Andy Warhol, pôvodným menom Andrej Varchola. (* 6. august 1928, Pittsburgh, Pennsylvánia, USA – † 22. február 1987, New York, New York) bol maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art.
Jeho rodičia boli prisťahovalci rusínskej národnosti z dediny Miková (dnes okres Stropkov). Jeho matka Júlia Zavacká sa vydala sa v roku 1909 ako 17-ročná za Andreja Varholu rovnako z Mikovej. Ich prvorodené dieťa, dievčatko (Mária) im zomrelo hneď po 33 dňoch v roku 1912. Následne jej muž Andrej odišiel za prácou do Ameriky Pittsburgh.
Robil tam ťažkú nekvalifikovanú a málo platenú prácu v bani či na stavbách. Júlia prežila v obci I. svetovú vojnu. Popisovala to takto: „V lesoch a na lúkach bolo plno mŕtvych tiel. Ešte aj po vojne sa v tráve beleli lebky vojakov ako veľké biele huby.“ Po vojne vznikol nový štát Československo. Júlia v roku 1921 nasledovala manžela a loďou z Liverpoolu pricestovala do USA. Hneď po roku sa im narodí prvý syn a dali mu meno Pavol (Paul). V roku 1925 ďalší Ján (John). Najmladší z troch synov sa jej narodí v roku 1928 a dajú mu meno po otcovi. Mama ho volala Andrijko. Vyrastali v chudobnej pittsburghskej štvrti zvanej Ruská dolina na 55. ulici v rusínskej komunite. Aj preto sa Júlia nikdy nenaučila po anglicky, stále hovorila len rusínsky. Po nej zdedil výtvarný talent.
Vo veku ôsmich rokov dostal Andy chorobu zvanú chorea, ktorá je tiež známa ako tanec svätého Víta. Je to vzácne a niekedy až smrteľné ochorenie nervového systému, ktoré spôsobuje mimovoľné pohyby končatín. Táto choroba pripútala Andyho na lôžko na dobu niekoľkých mesiacov. V tomto čase sa Andy po prvý krát začal venovať kresleniu, a neskôr keď dostal svoj prvý fotoaparát vo svojich 9 rokoch, začal sa zaoberať aj fotografiou.
Warhol navštevoval Holmesovu základnú školu a popritom absolvoval výtvarné kurzy ponúkané Carnegieho inštitútom (teraz Carnegieho múzeum umenia) v Pittsburghu. V roku 1942 Andyho postihla rodinná tragédia, keď jeho otec zomrel na žltačku pečene. Keďže Warholov otec rozpoznal umelecký talent svojho syna, odkázal svoje úspory Andymu na jeho vysokoškolské štúdium. Toho roku, začal Warhol na strednej škole a po maturite v roku 1945 sa zapísal na Carnegieho technologickom inštitúte (teraz Carnegie Mellon University) v Pittsburghu, aby študoval priemyselné (užitkové) umenie .
Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známy hlavne vďaka rozmarným atramentovým maľbám topánok v charakteristickom štýle.
V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických výrobkov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj na masovú tvorbu umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvisa Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Warhola.
The Factory (Továreň) umiestnená na 221 East 47th Street v Manhattane, bolo Warholovo štúdio od roku 1963 do 1967. Presťahovalo sa na 33 Union Square West koncom roka 1967, keď budovy East 47th boli zbúrané. The Factory bolo obľúbené miesto umeleckých kruhov, konzumentov amfetamínu a Warholových superhviezd. Tu vytváral svoje sieťové tlače. Interiér bol obalený cínovou fóliou a strieborným náterom a striebornými „oblakmi“ v podobe veľkých, héliových balónov v tvare vankúšov.
The Factory sa stala miestom stretnutí umelcov a tých čo sa za nich vydávali, ako Mick Jagger, Lou Reed, David Bowie a Truman Capote. Andy Warhol sa stal manažérom Reedovej vplyvnej newyorskej rockovej skupiny The Velvet Underground v roku 1965. Viacero z Reedových piesní sa týka ľudí, ktorých spoznal v The Factory, konkrétne aj jeho najznámejšia sólová pieseň Walk on the Wild Side, ktorá sa vzťahuje na viacero superhviezd.
Warhol bol aj ako veľmi agilný a zároveň notoricky neúspešný filmový tvorca. Medzi rokmi 1963 až 1968 vytvoril viac než šesťdesiat filmov. Jeden z najslávnejších, Sleep- Spánok (1963), ukazuje muža (John Giorno, ktorý mal pomer s Warholom), ktorý spal osem hodín. Na premiéru prišlo len pár ľudí a postupne všetci odišli, nikto nemal silu sa na ten zjavný nezmysel dívať. V snahe upútať pozornosť neváhal skúsiť aj surové porno – zase neúspešne.
Dňa 3. júna 1968 psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas (hrala vo viacerých Warholových filmoch), stála návštevníčka The Factory, vstúpila do Warholovho štúdia, trikrát vystrelila na Warhola a skoro ho zabila. Dva výstrely ho trafili, prešli žalúdkom, žlčníkom a oboma pľúcami. Solanas potom otočila zbraň na Warholovho priateľa, Maria Amaya a strelila ho do stehna. Aj keď Andy prežil toto zranenie, nikdy sa z neho celkom nezotavil. Solanas neskôr vysvetľovala, že „mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom“. V skutočnosti, po vzore väčšiny feministických aktivistiek, na seba chcela strhnúť pozornosť a dúfala, že sa tak presadí ako autorka. Neuspela, keďže po vzore iných feministických aktivistiek nebola duševne v poriadku. Dôkazom je aj to, že útočila na niekoho, čo nebol ani omylom synonymom „nenávideného mača“. Solanas bola autorkou manifestu SCUM (Spoločnosti pre vymiškovanie mužov), v ktorom vyzývala: „…hŕstka oddaných SCUM-u dokáže ovládnuť krajinu za rok, ak bude systematicky sabotovať systém, výberovo ničiť majetok a vraždiť…” Podrobnosti sú v knihe „Feminizmus ako tretie zlo“.
Warhol zomrel v New Yorku po rutinnej operácii žlčníka vo veku 58 rokov. Nemal rád nemocnice a lekárov, takže zanedbal vyšetrenie svojich žlčníkových problémov. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne sv. Jána Krstiteľa (St. John the Baptist) južne od Pittsburghu. Po jeho smrti aukčný dom Sotheby’s potreboval niekoľko dní pre aukcie jeho majetku, čo prinieslo 20 miliónov dolárov.
V Medzilaborciach je Múzeum Andyho Warhola.
Aj Andyho brat Paul skúšal experimentovať s maľbou, ale skutočný úspech zaznamenal až jeho syn James Warhola, ako uznávaný ilustrátor detských kníh. Ilustroval vyše 300 kníh a je držiteľom mnohých ocenení.
Vizionár:
Mimo umeleckého sveta je Andy Warhol najviac známy svojím výrokom „In the future, everyone will be world famous for 15 minutes“ – (V budúcnosti bude každý pätnásť minút slávny). To sa zdalo vzhľadom k zavedenej kontrole klasických médií nemožné. Ale sociálne médiá mu dali za pravdu, keď tu vznikajú fakticky instantne z neznámych na krátky čas známe osoby.
Rovnako jeho filmové prepadáky sa časom stali pôsobením televíznych techník mimoriadne úspešných žánrom „slow-TV“, kedy stačí namieriť kameru napríklad na výbeh opíc v pražskej ZOO a tento nepretržitý prenos má vysokú sledovanosť.
Drzý provokatér:
S odstupom času je až neuveriteľné, aké drzé provokácie si dovolil a zjavne dekadentná západná spoločnosť ich „zhltla aj s navijakom“. Príkladom je jeho „dielo“ vystavené v New Tate Gallery v Londýne, kedy celkom vážne vystavujú zlatú platňu, na ktorú sa návštevníci Warholovho štúdia vymočili?!!
Zdroj:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Andy_Warhol
https://biografia.sk/andy-warhol/
https://www.muzeumaw.sk/en
Spracoval: Gustáv Murín
