Každý kto navštívil Prahu, musel uznať, že je to jedno z najkrásnejších miest na svete. Za to môže pochopiteľne panoráma Vltavy, Karlova mostu a Hradčan, ale aj zákutia Malej strany a naopak uličky a paláce, ale aj krčmičky Starého Města.
Ja som sa do týchto „panoramat“ zamiloval, keď som tu v 80-tych rokoch prežil dvakrát po polroku na vedeckej stáži na Ústavu experimentální botaniky ČAV pod vedením môjho vedeckého majstra Dr. Jiřího Velemínskeho, kde som bol obklopený priateľskými kolegami. Tomu predchádzal môj letný vedecký pobyt ešte ako študenta. To bola tá istá Praha, ibaže na ňu ešte bolo vidieť – dnes si ju ťažko môžete vychutnať so všetkými jej zákutiami pri návale turistov…
Preto ma nadchlo, že vďaka mojej prednáške o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete (viď ich prehľad na tejto web-stránke) som si mohol užiť Prahu „len pre seba“, keď som skorým ránom kráčal na vlak na Hlavní nádraží (mimochodom, zaskočili ma tam tvrdením, že cena „jízdenky“ sa denne mení, tak ako u leteniek?!!).
Spolu so mnou vyrazili do ulíci „pražští metaři“.
Ale jeden evidentne dezertoval, alebo si svoj „vozejk“ odložil už večer, aby strávil noc s nejakou dámou v okolí, takže si ho len odparkoval?
Tiež ma zajalo ako sa niekto chcel zbaviť niektorých kníh (módna je dnes rusofóbia), ale zase mu bolo „stydno“ ich vyhodiť (to zakladateľ SITA Pavol Múdry sa verejne pochválil, že bez hanby vyšmaril zo svojej knižnice romány Dostojeckého a Tolstého, ktorí tvorili pred storočím a so súčasnou politikou nemajú nič spoločné!!!). Tak ich tu niekto vystavil a možno si ich zoberie práve jeden z tých „metařů“ (mimochodom, nepodceňovať, tí niekedy nachádzajú a zachraňujú z vlastnej vôle mnohé vyhodené hodnoty a navyše na politiku ako „pouličníci“ kašlú).
Na druhej strane ma zaujala táto ponuka vo výklade obchodíka v zastrčenej uličke.
Praha bola vždy centrom „češství“, veď nie nadarmo Hašler notoval „Praha je všech Čechů ráj, až žije bajkajlaj…“ (to závarečné bajkajlovanie som nepochopil). Ale aj tak ma milo prekvapil tento plagát.
Prvý veľký super-market za vlády komunistov prečkal do dnečných dní, to je pozornostihodné!
Praha bola vždy známa úžasnou kombináciou architektonických slohov. A je naozaj nasledovaniahodné, že vedia vložiť moderné techniky citlivo (alebo aspoň invenčne) do historickej zástavby.
Občas sa však nejaký ambiciózny architket utrhne a je to brutál…
Alebo nastáva úplný zmätok, lebo toto Museum na Václaváku určite nie je.
Tento svätý mi požehnal na cestu. A že to bolo treba – s náhodnými spolucetujúcimi sme sa v reštauračnom vozni tak „rozdováděli“ (za čo mohla hlavne batéria pohárikov Jagermesitera), že jeden zabudol v Brne vystúpiť a previezol sa do Břeclavy, čo malo za následok ďalšie prípitky na nádhoné strenutia spriaznených duší 🙂
No a na Hlavním nádraží sa so mnou Praha rozlúčila gastro-šokom – toto mesto bolo preslávené svojim chlebíčkami a po ránu skvelo chutila miestna „smaženka“ (vajíčkový obaľovaný chlieb pokrytý zeleninovými prílohami). Tak to tu už nahradil umelohmotný dovoz avizovaný v jazyku nepodobnom češtine. Zbohom „stará Praho“…
