Stredomorie, či už je to čarovná Catalunia Bay v Gibraltare, španielske Katalánsko, francúzska Riviéra, chorvátska Dalmácia či grécke ostrovy, má v sebe čosi magické, jedinečné, vzrušujúce. Priaznivá klíma, dobré víno a všadeprítomná najzdravšia potravina na svete – olivový olej, dokážu vyčariť atmosféru, v ktorej spisovateľ tasí pero a maliarov štetec priam túži po nežnom dotyku s plátnom. Stredomorie má mnoho čarovných oblastí, ale len málo takých, ktoré sa stali kolískou vzplanutia ľudského ducha, ktoré vošlo navždy do dejín sveta. Egyptská vzdelanosť, Grécka a rímska antika a predovšetkým toskánska renesancia. Prechádzal som čarovnou krajinou od Portovenére po Arezzo, od Pistoie po Sienu niekoľkokrát a vždy som sa vrátil nadšený. Pisa, San Gimignano, Siena, okolie Livorna, rodisko Leonarda Vinci a samozrejme predovšetkým večná Florencia. Každá dedinka v tejto oblasti dýcha históriou. Prechádzal som pomedzi malebné vŕšky s kostolnými vežami, roľníckymi usadlosťami a najmä typickými toskánskymi vilami. Talianske sídla na slnečných vrchoch kopcov mi v mysli zatieňovali slovenské dedinky v údoliach. Cestoval som Toskánskom a túžil po tom, zhliadnuť aspoň raz jednu z premnohých slnkom presvietených usadlostí na vŕškoch aj zvnútra. Napokon sa mi to vďaka manželke, ktorá sa prihlásila na maliarsky kurz s nemecko – arménskym profesorom Letzianom, podarilo.
České pivo v centre Florencie
Čarovná Vila Tenuta Bossi, pätnásť kilometrov východne od Florencie nás uvítala svojou neodolateľnou „magnificenciou“. Jej majitelia – florentská bankárska a šľachtická rodina Gondi je známa nielen tým, že kedysi požičiavali peniaze ako neapolskému kráľovi tak aj Mediciovcom, ale najmä svojou láskou ku všetkému krásnemu a vznešenému. Jej príslušníci sprevádzali Katarínu Medicejskú na francúzsky dvor, kde zastávali významné úrady. Blízke priateľstvo vplyvných rodín Medici a Gondi malo pre rozvoj Florencie a jej okolia veľký význam. Slávu rodiny Gondi pripomína dnes práve Vila Tenuta Bossi, kde nás privítal markíz Bernardo Gondi, ktorý riadi spolu so svojou sestrou rodinný majetok pozostávajúci z tristodvadsiatich hektárov lesa, viníc a olivových hájov. Nazdal som sa, že viem, čo je kvalitný olivový olej, ale až keď nám markíz Bernardo osobne nabral zo stáročných hlinených nádob tento čarovný mok, zistil som ako skutočný olivový olej chutí. Kúpil som si ho pred návratom domov pre istotu celý demižón.
Vila Tenuta Bossi
Päť kilometrov od mestečka Pontassieve uprostred olivových hájov a viníc, v srdci preslávenej vínnej oblasti „Chianti Ruffina“ tróni Vila Tenuta Bossi. Pod ňou, v štyristoročnej hospodárskej usadlosti prerobenej na rustikálny toskánsky penzión, našlo domov desať nemeckých, rakúskych a švajčiarskych maliarov. A dvaja Slováci. Manželka Mária, keramička, ktorá si chcela pod vedením mníchovského a viedenského profesora Letziana odskúšať maľbu s akrylom a ja – jej píšuci šofér. Kým výtvarníci maľovali a prenášali farby toskánskej prírody na plátna, sedel som za renesančným pracovným stolíkom na terase nad údolím jedného z prítokov riečky Sieve a za hudobného podmazu bažantov, slávikov, hrdličiek a škorcov som písal nový román. Ono to vlastne písalo akosi samé. V toskánskej mágii to skutočne píše, maľuje, modeluje a myslí takmer samé. Malebná príroda, úžasné farby, vôňa vzdialeného mora, čerstvá zelenina kropená všadeprítomným olivovým olejom, šťavnaté ovocie a najmä skvelé víno Chianti, ktorého nám domáci pán poskytol čo hrdlo ráčilo, priam vyzývali do vkladania ducha na papier či plátno.
V tvorivom zápale pod vilou
Keď som po niekoľkohodinovom písaní potreboval odpočinok, ľahol som do hojdacej siete a pozoroval slnkom presvietenú oblohu, ktorá kedysi ožarovala ateliéry Leonarda, Giotta, Bruneleschiho, Donatella, či Botticelliho. Hľadel som do toskánskej oblohy a premýšľal, kde sa v tejto relatívne malej oblasti vzali toľkí skvelí maliari, sochári, skladatelia, speváci, cestovatelia či vedci, ktorí nezmazateľne vryli svoju stopu do histórie ľudstva. Dante Alighieri, Gian Lorenzo Bernini, Giovanni Boccaccio, Sandro Botticelli, Filippo Bruneleschi, Donatello, Galileo Galilei, Giotto, Niccoló Machiavelli, Michelangelo Buonarotti, Amadeo Modigliani, Francesco Petrarca, Niccoló Pisano, Girolamo Savonarola, Giorgio Vasari, Andrea del Verocchio, Amerigo Vespucci až po geniálneho Leonarda da Vinci. Toskánsko má rozlohu len ako polovica Slovenska a Florencia je počtom obyvateľov rovnako veľká ako Bratislava. A predsa je svetovým centrom umenia, vied, krásy a rozumu.<–break-> Doslova záľaha umeleckých skvostov v palácoch Uffizi a Pitti vo Florencii očarúva desať miliónov turistov, ktorí každý rok do srdca Toskánska zavítajú a robia ho štyridsiatym piatym najnavštevovanejším mestom sveta. Nielen umelci, ale i bežní turisti tvrdia, že v Toskánsku dobíjajú baterky, chodia sa sem „znovuzrodiť“. Rinascimento, po francúzsky renaissance – znovuzrodenie, je nielen názov epochy od štrnásteho do šestnásteho ( u nás do polovice sedemnásteho) storočia, nadväzujúcej na antiku ale i pocit a emócia, ktorú každý, kto tento kraj navštívi, nevyhnutne zažíva.Od 12. storočia vzrastala prosperita severotalianskych miest najmä vďaka zámorskému obchodu. Obchod sa dá rozvíjať len v prostredí odvážneho a slobodného ducha, ktorý v Janove, Miláne, Benátkach, Mantove, Ferrare, či Bologni vládol. A najmä vo florentských mestách Florencia, Pisa a Sienna. Hospodárska prosperita a sloboda boli základom vzniku sebavedomého renesančného človeka, ktorý zhodil zo seba stredovekú ťažobu a pochmúrnosť cirkevných dogiem a začal sa tešiť zo života. Dôraz sa začal klásť na človeka, poznanie, ľudský rozum a pozemský život. Záujem sa obrátil z Boha na človeka. Len vďaka oslobodeniu sa od strachu z pekelných trestov sa umelci začali zaujímať o človeka, zaoberali sa anatómiou, na obrazoch sa objavilo nahé ľudské telo (motív Adama a Evy), na rozdiel od ustráchaných stredovekých maliarov tí renesanční svoje diela smelo a hrdo podpisujú. Maľujú nielen cirkevné témy, ale aj bežných ľudí. V maliarstve sa objavuje perspektíva a trojrozmernosť, v sochárstve sa začína odlievať do bronzu, objavuje sa optika a nové technológie. V literatúre vzniká „novella“ – poviedka zo života obyčajných ľudí a v dráme nový žáner – komédia. Postavenie renesančného umelca sa od jeho postavenia v stredoveku zásadne líši. Stáva sa individualitou, skutočným umelcom, na rozdiel od stredovekých, anonymných remeselníkov. Gentile Bellini získal od Fridricha III. Kniežací titul a Tizianovi udelil Karol V. rád Zlatej ostruhy oprávňujúci ho používať titul rytier.
Miesto posledného odpočinku Galileo Galilea v kostole Santa Croce
Renesancia priniesla svetu veľký výdych a nádej na krajší a humánnejší život. Premýšľal som v záhrade prekrásnej Vily Tenuta Bossi prečo sa renesancia zrodila práve vo Florencii a jej okolí a nie v inej časti Talianska, Španielska, Francúzska, alebo inej stredomorskej krajiny. Bola to len zvláštna náhoda, že géniovia ako Michelangelo, Leonardo či Botticelli sa narodili takmer na tom istom mieste a v takmer rovnakom čase? Isteže, i náhoda môže mať istý podiel na vzniku renesancie, ale odpoveď na otázku jej úspešného zrodu a ťaženia takmer tromi storočiami mi dali samotní potomkovia slávnej rodiny Gondi. Už niekoľko rokov sa na ich statku konajú kurzy maliarov pod vedením profesora Letziana. Účastníci za pobyt platia, ale rodina Gondi im vytvára veľmi výhodné podmienky. Markíza Gondi po skončení kurzu osobitne vyberie podľa nej najkrajší obraz a odmení jej tvorcu. Rodina Gondi nerobí nič iné len v malom to, čo v časoch renesancie robila rodina Medici vo Florencii, Visconti a Sforza v Miláne, Este z Verony či rodina Gonzaga z Mantovy. Podporovali vedcov a umelcov. Rodina Medici bola v tom čase najbohatšou rodinou v Európe a svoje bohatstvo dokazovala nielen politickými a vojenskými úspechmi, ale i podporou umelcov. Umenie sa stalo politickou zbraňou, a efektným prostriedkom bohatých prezentovať sa voči verejnosti. Sláva a bohatstvo sa dokazovali nielen úradmi, ale aj umelcami a vedcami, ktorí sa na dvore toho ktorého panovníka zdržiavali. A v tomto mala Florencia obzvlášť šťastie. Od čias Cosima Mediciho, zvaného Il Vecchio (starý), zakladateľa bankárskeho domu Medici, ktorý bol dedom Lorenza Mediciho, podporovali Mediciovci umelcov. Cosimo založil platónsku akadémiu, dal postaviť palác Medici (Riccardi) a kostol San Lorenzo a položil základy Mediciovskej knižnice. Cosimo, rovnako ako jeho syn Piero a jeho syn Lorenzo boli však predovšetkým štedrými mecénmi umenia. Keď v roku 1469 Piero umrel, vládcom Florencie sa stal Lorenzo, ktorý vytvoril na svojom dvore skvelé podmienky filozofom, maliarom či básnikom. Sandro Botticelli bol v istom zmysle jeho objavom. Lorenzo bol sám básnikom a napísal niekoľko skvelých milostných sonetov. Bol doslova priateľom Leonarda, Botticelliho a Michelangela. Aj keď štedrosť vladárov bola predovšetkým s cieľom aby umelci zvečnili ich tváre a majetky, podstatné bolo, že ich, ako sa dnes vraví, sponzorovali.
Miesto posledného odpočinku Nicolo Macchiavelliho v kostole Santa Croce
Tak som sa na terase usadlosti Tenuta Bossi díval na toskánsku slnečnú oblohu, tešil sa a dúfal zároveň. Dúfal, že jedného dňa sa objavia aj na Slovensku múdri vladári, ktorí pochopia, že sláva malého národa sa nemôže šíriť inak ako rozvojom vedy, vzdelanosti, umenia či športu. Dúfam a verím, že umenie sa stane pre vládu našej malej krajiny tým, čo ju preslávi. Dúfam a verím, že sa tu čoskoro objaví slovenský Cosimo, Lorenzo, a keď nie aspoň Catarina Medici, ktorí vytvoria podmienky pre vznik slovenskej renesancie.
Autor: Jozef Banáš
Viac informácií o Taliansku nájdete na http://www.walkers.sk/taliansko.php.
