Štefan Romer – zápalkový kráľ vo Viedni

Štefan Romer (*26. 12. 1788 – †30. 7. 1842), magister farmácie, chemik a vynálezca. Najúspešnejší výrobca zápaliek v Rakúsko-Uhorsku, tzv. zápalkový kráľ, pochádzal z Veľkého Šariša.

Už v chlapčenských rokoch sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o chémiu. Ako 14-ročného poslal otec Štefana zaúčať sa do lekárne v Sátoraljaújhely a v Košiciach. Od roku 1808 sa uchytil ako lekárnický praktikant a chemik vo Viedni, kde neskôr navštevoval prednášky v Cisársko-kráľovskom polytechnickom inštitúte.

Hoci sa mladý lekárnik dobre oženil s majetnou baronesou von Langen, jeho túžba mať v Pešti či vo Viedni vlastnú lekáreň stroskotala. Preto niekoľko rokov pôsobil v armáde ako vojenský lekárnik. Napriek tomu, že prišiel o celý majetok, podarilo sa mu napokon namiesto vysnívanej lekárne založiť chemickú továreň. V roku 1821 v nej začal experimentálne vyrábať rôzne chemikálie, najmä zlúčeniny chlóru. Finančná situácia Štefana Romera sa začala obracať k lepšiemu, keď sa chlorid vápenatý z jeho fabriky ukázal ako výborný dezinfekčný prostriedok počas veľkej cholerovej epidémie. V dobrej finančnej situácii začína Romer v roku 1832 vyrábať aj škrtacie zápalky vymyslené anglickým generálom.

Prvé zápalky, takzvané namáčacie, ktoré nahradili dovtedy používané kresadlá, vynašiel Christoph Luis Chancel z Paríža v roku 1805. Konce dlhých drevených paličiek boli pokryté roztopenou sírou a zmesou cukru a chlorečnanu draselného. Na ich vznietenie však bola potrebná aj fľaštička s kyselinou sírovou, do ktorej sa zápalky ponorili. Vo veľkom sa začali vyrábať po roku 1812. Nové poznatky z oblasti chémie viedli v európskych štátoch k výrobe prvých fosforových zápaliek. V Anglicku pri ich výrobe ho ako prvý použil v roku 1827 lekárnik a chemik John Walker. Na trh v Rakúsku ich uviedol chemik a magister farmácie Štefan Romer.

Od roku 1834 ako prvý vo Viedni začal s hromadnou priemyslovou výrobou škrtacích zápaliek. Neskôr sa však ukázalo, že sú dosť nebezpečné, pretože často samovoľne explodovali. Postupne ich v Európe zakázali.

Nový, bezpečnejší druh zápaliek, kde síru nahradil fosforom, vynašiel 19-ročný študent Viedenskej technickej akadémie János Irinyi, rodák z Debrecína. Romer tento vynález v roku 1836 kúpil, zápalky si dal patentovať a začal s ich výrobou. Keďže bol používaný biely, zdraviu škodlivý fosfor, pri práci s ním dochádzalo k tzv. fosforizmu, ktorý sa prejavoval demineralizáciou kosti. Negatívnym účinkom fosforových výparov u mnohých pracovníkov v továrni bola nekróza (odumretie) čeľuste, ktorá sa veľakrát skončila znetvorením tváre i smrťou.

Až objav nejedovatého červeného fosforu profesorom Antonom Shrotterom z Olomouca v roku 1848 zachránil priemyselnú výrobu zápaliek pred zánikom. Na európskom trhu ich presadili švédski priemyselníci pod názvom Švédske bezpečnostné zápalky.

Štefan Romer mal schválených približne 20 rôznych patentov a vynálezov. Vyvinul špeciálny hoblík na zápalky i stroj, ktorý denne vyrobil 400-tisíc škrtacích zápaliek. V roku 1834 bol ocenený najvyšším rakúskym vyznamenaním pre najúspešnejších vynálezcov.

Vyvinul stroj s dennou kapacitou 400 tisíc zápaliek. Výroba tohto druhu Romera preslávila.

 

Zdroje:

https://cs.wander-book.com/stefan-romer-z21546.htm

https://standard.sk/507901/vedeli-ste-ze-rodak-z-velkeho-sarisa-bol-vyznamnym-vyrobcom-zapaliek-stefan-romer-zapalkovy-kral

https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/zabudnuty-slovensky-novator-stefana-romera-prezyvali-zapalkovy-kral

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

SLOVINSKO: Budeme si rozumieť?

Znám anekdota hovorí, že Slovinci sú Slováci, čo išli na dovolenku k moru – a zabudli vrátiť 🙂 V praxi to vytvára mylný dojem, že