Tieto ostrovy nájdete hodinku plavby na sever od sicílskej Messiny. Ak vás zaujíma história, tak tu ju nájdete pre celé Stredozemie v kocke. Je to logické, pretože miestny obsidian, ktorého ložiská sú tu najbohatšie na svete, nájdený v celom Stredomorí, čo dokazuje, že veľká obchodná sieť spájala toto súostrovie z civilizovaným svetom už v priebehu 2. tisícročia pred naším letopočtom. Išlo o veľmi cenenú surovinu na výrobu nástrojov, ako sú nože a šípky v dobe kamenej i bronzovej. Tvrdé čierne vulkanické sklo patrilo k ceneným výmenným komoditám za neolitu pre veľmi ostré čepele, ktoré sa z neho dali vyrábať.
Podľa archeologických nálezov bolo súostrovie obývané už v roku 5000 pred naším letopočtom. Grécki kolonisti z ostrova Knidos dorazili na Lipari v roku 580 pred naším letopočtom, ale ostrov celkom neovládli. Usadili sa na mieste známom ako Castello. Kolónia úspešne bojovala s Etruskami o kontrolu nad Tyrhénskym morom. Lipari sa neskôr stali kartáginskou námornou základňou počas prvej púnskej vojny, ale v rokoch 252-251 sa stali rímskou provinciou. Kresťanstvo registrujeme od 3. storočia p.n.l. s prvým biskupom Sv. Agatonom, ktorý podľa tradície tu našiel posvätné pozostatky svätého Bartolomeja, ktoré vyplavilo more. Nad týmito vzácnymi relikviami vystaval katedrálu. V roku 839 Saracéni prepadli ostrov a vyvraždili veľkú časť populácie, ale ostatky svätého Bartolomeja sa podarilo presunúť mimo ich dosahu. Súostrovie Lipari bolo nakoniec takmer úplne opustené. Kresťania sa sem vrátili okolo roku 1131.
Gustáv Murín
Cit. z reportáže publikovanej v Travel Service Magazine 2016
