Amsterdam I. – Červené svetlá Amsterdamu

Túto krajinu v minulosti charakterizovali odvážni moreplavci (vrátane legendy o Bludnom Holanďanovi), klasická maliarska škola (od Rembrandta po Van Gogha) a poldery (kusy zeme vydobyté moru). Dnes sa Holandsko výrazne líši od okolitých i vzdialených krajín odvážnymi riešeniami problematiky drog, prostitúcie a eutanázie. Pozorný návštevník si to všimne takmer hneď – holandská krajina žije pokojnou minulosťou, hlavné mesto už víziami budúcnosti. Hlavné mesto Holandska má len o čosi viac obyvateľov ako Bratislava (približne 700 tisíc) a žiadnu výraznú dominantu, veď je na rovine. Zato sa môže pýšiť označením najtolerantnejšie a najslobodnejšie mesto na Zemi. K tomu, paradoxne, napomáhajú dve ľudské dominanty mesta – sex a drogy.

Najväčší bordel pod šírim nebom

Tak sa hovorí niekoľkým uličkám v centre mesta, pre ktoré je charakteristické označenie „Red lights“, čiže červené svetlá. Je to pochopiteľne nadsadené – podobné i väčšie štvrte nájdete aj v Antverpách, Paríži, či v Hamburgu. V Amsterdame je skôr podstatné to ako sa s touto intímnou až ilegálnou aktivitou vyrovnala správa mesta i štátu. Kľúčom k tomu bola dekriminalizácia prostitúcie, čo je doteraz najprogresívnejšia odpoveď na problém, ktorý sa ťahá už od ranných dejín ľudstva. Namiesto zákazov a zaháňania prostitúcie do podsvetia, tak ako sa o to začiatkom minulého storočia jednotne pokúsili abolicionistky v západných demokraciách, nacisti v Nemecku aj komunisti v Rusku, je tu dôstojná a praktická alternatíva. Slovo „dôstojná“ nie je náhodné, pretože toto riešenie dáva šancu všetkým zúčastneným konať v rámci slobodnej voľby. Pochopiteľne, že našinca zaskočí, keď vidí polonahé devy vo vysvietených výkladoch. Má to aj praktickú stránku, pretože zákazník vie, do čoho ide, a navyše sa s polonahým dievčaťom môže bez náhlenia dohodnúť na cene i podmienkach. Obvykle sú totiž výkladom vlastne presklenné dvere a za nimi sú schody do izby na poschodí. Po dohode zákazník vchádza dnu, slečna zatiahne záves na výklade a to ostatné si môžeme domyslieť. Závidieť ale nemusíme. Napriek veľkej tlačenici naproti výkladom, ktorú tvoria najmä zahraniční turisti, je predajnej lásky pomerne málo a trvá nezvyčajne krátko. Skutočný zákazník sa nájde raz za dve – tri hodiny a za závesom nepobudne dlhšie ako predpísanú štvrťhodinu, skôr menej. To všetko stojí približne desať holandských pív alebo 250 tulipánov. A tu sa dostávame k podstate toho ako sa správa vecí verejných dokáže vyrovnať aj s takouto ľudskou činnosťou. Dekriminalizácia ide ruka v ruke s demýtizovaním prostitúcie. Novinové a bulvárne reportáže u nás často zavádzajú, nafukujú a prekrúcajú toto remeslo, ktoré má najnovšie ambíciu uznania prostitútok ako pracovníčok v oblasti turistického ruchu. Už 20-ty Nemecký národný zjazd pracovníčok v obore sexuálnych služieb, s odhadovanou až štvrť miliónovou členskou základňou, žiadal „…zrovnoprávnenie nášho remesla. Keď sa niekto pre túto činnosť rozhodne, mal by mať možnosť pracovať v dôstojných podmienkach.“ To isté viedlo nemeckú ministerku pre rodinu Christine Bergmannovú k predloženiu návrhu zákona na definovanie prostitúcie ako normálneho zamestnania s nárokom na zdravotné a sociálne poistenie. Tento návrh má oporu už aj v rozhodnutí Správneho súdu v Berlíne, ktorý o prostitúcii ako „súčasti spolunažívania“ rozhodol, že „ak sa vykonáva dobrovoľne a bez spojenia s kriminalitou, neporušuje dobré mravy“. Kým v Nemecku na túto tému diskutujú, v Amsterdame majú už dlhoročné skúsenosti. Prostitúcia pritom nie je obecne povolená, rozhodujú o nej miestne zastupiteľstvá. A ani táto miestna tolerancia (motivovaná aj nemalým prínosom z daní) neznamená privieranie očí, kontrola je bdelá. Príkladom je večerná scéna, keď dvaja mladíci prehovorili statnú černošku, aby ich za záves prijala oboch. Už za chvíľu ich s nadávkami vyhodila, ale tým to neskončilo. Do piatich minút bolo na mieste prvé policajné vozidlo, o chvíľu ďalšie. O niekoľko minút bol na mieste majiteľ (prišiel na bicykli), prostitútka prezlečená do civilných šiat, zbalená a na ceste domov. Ani najmenšie vybočenie zo zavedených pravidiel tu neponechávajú na náhodu. „Red lights“ sú teda naozaj najmä turistickou atrakciou, kde ešte aj zákusky majú sexuálne motívy. Je to aj kus histórie, veď už v roku 1722 princ Eugen Savojský navštívil spolu s britským konzulom nevestinec zvaný „Prinsengracht“. Viac sa môžete dozvedieť v Informačnom centre prostitúcie vedľa Starého kostola, založenom bývalou prostitútkou Mariskou Majoor.

Drogová turistika

Ďalšiu črtu verejného života Amsterdamu, a aj Holandska, opäť poznačuje turistika. Samotní Holanďania sú totiž len malou časťou klientely takzvaných coffee-shopov. Priamo v centre ich je 26 a vydávajú vlastného sprievodcu aj s mapkou a popisom predávaného tovaru (sú ním svetlý i tmavý hašiš a marihuana). Celkovo je v meste oficiálne registrovaných viac ako sto, v celej krajine odhadom 1400 drogových kaviarničiek. A opäť ide o prelomové riešenie chronického problému. Holandské štátne i mestské orgány totiž odmietli tézu o tom, že mäkké drogy automaticky vedú k tvrdým. Práve naopak – chcú užívanie mäkkých drog (ktoré sú najrozšírenejšie) oddeliť od tvrdých drog, ktoré celosvetovo slúžia financovaniu organizovaného zločinu s obrovskými ziskami pre mafiánske organizácie. Od roku 1976 si tu teda môže ktokoľvek kúpiť jednorázovo maximálne päť gramov mäkkej drogy, čo vystačí na päť až sedem cigariet. Môžu si zapáliť priamo v coffee-shope, ale môžu si tu dať aj „vesmírny koláč“, ktorý spôsobuje rýchlejšie vstrebanie drogy. Na druhej strane tu ale nie je povolený žiadny predaj alkoholu, ani hracie automaty. Kontrola miestnej polície je prísna, tresty sú jednoduché a preto aj účinné. Za prvý priestupok je obchodík týždeň zatvorený. Po druhom priestupku je zatvorené mesiac až dva. Pri treťom priestupku je obchodíku koniec. Toto všetko by fungovalo bez väčšieho rozruchu, nebyť nájazdov mladých turistov z okolitých štátov, ale aj našich krajín. Preto tiež nová vlna politikov na čele s „mladým“ (takmer päťdesiatročným) vodcom kresťanských demokratov Janom-Petrom Balkenendem znovu otvára túto tému s cieľom zrušiť voľný predaj mäkkých drog.

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Holandsku nájdete na: http://www.walkers.sk/holandsko.php

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

DAJ SI PAUZU (Holandský príbeh)

Keď lietate dosť často do rôznych kútov sveta, zažijete pred odletom všeličo. Ja som sa práve vtedy, pred cestou do Mexika, obrnil proti všeliču dokonalou

Amsterdam III. – Domy na vode

Vnútorný Amsterdam tvoria štyri kanály v tvare podkovy vytvorené reguláciou rieky Amstel. Mesto aj preto stojí fakticky na močarinách, takže domy sú stavané zväčša na