Mnohému skúsenejšiemu cestovateľovi iste napadlo, že moderné hotely sú si podobné, ako jednovaječné dvojčatá. Najmä medzinárodné siete šíria túto otupnú uniformitu. Na Bali sa však môžete dočkať mnohých prekvapení.
Toto svetoznáme turistické centrum dbá na vysoký architektonický štýl svojich hotelov. Čo našinca hneď zaskočí sú vzdušné lobby, ktoré majú minimálne jednu stranu otvorenú. Takže vyšliapete po schodoch do vestibulu bez dverí a v lepšom prípade hneď oproti (keďže recepcia je po strane) sa vám otvorí nehataný výhľad na átrium plné zelene s bazénom, či bazénmi. To robí absencia zimy a snaha zachovať vstup do hotela vzdušný aj v páliacom dni.
Zeleň je v hoteloch na Bali samostatnou kapitolou – je úchvatná, vkusne a umne rozložená všade, kde je to len trochu možné. Raňajkujete teda s povznášajúcim pohľadom na rozkvitnuté stromy a kry. Tráva medzi nimi je dokonalo udržiavaná.
Jadrom hotela býva bazén a to bez ohľadu na to, či je hotel pri mori. Nakoniec väčšina hotelových hostí zakotví po omočení prsta v mori pri bazéne a vodnom bare. Má to aj pragmatické vysvetlenie – na pláži sa nedá veľmi opaľovať, na slnku je naozaj neznesiteľne, takže väčšina turistov nakoniec uprednostní tieň pri bazéne. Pri troche šťastia takto zažijete bazény najrôznejších tvarov a efektov. Napríklad aj s vodopádom, ktorý osviežuje vzduch.
Príkladom „sebestačného“ hotela je SwissBel v Denpasare, hlavnom meste ostrova. Je umiestnený v zastrčenej uličke na periférii medzi ryžovými políčkami beznádejne ďaleko od mora (hoci ponúkajú službu „shuttle“). Zdanlivo stratený prípad, keď ide o dovolenku pri mori. Lenže stačí vidieť na vlastné oči, aby ste pochopili – hotel s veľkým vzdušným vestibulom je stavaný ako naozaj veľké átrium v strede ktorého sa nachádza sústava bazénov. A to všetko v láskavom náručí vysoko odrastených paliem a hustého porastu. Kam by ste šli? Našiel som tu litovský pár, ktorý sa ubytoval na 17 dní, hoci zamilované i zosobášené dvojice sa vedia spokojiť aj s týždňom.
Vždy s úsmevom
Je známe (a žiaľ aj často u nás zabúdané), že hostia sa vracajú tam, kde sa stretli s príjemnou obsluhou. Na toto sa môžete na Bali spoľahnúť stopercentne. Našinca až privádza do úžasu vždy usmievavá a ústretová obsluha. Na rozdiel od základného pravidla prežitia v megapolise menom New York, tu sa miestni snažia o očný kontakt a zdravia vás všetci, aj hotelový poslíček, ktorý sa ponáhľa kamsi za bežnou úlohou. Pre tých, čo počúvli moju radu a nechali hodinky doma, je to aj skvelá orientácia v rámci dňa. Podľa toho ako vás miestni záhradníci, či čašníci pozdravia, hneď viete, v ktorej časti dňa sa nachádzate.
Nemalú príťažlivosť miestnych služieb (v kontraste napríklad s Indiou alebo Malajziou, nehovoriac o Blízkom Východe) je bezproblémová dostupnosť alkoholu. A to je Indonézia najväčšou moslimskou krajinou na svete. Iste aj pre túto pohostinnosť bez ohľadu na religiozitu sem ročne príde až 3,5 milióna turistov. To je viac ako 80 % miestnej populácie. A tak až 60% obyvateľstva v centrách žije z turizmu, kým na dedinách 70% ešte stále žije z pôdy a rybárstva. Najviac turistov je z Austrálie, ktorí sem prichádzajú v júni až septembri. Nasledujú Číňania z Hong-Kongu a Malajci zo Singapuru. Medzi Japoncami je nemalé množstvo mladých osamelých diev, ktoré tu vyhľadávajú letné erotické dobrodružstvá. Na to je tu ale primálo „plážových inžinierov“, lebo ochranka hotelov je pozorná. Nostalgia sem láka aj Holanďanov, keďže celá krajina bola pôvodne ich kolóniou pod názvom Holandská Výhodná India. Nasledujú obligátni Nemci, Belgičania a pozoruhodne málo Američanov, pre ktorých je to priďaleko aj napriek moderným leteckým linkám. Nemalý podiel na obsadení miestnych hotelov majú však aj mladí ľudia z iných častí krajiny, práve pre uvoľnenú atmosféru vhodnú pre zaľúbené páry i skupiny mládežníkov, čo si tu užívajú anonymitu ďaleko od rodičovskej kontroly. Málokedy preto nájdete inde typické uzavreté rezorty len s čisto zahraničnou klientelou. Turizmus tvorí viac ako polovinu príjmu Bali, nasleduje produkcia látky zvanej batik, rezbárstvo a kamenárstvo…
Prekvapenia v izbe
Ak prichádzate do hotelov na Bali, zabudnite na štandardné služby. Buď sú vyššie, alebo nižšie, málokedy priemer. Príjemne vás napríklad prekvapí vychladená izba v Bintang Kuta hotel, lebo klíma ide nezávisle od plastového kľúča.
Zažil som pokus o umiestnenie jakuzzy na balkón. Využiteľný len teoreticky, lebo cez deň je na ňu priteplo. A za ten deň je tak zanesená prachom z ulice, že sa vám do nej večer naozaj nechce.
Momentálny trend presklených kúpeľní s výhľadom do izby tu doviedli do dokonalosti. V hoteli Vasanti je kúpeľňa riešená tak, aby ste z vane mali cez sklenenú stenu nerušený výhľad na televíziu v izbe. Samozrejme, ovládač je zatavený v umelohmotnom obale tak, aby ste mohli programy prepínať trebárs aj pri sprchovaní…
Na druhej strane z neznámych dôvodov preferujú len veľké uteráky, malé márne hľadáte. Stane sa tiež architektovi (alebo to opomenul stavebník?), že na izbe nie je žiadna nočná lampa, ani iné osvetlenie pri posteli. Občas tiež nie sú k dispozícii papuče, ani župan. Možno ich len nedoplnili. Zato si môžete byť istí, že nie náhodou je výbava kúpeľne skôr striedma.
Ale to všetko prebije bezpečnosť vašich vecí, ktorú som nechtiac vyskúšal. Objednal som si na izbu čaj, ale medzičasom som vybehol na poradu do inej izby. Priniesli mi na izbu ten čaj a položili vedľa všetkých mojich miestnych peňazí, ktoré som si neopatrne vyložil. A nebolo ich málo, nechýbala však ani rupia…
Raj v raji
Ak je Paríž mestom zamilovaných (cudzincov), tak potom Bali je ostrov zamilovaných. Tomu sa, samozrejme, prispôsobuje aj architektúra ubytovania. To sú tie povestné bungalovy s východom rovno na pláž. Pre pocit, že ste „sami“, obetujú napríklad aj to, že tých bungalovov je naozaj len pár a more máte tak akoby len pre seba. V štýlovej chatke z dreva vás vyjde noc na 220 USD. V neštýlovej „za rohom“ v inom rezorte len 35 eur. Ale na to si budete musieť odskočiť hodinu letom na ostrov Flores. Za tie peniaze musíte ale zniesť, že wi-fi nefunguje a zo slnečného kolektora na jednej chatke preteká voda prúdom, ale celé dni to nikomu nevadí. Naopak na Bali takéto „raje“ predstavujú vrchol luxusu.
Povedzme také Puri Candikuning. Schované uprostred ostrova, kryté džungľou s nádherným výhľadom na jazero. Pôvodne postavené pre bohatého balijského Číňana ako sebestačný komplex s piatimi apartmánmi a masážnymi pódiami. Svojimi službami nastavený na vybranú spoločnosť. Pred dvomi rokmi otvorený aj vám k dispozícii spolu s dopravou, ak ste ochotní zaplatiť tisíc dolárov za noc. Absolvovali sme tu obed: výborné jedlo, skvelá architektúra a kopa múch…
V hotelierstve tu podnikajú už aj Slováci. Firma FPD, vám ponúka rezort One Eleven na
Bali „len za“ 501 eur za noc. Pre dlhoročné páry so sklonom k hádavosti neodporúčam. To by vás tá hádka prišla pekne draho. Ale pre obmäkčenie perspektívnej krásky, alebo dcéry nádejného bohatého svokra, ideálna investícia…
Na celej Indonézii je jedna nepopierateľná výhoda. Keďže tu majú odhadom 17 600 ostrovov, vždy sa ešte dá niekde nájsť ten dovolenkový raj len pre vás, len na vašu mieru…
Pôvodná reportáž G. Murína publikovaná v týždenníku Trend č.16/2016