Mesto ako rozprávka

Na každého návštevníka Las Vegas zapôsobí slogan „Vitajte v hlavnom meste zábavy!“, ale rovnaké uvítanie zažijete aj v Hollywoode. Las Vegas tiež nie je jediným hráčskym mestom v Spojených štátoch, takisto ako Grand Canyon nie je jediným veľkým kaňonom v Amerike. Kúzlo je predovšetkým v tom, že o tých druhých sa nevie, pretože by sa nemalo vedieť. Konkurencia v hazarde i prírodnej kráse sa tu berie vážne.

V Spojených štátoch sú aj hazardné hry pretvorené na priemyselné odvetvie dovedené do dokonalosti vrátane zisku. Iróniou historického osudu majú monopol na hazard Indiáni. Jediným prejavom právnej nezávislosti v rámci ich rezervácií je práve možnosť obísť federálny zákaz hazardných hier. Možno to pôvodne bolo myslené ako trik ako odviesť odbojné kmene od reálnej politiky k tejto hráčskej závislosti. Ale ako to už býva, samotní Indiáni sa stali len nastrčenými figúrkami, za ktorými stoja bohaté belošské investičné skupiny. Dnes vďaka tomu až 405 indiánskych kasín v 30-tich štátoch U.S.A. za rok 2007 priznalo zisk až 900 miliónov dolárov, čo je medziročný nárast takmer o štvrtinu…

Klasické indiánske kasína sú budovy v štýle „adobe“ (chatrčí z hliny) stojace opustene pri diaľniciach a väčších cestách. V Novom Mexiku som do jedného vstúpil len so zvedavosti a takmer som prišiel o fotoaparát. Neodolal som totiž pohľadu na „hazardéra“, ktorý namiesto našej predstavy z Monte Carla o distingvovanom džentlmenovi v smokingu, hral pri automate v montérkach s montážnickou helmou na hlave. Stačilo jediné blysnutie môjho fotoaparátu a už som mal na krku dvoch ozbrojencov. Fotil som totiž nechtiac v smere pokladní za hrubými mrežami…

Nevada je jediný štát, kde sú hazardné hry povolené mimo indiánskych rezervácií a licencií. Pochopiteľne, že svetoznámym centrom tejto zábavy je Las Vegas.

Hlavné mesto zábavy

Las Vegas je mesto v púšti, ale na tú nedovidíte cez trblietavé neóny zdobiace strmé pohoria obrovských hotelov (len jediný hotel Harrah´s má 2613 izieb, čo je štvrtina kapacity všetkých bratislavských hotelov) okolo povestného bulváru The Strip, kde je sústredených 15 z 25-tich najväčších hotelov sveta. A z tých hotelov vychádzajú na nákupy, k bazénom a do barov štíhle krásky, ktoré vám vyrážajú dych.

Pamätihodnosťami aj toho najväčšieho mesta na svete prejdete do troch dní. Na Las Vegas vám stačí pätnásť minút. Z helikoptéry päť. Toto mesto v púšti možno opísať jednou vetou – Las Vegas je dlhá ulica plná hotelov, hore izby, dolu kasína. A to je všetko, teda takmer všetko. Tie hotely sa totiž snažia plniť základný motív Las Vegas. Toto mesto je Disneylandom pre dospelých. Je založené na rozprávke. Rozprávke o bohatstve, ktoré tu získate za noc. A rozprávkovej ilúzii, že stačí zájsť do Las Vegas, aby ste pešo prekráčali z Benátok (s „naozajstnými“ gondolami a gondoliérmi i nefalšovaným bel cantom) do Paríža (s „naozajstnou“ Eifelovkou a šansónmi) až po egyptskú pyramídu. Ak by sa vám nechcelo šliapať (čo sa mnohým Američanom naozaj nechce), prevezie vás týmto rozprávkovým svetom „naozajstný“ rikša. Líši sa od tých ázijských atletickou postavou v atletickom úbore, vysielačkou a cenou. Pre tých, čo majú slabú predstavivosť je tu aj „naozajstný“ Ostrov pokladov a naozaj naozajstný disneylandový zámok. To všetko pod názvami The Mirage, MGM, Ceasars Palace, Imperial Palace, Harrah´s, Belaggio, Mandalay Bay, Venetia a pochopiteľne – najstaršie kasíno Flamingo.

O čo sa hrá?

V Amerike je všetko možné, v Las Vegas je to možné minimálne dva krát. V prvom rade je tu pochopiteľne možné hrať. A to už na letisku, ktoré je namiesto hudby „ozvučené“ cingotom mincí z hracích automatov. V kasínach sa z kartových hier hrá predovšetkým „očko“ a to tak rýchlo, že rozkoš z toho môžu mať len piloti nadzvukových lietadiel. Trik je totiž v tom, že pri takomto tempe nikdy nemáte čas zamyslieť sa poriadne nad tým, či to, čo práve robíte, má aj zmysel. Inak je tu k dispozícii celá škála rulety od klasickej, cez čínsku až po tú, kde o víťazných číslach rozhodujú tri hodené kocky. A to všetko obklopené stovkami, tisícami hracích automatov. Ak by Spojené štáty Americké raz chceli vyhrať tretiu svetovú vojnu, mohli by okamžite postaviť do útoku celú divíziu týchto jednorukých banditov. Nepriatelia by sa uhrali k smrti. Ale hlavne – prehrali by. Tak ako väčšina návštevníkov tejto rozprávky na zemi.

Horúčka piatkovej noci

V každom cudzom meste a v Las Vegas zvlášť je dobré mať sprievodcu. Môj priateľ zo štúdií Peter a jeho americká priateľka Heather boli tými najlepšími pre divokú jazdu lasvegaskou nocou. Štart je pomalý, váhavý – kam ísť, komu zavolať. Poobedie v miestnych supermarketoch pripomína pešiu túru kilometrami regálov plných exkluzívneho tovaru, ktorý nikto nekupuje. A predsa! Ako zlatá rybka v prúde a zaslúžená odmena pre hodiny vyčkávajúceho rybára, aj tu za každým rohom čaká prekvapenie – módne butiky sú promenádou takej škály krásnych zákazníčok, akú som nevidel ani v rodnej Bratislave. A to už je čo povedať. Ale to je len začiatok – premiestňujeme sa totiž do baru…

Je piatok a prehliadka krásnych ľudí pokračuje. Máte pocit, že ste vo filme, alebo na módnej prehliadke. Ale všetci títo ľudia sú skutoční, na prvý pohľad „happy“ a navyše ochotní prehodiť s úsmevom slovko-dve s cudzincom. Las Vegas vyrazil dnes večer splniť svoj rozprávkový sen. Na to sa treba posilniť dobrou večerou a tej sa dočkáte v exkluzívnej japonskej reštaurácii Hamada. Majú tu najlepšie (a asi aj najdrahšie) suši na západnej pologuli. Peter a Heather sú tu ako doma a tak si môžeme pochutiť dokonca aj na špecialite zvanej 69, ktorú ale na jedálnom lístku nenájdete. Predtým som však ešte stihol prehltnúť celé masavi, čo je maslovitá hrudka tak štipľavého japonského chrenu, že aj pravé „plechové papule“ ju používajú len na dochutenie sójovej omáčky. Našinec sa však nezaprie. So slzami v očiach som sa pokúsil neskolabovať. Mojou prvou pomocou bola voda a hneď po nej japonské pivo. A potom samozrejme ryžová pálenka saké na privítanie, saké na dobrú chuť a saké na rozlúčku. Zapíjané skvelým zeleným čajom. Účet som nevidel, ale som rád, že doktori sú v Amerike naozaj slušne platení. Medzičasom sa k nám pridal spriatelený filipínsky imigrant, ktorý je nezamestnaný ale zato má vrelý vzťah k literatúre a mužom. Partiu dopĺňa čisto americký pár – ona je atraktívna, on je úspešný (minimálne v tom, že má ju). Pravý čas vyraziť do jedného z vychytených klubov – tento sa volá 56 a sídli v podzemí hotelového kolosu MGM.

Krása v rytme

Vstupné do klubu je rovnaké ako vstupné do Grand Canyonu. A oboje ponúka nevídané prírodné krásy. Počet až neskutočne krásnych Američaniek na meter štvorcový hustne. Pri pohľade na ne ma prenasleduje neodbytná myšlienka – kde sú všetky tie škaredé a tlsté, ktoré som vídal až doteraz, kým som neprišiel do Las Vegas? Každý si tu drží pohár aj pri tanci. Malý pohárik margerity totiž stojí takmer dvanásť dolárov (cca 400 Sk), a to je reklamná cena! Rozhodne to teda nie je alkohol, čo rozpaľuje všetkých naokolo (v našom boxe začne bez varovania vábna deva svojmu partnerovi predvádzať náznaky striptízu – a robí to lepšie než profesionálky v oklahomskom klube Sugars!). Dunivá hudba a krásne telá v rytme. Uprostred toho všetkého starší chlapík tancuje sám so sebou v kúte parketu, a tancuje dobre! Ešte aj čašníčka je „hot“, ako tu hovoria, a tak sa je na čo dívať do tretej ráno. Bodkou za losangelskou nocou je krátka návšteva baru „Gypsies“. Tancujú tu muži s mužmi a ženy so ženami. Peter na chvíľu zladí tanečný krok s miestnym travestitom. On-Ona od nadšenia, že sme z Európy, predvedie na našu počesť nečakaný špagát. Kým sme Ju-Jeho pozbierali zo zeme aj s rozsypanou kabelkou, dospeli sme k záveru, že nadnes stačilo exkurzie po tom, čo všetko je v Las Vegas možné.

Autor: Gustáv Murín

Podobné články