Bran nie je fakticky hrad, ale hrádok. Vedie k nemu z dvoch strán len strmá vozová cesta a vstupuje sa doň schodmi, taký je malý! Celý by sa zmestil akurát tak na prvé nádvorie Oravského hradu, ktorý nespomíname náhodou. Veď tam sa nakrúcal v roku 1922 klasický nemý horor s názvom „Nosferatu, sympózia hrôzy“ a po takmer storočí neskôr tam BBC s Netflixom nakrútili trojdielnu televíznu minisériu o Draculovi.
Hrad Bran je taký malý, že najväčšia obytná miestnosť má rozlohu väčšej panelákovej obývačky.
Navyše obytná časť tvorí priamo hradobný múr, aj to len asi z polovice celého obvodu.
Stvoritelia falošných legiend sa pokúsili Vlada III. Tepeša spojiť s hradom Bran aspoň tvrdením, že tu bol v podzemí väznený. Má to len drobnú chybičku – žiadne obývateľné podzemie na tomto hrade nie je. Veď aj preto do dvoch z tých málo miestností, čo Bran má, nakašírovali akože mučiarne s umelo dotvorenými stredovekými mučiacimi nástrojmi na poschodí (kam sa nikdy nikde neumiestňovali).
Tak načo sa trepať na Bran? No už len pre pohľad na trhovisko v podhradí preplnené kšeftármi so suvenírmi. Ale aj pre inde nevídaný unikát tajnej chodby, ktorá tu pochopiteľne neprechádza pod zemou, ale naozaj unikátne pôvodne cez krb z prvého poschodia vysekanou skalou na tretie. Prečo by tadiaľ mal niekto tajne unikať sa sprievodcovia síce snažia vysvetliť, ale je to len ďalšia falošná rozprávka.
No a ten skutočný unikát tohto hradu nemáte šancu uvidieť. Jediným podzemím hradu totiž bola 57 metrov hlboká studňa, ktorá napájala vedľa v skale vysekanú cisternu vodou do zásoby. Stredovekí cestovatelia ju spomínajú pre zvláštnu chuť tej vody. Tak túto studňu nechala v 30-tych rokoch 20. storočia rumunská kráľovná Mária prebudovať na osobný výťah. Prácu zverila do „zlatých českých ručičiek“, ale tohto nikde inde na hradoch nevídaného prepychu si dlho neužila. Na internete sa dozviete, ževraj výťah existuje a volá sa Time Tunnel, ale je to len ďalšia falošná stopa. Komunisti za diktátora Ceausesca ničili všetky stopy po kráľovnej a na to doplatil aj tento výťah. Takže aj drvivá väčšina nábytku a vystavených predmetov je zozbieraná z iných historických budov.
Ako je to s Drakulom?
Za túto upírsku legendu môže írsky spisovateľ Bram Stoker, ktorý doplietol, čo len mohol. Ale pozor, skutočný Drakula mohol byť reálnou postavou, ktorá sa skrývala na niektorom z miestnych hradov, ako veľmi nepodarený potomok miestnych šľachticov. Existuje totiž choroba v poruche krvotvorby zvaná porfýria.
Ako sa píše v knihe „Tak ako bohovia“ ľudia postihnutí touto chorobou mohli byť v minulosti považovaní za upírov. Choroba ich totiž poznačí odpudzujúcim vzhľadom s ťažkými kožnými zmenami na tvári a rukách, pri ktorých dochádza k odhaľovaniu ďasien i zubov a pazúrovitému stuhnutiu prstov. Takto postihnutí sa preto odvažovali vychádzať zo svojich úkrytov len v noci a to aj kvôli tomu, že na slnku sa kožné ochorenie výrazne zhoršovalo. Častým javom pri tejto chorobe je aj anémia, spôsobujúca nápadnú bledosť postihnutých, sprevádzanú červenou fluorescenciou zubov, najmä v UV-svetle. Podvedomý, prirodzený inštinkt vraj týchto chorých mohol viesť k pitiu krvi, aby zmiernili príznaky choroby. Najslabšie miesto hypotézy je práve v tomto poslednom bode. Choroba by sa síce skutočne mohla mierniť výmenou krvi, ale jej pitie by nemalo žiadny význam, pretože by sa zrážala v žalúdku. Navyše zmienené charakteristiky sa vzťahujú na najvzácnejšiu zo siedmych druhov porfýrií. Tá „upírska“ sa volá porfyria variegata.
Takže koniec-koncov môžeme hrad Bran považovať za napodobeninu „Hrobu neznámeho vojaka“, v tomto prípade „Hradu neznámeho porfyrika prezývaného Dracula“…
