Stanislav Barabáš (* 4. február 1924, Kalinka, dnes Vígľašská Huta-Kalinka – † 1. august 1994, Hamburg, Nemecko) bol jedným z popredných režisérov československej novej vlny.
V rokoch 1936 až 1943 navštevoval gymnázium vo Zvolene a potom sa vydal do Bratislavy. Tam navštevoval po dobu piatich semestrov (1943-1946) Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Nedokončil ju však a v roku 1946 odišiel do Prahy, kde absolvoval réžiu na FAMU, na ktorej patril medzi prvých študentov.
V roku 1950 ho prijali do Štúdia dokumentárnych filmov, preto prešiel znovu do Bratislavy, odkiaľ bol na jeseň roku 1956 preradený na vlastnú žiadosť do Štúdia hraných filmov na Kolibe. Medzitým (1951-1953) nastúpil na prezenčnú vojenskú službu v Armádnom filme v Prahe, kde pracoval ako redaktor/režisér na Vojenskom mesačníku a dokumentárnej snímke o návšteve umeleckého súboru kórejskej ľudovej armády v Československu s názvom „Písně hrdinů“ (1953).
Po návrate z Prahy sa v Štúdiu dokumentárnych filmov stal na dva roky jeho umeleckým riaditeľom. Od spomínaného roku 1956 do roku 1959 pôsobí ako pomocný režisér a od 1960. do 1968. ako režisér na Kolibe.
Jeho prvý hraný film „Pieseň o sivom holubovi“ (1961) znamenal obrat v československej filmovej tvorbe, či už vďaka použitiu netradičných formálnych postupov, alebo odklonu od jednostrannosti zobrazovania postáv a predznamenal tak príchod novej éry. Týmto filmom o SNP sa chcel Barabáš rehabilitovať za jeho predchádzajúci film „Za slobodu“. Jedná sa o voľný cyklus poviedok, ktorého nóvum je tiež v tom, že Povstanie je videné detskými očami. Tento film si získal uznanie na festivale v Cannes aj v Benátkach, kde získal cenu poroty.
Jeho posledným československým a zároveň formálne najvyspelejším dielom sa stala adaptácia Dostojevského poviedky „Krotká“ (1968), v ktorej spojil analytické a formálne snaženie slovenského filmu do štúdie o záhade človeka a rozpade vzťahu. Film získal ocenenie Grand Prix na medzinárodnom filmovom festivale Monte Carlo v r. 1968. Natočil aj filmy „Trio Angelos“ a „Tango pre medveďa“. Bol pomocným režisérom pri filmoch „Štyridsaťštyri“, „Posledný návrat“ a „Kapitán Dabač“.
V roku 1968 emigroval; krátko pôsobil v Kanade, kde istý čas pôsobil v Kanadskom filmovom ústave, a potom sa usadil v Nemecku, kde natočil viac ako dvadsať televíznych snímok (napr. aj niektoré diely seriálu „Miesto činu“).
Po roku 1989 sa pripravoval na návrat do vlasti. Ten mu však znemožnila náhla smrť v roku 1994.
Zdroje:
http://www.csfd.cz/tvurce/7650-stanislav-barabas/
https://www.csfd.sk/tvorca/7650-stanislav-barabas/biografia/
https://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/17928-stanislav-barabas.html
Spracoval: Gustáv Murín
