„Toho chlapa prostě miluju!“ To napodiv nenapísala žena, ale recenzent jednej z najnovších kníh Dr. Miroslava Plzáka s atraktívnym titulom „Manželský svár“. Recenzent to hneď aj zdôvodňuje: „Lehké pero a břitký jazyk nestora žánru Miroslava Plzáka dosud nikdo nepřekonal… Nelze myslím dostatečně ocenit osvětovou práci, kterou na tomto poli (lásky mezi manžely) autor léta odvádí.“ A Plzákovi čitatelia k tomu dodávajú:
„Dr. Plzák je výborný! Mám ho ráda a SNAŽÍM se řídit jeho radami.“
„Jeho práce si hluboce vážím a doporučuji všem tohoto střízlivého realistu studovat, a vyvarovat se tím chyb a nesmyslných očekávání.“
„Znám dílo Dr. Plzáka a s radostí jsem přivítal tuto knihu… Děkuji, pane Plzák!“
K týmto nadšeným ohlasom ale viedla dlhá cesta. Miroslav Plzák sa narodil 25. augusta 1925 v Libušíně pri Kladne. Otec bol strohý bankový úradník, matka naopak ctiteľka opery a humoru. Po vyštudovaní reálneho gymnázia zažil na vlastnej koži II. svetovú vojnu ako „totálne nasadená“ pracovná sila v továrni, ale súčasne aj domáce tancovačky pri gramofóne, keď po porážke pri Stalingrade Nemci zakázali verejné zábavy.
Po vojne začal študovať medicínu, ale v druhom ročníku sa rozhodol pre psychiatriu. Zaujímala ho aj politika (vstúpil do Československé strany národně socialistické) na čo až do konca vlády komunistov doplácal. Za trest slúžil až štyri a pol roka vojenskú službu u povestných pracovných práporov PTP (ale aspoň ako psychiater) a po trojročnej epizóde v malej liečebni v Horních Beřkovicích sa konečne dostal do prestížnej psychiatrickej kliniky profesor Vondráčka v Prahe, kde už po štyroch rokoch pôsobenia dosiahol titul primára a v tejto funkcii pôsobil viac ako štvrťstoročie. Tu jeho pomoc i fiktívne krytie iných problémov vyhľadávali kultúrne i politicky prenasledované osobnosti ako Jan Werich, či Václav Havel. Hospitalizoval na dlho zakázanú herečku Vlastu Chramostovú a na krátko zakázanú Helenu Růžičkovú a podobným spôsobom pomohol k oslobodeniu od vojenskej služby aj niektorým nemenovaným známym umelcom.
Doktor Plzák spájal v 60-tych rokoch ideál kumštu a vzdelania. Bol často vidieť vo veselej spoločnosti hercov a herečiek divadla Rokoko, ale „doma“ bol aj na slávnych pražských umeleckých scénach Viola a Reduta. V Semafore dokonca pravidelne vystupoval v najideálnejšej úlohe – hral sám seba. Priatelil sa so známymi osobnosťami, medzi ktoré patril hudobník Jiří Šlitr, herec Miloš Kopecký, maliar Kamil Lhoták, spisovateľ Jiří Mucha (ktorý sa preslávil organizovaním bujarých večierkov s krásnymi slečnami), či komikom Miloslavom Šimkom. Na tieto roky rád spomína: „Vtedy som bol nezávislý voľne promiskutiný muž. Boli to krásne šesťdesiate roky, na uliciach, v kaviarňach a divadlá sa hojne vyskytovali krásavice.“ Sám sa hrdo hlási k dvom z najúchvatnejších div vtedajšej filmovej scény – Marií Drahokoupilovou a Olinkou Schöberovou. Tú druhú dodnes môžeme vídať v českých komédiách ako „Pane, vy jste vdova“ a Dr. Plzákovi tento skalp len závidieť.
Pri tom všetkom (napísal dokonca aj šesť televíznych inscenácií a osem divadelných hier pričom najznámejšiu napísal spolu s Miroslavom Šimkom a úspešne sa hrala v Semafore) nezabudol na svoju profesiu, v ktorej zavedením Linky dôvery a manželského poradenstva napomáhal k svetovému prvenstvu československej psychiatrie. Mimoriadne obľúbené sú jeho knihy (dokopy 22 ako autor aj spoluautor), keď už prvá z roku 1967 s názvom „První pomoc při nehodách manželských“ vyvolala mimoriadnu pozornosť. Nasledovali úspešné tituly „Taktika a strategie v lásce“, „Manželské judo“, „Othelon“, „Klíč k výběru partnera pro manželství“ a ďalšie (aj „Kostky byly vrženy“ o nesmrteľnosti ľudskej duše).
O Dr. Plzákovi môžeme smelo povedať, že dosiahol legendárnej veľkosti keď podobne ako v prípade Haškovho Švejka (s výrokom „To chce klid“) jeho výrok o nevere „Zatloukat, zatloukat, zatloukat“ zľudovel, hoci Plzák je ochotný staviť sa „s kýmkoľvek o sto tisíc korún, že v mojich knihách sa tento výraz nevyskytuje“. Na správnu mieru uvádza: „Jedným z prísnych pravidiel je, že o nevere sa nehovorí. Ani sa ňou nechválime, ani ju nepopierame, lebo aj to by mohlo byť chápané zle alebo dvojzmyselne.“
Plzák bol mužom svojej doby a bytosť prirodzene verejná. Vystupoval v populárnych „Bolkovinách“ a písal pravidelnú poradňu v bulvárnom časopise SuperSpy. Na otázku, prečo sa novinári neustále obracajú na neho a nie na iných, odpovedal jeden z nich: „Protože právě Plzák… umí mistrně odpovědět i na složitou otázku krátce, jednoduše, efektně, elegantně a také vtipně.“
Ja som ho poznal od svojich 18-tich rokov pretože moja prvá veľká láska s kvetinkovým menom, a vážna adeptka na nevestu, mala jeho knihy kompletne naštudované a skúšala ma z nich, či budem dobrý manžel. Takže teóriu som vďaka Dr. Plzákovi ovládal a na tému sexu už po rokoch napísal päť kníh, z ktorých dve vyšli v Čechách. A práve pri tej druhej došlo k stretnutiu žiaka s učiteľom. Dr. Plzák sa totiž stal krstným otcom mojej knihy „Abeceda tělesné lásky“, ktorej spoluautorom je aj uznávaný pražský sexuológ slovenského pôvodu prof. Peter Weiss. A práve tu sa opäť prejavil neprekonateľný Plzákov zmysel pre humor, keď pred nabitou sálou v Nostickom paláci, povedal: „Já tu knihu pokrstím rád, jen když na mně nebudete chtít, aby to bylo mým vlastním semenem…“
Uvedená kniha je v printovej podobe vypredaná, ale existuje jej slovenská verzia v elektronickej podobe: https://www.martinus.sk/72493-abeceda-sexu-a-erotiky/e-kniha
Tu je ukážka z knihy: https://www.woman.sk/relax/relax-knihy/bisexualita-skutocnost-alebo-mytus-abeceda-sexu-a-erotiky/
Na podobnú tému je aj táto e-kniha: https://www.martinus.sk/758249-prirucka-do-postele/e-kniha
Gustáv Murín
