Okrem školských výprav sú všade na svete hlavnými návštevníkmi múzeí turisti. Turisti z poznávacích zájazdov sú väčšinou prirodzene zvedaví a majú čas túto zvedavosť naplniť. Ak k nim patríte, v Kanade sa ocitnete v raji.
Múzeum civilizácií
Kanadské hlavné mesto Ottawa a jeho okolie je predstavované ako miesto unikátnych, inde nevídaných a životom pulzujúcich atrakcií pre domácich i zahraničných návštevníkov. To všetko najlepšie dokazuje Múzeum civilizácií umiestnené naproti centru mesta za riekou Ottawa v Gatineau. Na štyroch poschodiach modernej budovy nájdete okrem hlavnej mega-expozície ešte aj Kanadské detské múzeum a Kanadské poštové múzeum, päť hál na dočasné výstavy, dva salóny pre spoločenské podujatia a veľkú sálu pre bankety, kaviareň, reštauračný bufet, knižnicu, obchodíky, dva salóniky, divadelnú sálu a kino. Okrem toho stále výstavy nábytku z 18. a 19. storočia, drevorezbárskeho náradia a arktických výprav. Popri tom ešte rozsiahly Park dobrodružstiev sveta. Tou hlavnou atrakciou sú ale exponáty vývoja civilizácií na tomto kontinente a hlavne jeho kanadskej časti. Začíname tri poschodia vysokou Hlavnou halou s prehliadkou totemov ohromujúcich veľkostí. V priľahlých sálach sa dozvieme všetko o pôvodných obyvateľoch kontinentu vrátane kmeňa Iroquoianov, ktorí žili v dlhých spoločných domoch, pričom základom spoločenstva boli – ženy. Najstaršie z nich určovali kto bude v kmeňovej rade a samé radili v najdôležitejších otázkach. Všetko, čo uvidíte je ako živé. Takže prejdete nielen rôznymi typmi indiánskych (ale vlastne aboriginských, či ešte lepšie inuitských) obydlí, ale vďaka dokonalej animácii k vám prehovorí indiánsky náčelník v životnej veľkosti. A navrch sú tu aj „živé exponáty“, čo je naozaj vec inde nevídaná. Veď si len predstavte, že vstúpite do krčmy mestečka Louisbourgh z roku 1740 a tam sedí živá krčmárka! Volá sa Germaine a hneď sa dobrosrdečne pýta, či sa ubytujete, čo si dáte na večeru (vzápätí predloží dobový jedálny lístok z pamäti) a či prídete aj na večernú tancovačku. Čokoľvek sa opýtate, odpoveď má dátum 1740. Germaine si s vami zahrá aj dobovú spoločenskú hru, prehodí dobový vtip a prezradí zopár „čerstvých“ klebiet. Po celý čas vašej debaty ani slovkom nevystúpi zo svojho dobového kostýmu a lúči sa s vami s obavou, či ju tu o rok ešte zastihnete, lebo asi prídu Angličania a francúzskych osadníkov presídlia inam. A oni prídu! Či už prišli? Aby toho nebolo dosť, za rohom na vás v drevorubačskom tábore čaká bodrý a statný päťdesiatnik Roland Lefleaur zo Shanty. Jeho druhovia rúbu „tu kdesi okolo“ stromy a on im chystá obed. Popri tom má čas podebatovať s „okoloidúcimi“ o miestnych udalostiach i zaspievať dobovú veselú pesničku. Pokúsi sa vás najať na budúcu sezónu a ubezpečí, že tých pár mesiacov, čo strávite v kanadských lesoch len medzi drevorubačmi, na vás dievčatá zo Shanty rady počkajú. Títo „animátori“ živej histórie Kanady sú vďačnými spolupracovníkmi školských výprav, keď stredoškoláci prechádzajú múzeom ako dobrodružnou trasou a pri stanovištiach Germaine i Rolanda musia zodpovedať niekoľko otázok. Na ďalších poschodiach postupujeme v čase až po dnešok. Návštevníka zo Slovenska pritom zaujme Ukrajinské vydavateľstvo a kníhtlačiareň, kde v poslednej izbičke nájdeme malú školskú učebňu na stene ktorej visí mapa ČSR a vedľa nej portrét Štefánika. Do toho znejú české ľudovky, pretože toto vydavateľstvo bolo v Kanade založené Frankom Dojáčkom z Vlašimi. Lepšie už stredoeurópsky guláš národov asi nemožno predstaviť.
Fort George
Kto je v Kanade a má len trochu čas, nemôže obísť Niagarské vodopády. Už aj preto, že z tejto strany je na ne lepší výhľad, než z americkej. Pohľad na tony padajúcej vody z vyhliadkovej veže alebo Dúhového mostu, lodí „Maid of the Mist“, či lanovky sú atrakcie pôsobivé a – očakávateľné. Ako bonus navyše môžete v blízkosti navštíviť „Kriminálnickú sieň slávy“ (s voskovými figurínami od Al Capone-a až po Milwaukee-skeho kanibala Jeffrey Dahmera) a Botanickú záhradu s 2000 voľne poletujúcimi motýľmi v „Butterfly conservatory“. Ale oboje môžete vidieť aj inde (voskové figuríny napríklad v Londýne a tisíce motýľov v Kuala Lumpur). Inde však nenájdete pevnosť so živou posádkou z roku 1812! Tu už nie sú tak prísne doboví (hoci uniformy a šaty manželiek vojakov sú dotiahnuté do detailov) a tak sa dozvedáme, že ide o študentov a študentky histórie. Pevnosť našincovi pripomenie na filmy o indiánoch a ich útoky na drevené palisády, či veže obsadené obkľúčenými vojakmi a osadníkmi. Pre lepšiu názornosť vám v dôstojníckej kuchyni mladé ženy ponúknu práve upečené zázvorové koláče podľa dobového receptu. Iné ženy nájdete zašívať a upravovať oblečenie v spoločnej ubikácii pre vojakov, kde boli rodiny s deťmi oddelené len zástenou z deky. Ale iste najviac zaujme denný dril vojakov s dobovými puškami, vrátane presného popisu nabitia i ukážkového výstrelu. Iní vojaci sa voľne pohybujú po pevnosti a ochotne vám zodpovedajú každú historickú otázku. Je to všetko veľmi prirodzené a hlavne naozaj novátorské predstavovanie histórie, ktoré u nás poznáme sporadicky z ukážok dobových remesiel a vystúpení šermiarskych skupín. Tu medzi návštevníkom a historickým „animátorom“ nie je odstup jarmočného pultu, ani javiska. Fort George leží neďaleko ústia rieky Niagara do jazera Ontario, oproti obdobne zrekonštruovanej (ale takto nezaľudnenej) americkej Fort Niagara.
Autor: Gustáv Murín
