Juraj Haulik (20. apríla 1788, Trnava – 11. mája 1869, Záhreb) bol kardinálom v Rímskokatolíckom kostole a prvým arcibiskupom v Záhrebe.
Pochádzal zo slovenskej rodiny, jeho otec Juraj Haulik pracoval ako hospodársky úradník na arcibiskupských majetkoch. Matka sa volala Klára Repkajová. Základné vzdelanie získal v Trnave, tam následne študoval aj na nižšom gymnáziu. V štúdiu pokračoval v Ostrihome a následne vyštudoval filozofiu opäť v Trnave. V roku 1804 vstúpil do ostrihomského seminára. Teológiu študoval vo viedenskom Pázmáneu, ukončil ju v roku 1807. V roku 1811 bol v Trnave vysvätený na kňaza. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Komárne. Z Komárna bol preložený do Budína, kde pôsobil na arcibiskupskom vikariáte ako archivár. V roku 1819 získal na peštianskej univerzite titul doktora teológie. V roku 1820 ho ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay vymenoval za svojho tajomníka. V roku 1825 sa stal ostrihomským kanonikom. V roku 1830 sa stal aj členom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a od roku 1831 bol aj radcom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni. V roku 1832 sa stal prepoštom Záhrebskej kapituly a zároveň vranským priorom.
Po smrti záhrebského biskupa Alexandra Alagoviča v roku 1837 sa Haulik stal jeho nástupcom. Vysvätený bol 10. decembra roku 1837 pápežským nunciom vo Viedni. Slávnostné uvedenie do funkcie sa uskutočnilo v záhrebskej katedrále na sviatok Zjavenia Pána v roku 1838. Haulik pri tejto príležitosti predniesol kázeň, ktorá vyšla aj tlačou. V roku 1838 sa stal aj námestníkom chorvátskeho bána Franja Vlašića. V tomto postavení sa zúčastnil na spoločnom uhorsko-chorvátskom sneme v Bratislave v roku 1839. Po smrti bána Vlašića v roku 1840 sa stal zastupujúcim bánom. Zaslúžil sa o to, že sa chorvátčina stala úradným jazykom. V roku 1842 bol odvolaný z postu zastupujúceho bána, vo funkcii ho nahradil Franz (Franjo) Haller.
V revolučných rokoch 1848 a 1849 Haulik odmietal snahu Maďarov získať v Uhorsku politickú dominanciu a pomaďarčiť slovanské národy. Prispel finančne sumou 2 000 zlatých na výstroj chorvátskeho revolučného vojska, ktoré viedol bán Josip Jelačić.
V auguste 1850 rakúsky cisár František Jozef I. povýšil záhrebské biskupstvo na arcibiskupstvo, čo schválil dňa 11. 12. 1852 aj pápež Pius IX. Tým sa Juraj Haulik stal prvým záhrebským arcibiskupom. A keďže sa prezentoval ako národne uvedomelý Slovák, aktívne podporoval svojich rodákov v celom Uhorsku. Jeho zásluhou bola pri otvorení divadla v Záhrebe uvedená Palárikova hra „Drotár“.
V roku 1856 bol Piom IX. vymenovaný za kardinála.
Haulík organizoval katolícky náboženský život, zakladal spolky a rehoľné spoločnosti. Inicioval založenie viacerých chorvátskych kultúrnych ustanovizní, verejných objektov – Národného divadla, nemocnice milosrdných sestier na Vinogradskej ulici, kostola i kláštora na Frankopanskej ulici v Záhrebe, pokračoval v rozširovaní parku Maksimir, knižnicu Metropolitana dnešná Národná knižnica, Chorvátsky hudobný závod, ďalej založil národohospodársku spoločnosť „Gospodarsko društvo“ a pod. Na všetky tieto objekty prispieval značnou finančnou sumou. Juraj Haulík bol literárne činný, tlačou vydal, príležitostné reči, prejavy, okružné listy a kázne. V roku 1868 podľa vzoru Matice slovenskej a jeho prvého predsedu Štefana Moysesa založil Cirkevnoliterárny spolok sv. Hieronýma – Književno društvo sv. Jeronima, ktorý je dodnes aktívnym a trvalým mostom náboženského života Chorvátov. V roku 1842 založil Maticu chorvátsku.
Vytrval v úrade až do svojej smrti v roku 1869.
O svojej minulosti povedal: ,,Narodil som sa ako Slovák, ale zomriem ako Chorvát.“
V rodnom dome na Námestí sv. Mikuláša má trnavský rodák svoju pamätnú tabuľu.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Haulik
https://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/haulik-juraj
Spracoval: Gustáv Murín
