JUDr. Jozef Čongva – prvý a dosiaľ jediný profesor slovenskej národnosti v Poľsku

Čongva
Profesor Čongva vpravo.

Prvý a jediný profesor slovenskej národnosti v Poľsku JOZEF ČONGVA (* 19. 3. 1939 v bývalej slovenskej obci Jurgov na severnom Spiši, dnes v Poľsku) sa dožíva 80. narodenín. Vyštudoval právo na Jagelonskej univerzite v Krakove. Študoval tiež v Nemecku, vo Veľkej Británii a na Slovensku. V roku 1980 habilitoval a stal sa docentom Sliezskej univerzity. Viedol Katedru dejín štátneho zriadenia Poľska (do roku 1995), bol vedúcim Konzultačného profesionálneho bodu štúdia administratívy v Bielsku-Białej (1978 – 1981). Študijne pôsobil aj v Nemecku, vo Veľkej Británii a na Slovensku. Stal sa profesorom Sliezskej univerzity (1990), mimoriadnym profesorom vymenovaným poľským prezidentom Lechom Wałesom a neskôr riadnym profesorom (2008). Pôsobil ako vedúci Katedry histórie štátu a práva na filiálke Univerzity Marie Curie-Skłodowskej v Rzeszowe (1998 – 2001) a ako vedúci Katedry histórie štátu a práva na novozaloženej Rzeszowskej univerzite (do roku 2006). Prednáša na Hornosliezskej obchodnej vysokej škole W. Korfantyho v Katoviciach, na Katedre histórie a práva Sliezskej univerzity, Inštitúte histórie a práva Rzeszowskej univerzity a Inštitúte histórie a práva Vysokej školy štátnej správy a riadenia v Przemysli.

Vo vedeckej práci sa venuje predovšetkým otázkam politického systému autonómneho sliezskeho vojvodstva v medzivojnovom období, ako aj historickoprávnym otázkam severného Spiša a slovenského obyvateľstva na poľskom území. Je autorom niekoľkých monografií a viac ako stovky odborných štúdií s danou problematikou. Nikdy nezabudol na svoj rodný kraj a na svoj slovenský pôvod, na ktorý je patrične hrdý. Napísal desiatky štúdií a článkov zameraných na problematiku slovenskej menšiny v Poľsku, najmä na cirkevné dejiny severného Spiša či právne aspekty pripojenia Spiša v Poľsku.

Jozef Čongva pôsobil od roku 1995 aj ako predseda Spolku Slovákov v Poľsku. Zastupoval slovenskú menšinu žijúcu v Poľsku v Spoločnom výbore vlády Poľskej republiky a národnostných menšín. Je taktiež certifikovaným tatranským vodcom.

Za svoju vedeckú prácu i prácu v prospech slovenskej menšiny v Poľsku získal počas života viacero ocenení slovenských i poľských organizácií, medzi inými Zlatý kríž za zásluhy, Zlatý odznak Zväzu poľských učiteľov, cenu poľského ministra školstva, Pamätnú plaketu Ľudovíta Štúra, medailu ministra kultúry Slovenskej republiky i Zlatú medailu za zásluhy pre Spolok Slovákov v Poľsku, Pamätnú medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za celoživotný prínos pri uchovávaní a zveľaďovaní národného, duchovného a kultúrneho povedomia Slovákov v Poľsku, pri skúmaní ich dejín a za dlhoročný osobný prínos v činnosti Spolku Slovákov v Poľsku (2019). Prezident Slovenskej republiky mu udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o SR, najmä vo vedeckej, pedagogickej a kultúrnej oblasti (2009), a prezident Poľskej republiky zlatý Kríž Rádu Polonia Restituta za významné zásluhy v oblasti činnosti v prospech národnostných a etnických menšín a za významné úspechy vo vedeckej práci (2014).

 

Zdroje:

Jozef Čongva jubiluje. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 10 – 11 (27. 3. 2019), ISSN 0862-5999, s. 15.

https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/news/jozef-congva-jubiluje/

https://en.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3zef_Ci%C4%85gwa

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

„Progresívna“ kultúra banalít

Dávno zabudnutý bývalý mladý autor Miško Hvorecký otvoril vraj relaxačnú výstavu. Ale zdá sa, že relaxovali hlavne „umelci“ zvaní „inštalatéri“. Odpočiatku jeho literárnych snažení sa

„Progresívne“ metódy čurillovcov

Nechvalne známu „elitnú“ bandu čurillovcov politicky viedla a kryla Matovičova politická zberba a tak každý rozumný občan predpokladal, že keď konečne padla moc týchto plagiátorov,