzea vojenstva. Muž neurčitého veku mal na hlave helmu, vojenskú košeľu s výložkami, ale pod ňou aj nočnú košeľu, ktorá prepásaná vojenským opaskom tvorila akúsi sukňu a z tej mu trčali holé nohy vo vojenských kanadách. Áno, už aj v Poľsku vyznieva militantné myslenie občas smiešne. Čarovné sú prechádzky ulicami starého mesta v tvare šachovnice s centrom na námestí zvanom Rynek. Neďaleko je zvyšok historických hradieb s mohutným Barbakanom. Varšava je bohatá na múzeá, divadlá a parky. Obrazy a úžitkové umenie môžete obdivovať v hradnom komplexe Zamek Królewski, ktorý bol znovupostavený v 70. a 80. rokoch minulého storočia. V Národnom Múzeu je bohatá kolekcia umenia a archeológie. Staroveké maľby a nábytok sú v barokovom paláci Wilanów. Pôvodne kráľovské kúpele, a dnes park Łazienki, boli do súčasnej podoby prestavané kráľom Stanisławom Augustom Poniatowskim v 17. storočí. Toto kráľovské letné sídlo stavali až tridsať rokov do rozlohy 80 hektárov, pričom záhradná úprava je kombináciou francúzskej i anglickej školy a aj dnes ideálna na prechádzky. Park sa môže pochváliť Vodným palácom s pozoruhodnou zbierkou obrazov, otvoreným divadlom podľa gréckeho vzoru, Oranžériou s divadelnou sálou a pomníkom slávneho poľského skladateľa Frederika Chopina. Slávneho varšavského rodáka Frederika Chopina si každoročne pripomínajú medzinárodnou klavírnou súťažou, ktorá nesie jeho meno. Kalendár veľkých hudobných podujatí dopĺňa festival klasickej súčasnej hudby „Varšavská jeseň“, „Varšavské jazzové letné dni“ a obľúbené „Jazz Jamboree“. Každý druhý rok mesto hostí medzinárodnú výstavu plagátov.

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Poľsku nájdete na http://www.walkers.sk/polsko.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

Hniezdo neresti – cestovný príbeh Rasťa Piška

   Krátkodobé zájazdy pracovných kolektívov do spriatelenej cudziny, boli obľúbeným spestrením inak nudného, socialistického spôsobu života.    Účasť na takomto podujatí bola vždy riskantná. Človek

Varšava II.

Dnes mesto na obidvoch brehoch rieky Visly obýva priamo 1 680 000 a v širšom okolí až 2 270 000 obyvateľov. Aj preto je Varšava