OSUDY V KAMENI – múzeum pod šírym nebom I.

OSUDY V KAMENI, predná obálka

Vďaka štipendiu FPU som sa po 33 rokoch vrátil k ústrednej téme mojej prvotiny, ktorá nemohla na Slovensku vyjsť pre vtedajšiu komunistickú moc neprípustný obsah, a tak ju vydalo české vydavateľstvo Mladá Fronta hneď aj v českom preklade a asi s najčeskejším názvom v histórii českej literatúry. Na Slovensku nevyšla už ani po roku 1989, ale je snáď ešte dostupná v antikvariátoch.

Případ pohřbeného hřbitova, obálka
Případ pohřbeného hřbitova, obálka

Tou ústrednou témou vtedajšej novielky a dnešného románu, ktorý vychádza vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, je záchrana našej histórie, ukrytej v náhrobných kameňoch na historickom Ondrejskom cintoríne v širšom centre hlavného mesta Bratislava.

 

OSUDY V KAMENI, celá obálka
OSUDY V KAMENI, celá obálka

 

V tieto pekné, slnečné jarné dni sa pri prechádzke môžete sami presvedčiť, aké pozoruhodné osudy sú v tých náhrobných kameňoch skryté. Napríklad:

 

   Dankó Anton – Zamuroval poklady kláštora klarisiek.

 

   Köszeghy Rudolf – V jeho dome býval počas bratislavských štúdií neskorší známy český historik František Palacký. O tomto vtedajšom študentovi bolo v Bratislave v kruhoch meštianskych veľa rečí, lebo mal pomer s dámou oveľa staršou od neho.

 

   Scheuerman Vilmos a Terez Scheuermanová – Jeden zo zakladateľov slávy bratislavských makovníkov a orechovníkov. Jeho výrobky sa každodenne dodávali na viedenský cisársky dvor.

 

   Wendler Johann – Posledný veľkovýrobca bratislavských makovníkov a orechovníkov. Zomrel roku 1933.

 

   Lebwohl Rezsö (Rudolf) – Krypta starej pekárskej rodiny.

 

   Glöckl Krištof – Jeden z posledných profesionálnych rybárskych majstrov v Bratislave. Zúčastňoval sa všetkých záchranných akcií pri povodňových pohromách, bol vedúcim funkcionárom rybárskych a lodníckych korporácií. Z jeho iniciatívy sa zaviedla tradícia položenia venca do prúdu Dunaja na počesť všetkých, ktorí v jeho vlnách zahynuli.

 

Tie chladné, neživé kamene však skrývajú aj nejednu drámu. Napríklad:

Carlton
Carlton

   Prűger Henry ml. – Syn zakladateľa hotelierskej rodiny. Už od čias Márie Terézie stál na dnešnom Hviezdoslavovom námestí zájazdový hostinec „K trom zeleným stromom“. Fungoval nepretržite sto rokov a v roku 1846 tu bol postavený nový hotel s mierne pozmeneným názvom „U zeleného stromu“. Od roku 1905 bolo v budove hotelu prvé kino na Slovensku s názvom Electro Bioscop. S rozvojom mesta vyrástol tesne vedľa hotel „National“. V roku 1908 komplexy oboch budov kúpil Henrich Prüger a neskôr dokúpil aj susedný Gervayov dom. Prügerov syn bol svetobežník a veľmi ambiciózny človek, ktorý pred I. svetovou vojnou postúpil na manažéra úspešného hotela Savoy v Londýne a neskôr v New Yorku, kde zbohatol a nadobudol svetovú reputáciu ako vizionár a organizátor okázalých podujatí. Po návrate s rodinou do Bratislavy sa rozhodol spojiť hotely prestavbou na bezkonkurenčný moderný hotel s reštauráciami a kaviarňami. Architekt Milan Michal Harminc prišiel s riešením, v ktorom prepojil existujúce budovy novým objektom. Budovy navýšil na šesť podlaží, dal im zjednocujúcu fasádu a spoločnú strechu. Carlton sa mal stať so 400 lôžkami najväčším hotelom v medzivojnovom období v strednej Európe. Lenže prišla kríza a Henry Prüger skrachoval. Svojho životného podnikateľského sna sa nedožil – zamestnanec hotela ho našiel v jeho apartmáne v podkroví. Ako písali dobové noviny: „Naposledy videli Henryho Prügera v neskorých obedňajších hodinách, ako sa na jednom stavajúcom poschodí hotelu Carlton radil s projektantom stavby ing. Milanom Harmincom. Prüger bol neobyčajne rozčúlený a údajne robil výčitky Milanovi Harmincovi pre veľké prekročenie výdavkov spojených so stavbou, a preto, že sa stavba veľmi oneskorí. Tejto výmene slov nepripisovali väčší význam, keďže v poslednej dobe boli výčitky a spory medzi Prügerom a staviteľom na dennom poriadku. Henry Prüger po výmene názorov so staviteľom zmizol a celé doobedie ani poobedie ho nikde nevideli. Nikto netušil, že majiteľ hotela sa zaoberal vražednými myšlienkami a že tie aj uskutočnil… Bolo 5 hodín poobede, keď jeden zo zamestnancov hotela vošiel do manzardovej izby a s hrôzou videl, že pán Henry Prüger visí obesený na stene. Ten si obkrútil elektrický drôt okolo krku a obesil sa na klin vyčnievajúci na stene. Keď ho našli, bol už mŕtvy, nohy mal úplne zmeravené a na tele sa mu vyrazili škvrny…“

Stavba prepadla v prospech banky, ktorá ju dokončila, a tak vznikol hotelový komplex Savoy-Carlton, ktorý bol slávnostne otvorený v júni 1913. Už od čias monarchie sa tu zvykli ubytovať pri návšteve Bratislavy svetové osobnosti ako polárnik Fridtjof Nansen, vynálezca Thomas Alva Edison, fyzik Albert Einstein alebo vynálezca Alfred Nobel.

 

Verím, že moja najnovšia kniha bude pre vás inšpiráciou aj k takýmto poučným prechádzkam historickým Ondrejským cintorínom.

Knihu z vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov dostanete v každom dobrom kníhkupectve, ale môžete ju mať aj hneď vo forme e-knihy a na objednávku aj v printovej podobe.

 

FPU, logo

Napísanie románu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.

 

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on email

Podobné články

Repka IV

Piešťanské túlačky poľom

Minulý rok ma pri prechádzke s miestnym znalcom kultúry i spoločnosti, Martinom Valom, na našej prechádzke od Červenej veže (vyhliadky-reštaurácie v ruinách) po veľkoúspešnú reštauráciu

Mohyla

Piešťanský literárny okruh

Začiatkom mája 2022 som bol na už tradičnom tvorivom pobyte v zariadení Literárneho fondu, Domove Ivana Stodolu, a voľný čas medzi písaním som využil na obnovenie kontaktov

N. Zámky 4

O dlhovekosti v Nových Zámkoch

Do knižnice v Nových Zámkoch som sa vrátil po piatich rokoch (a našiel tam čitateľky, čo si moju predošlú návštevu pamätajú a prišli opäť!), aby