Valletta – križovatka Stredomoria

Ak môžete, vyhnite sa letu do Vallety s Air Malta. Sú povestní tým, že nemajú problém zmeniť váš prílet o celý deň a spestriť vašu cestu domov tým, že namiesto do Viedne vás najskôr pošlú do Amsterdamu. Ak môžete, príďte do hlavného mesta Malty loďou. Je to jeden z najkrajších prístavov Stredomoria a iste aj sveta…

Mne sa pošťastilo prísť do Valletty presne na dvojnásobne pamätný deň – 8. septembra Malťania oslavujú víťazstvo nad Turkmi v roku 1565 a nad Talianmi v roku 1943. V roku 1565 len 600 rytierov Maltského rádu a 7000 vojakov odolávalo päťmesačnému obliehaniu 35 tisícovou tureckou armádou. Keď padla menšia pevnosť St. Elmo, Turci pribili zajatých obrancov na kríže a nechali ich plávať cez prístav k pevnosti St. Angelo. Odpoveď obrancov bola rovnako drastická. O chvíľu začali ich delá páliť hlavy sťatých tureckých zajatcov na flotilu nájazdníkov. Takmer o polstoročie neskôr, 8.9.2007 sa odohrala ďalšia pamätná bitka medzi Malťanmi a Turkmi – vo futbale. Krv vojakov nahradil pot hráčov oboch reprezentačných mužstiev a aj tentoraz Malťania odolali náporu Turkov senzačnou remízou 2:2. A na strane Malťanov tentoraz stál Slovák – tréner Dušan Fitzel.

Európska Únia nás spája

Ak sa hovorí, že krása našich žien je najúspešnejším exportom Slovenska, tak na Malte máme naozaj úspechy. Pritom Malťania, až na pozoruhodné výnimky, nie sú nejako mimoriadne pohľadní, ani bohatstvom neoplývajú a naopak krásu Malťaniek (a najmä ich hlbokých očí) zaznamenali už stredovekí cestovatelia. Napriek všetkému táto join-venture zjavne prosperuje ako som sa mohol presvedčiť osobne v rodine maltského básnika Immanuela Mifsuda, jeho ženy Jany a ich ročného synčeka Nikola. Zdá sa, že s Malťanmi máme toho spoločné viac, než by sme si mysleli.

Na rozcestí kultúr

Kým my sme v strede Európy, Malťania sú v strede Stredomoria. Ale oba stredy nie sú automaticky aj centrami, sú skôr zabudnuté akoby sme sa oba národy síce ocitli na významných geografických križovatkách, ale zastrčení v podchode, kde ostávame sami so svojimi pocitmi malosti a nedocenenia. Obe krajiny majú veľmi mladú štátnosť (v prípade Malty od roku 1964) a sú poznačené masovým vysťahovalectvom za prácou v minulosti. A je zaujímavé, že aj Malťania veľmi rýchlo preberajú identitu hosťujúcej zeme a tak sa domov vracajú už ako Austrálčania. Možno aj preto, že ich je tam za tie roky a vlny vysťahovalectva údajne viac, než doma. Malťania s nami zdieľajú aj neuveriteľné krkolomnosti socialistických experimentov, ktoré korunovala vláda Doma Mintoffa, ktorý v roku 1975 zlomil štrajk lekárov tým, že povolal na ich miesta stovky kolegov z vtedajšieho Československa. Oni a ich maltské rodiny sú základom našej menšiny na ostrove. A musia sa tu cítiť ako doma, veď v uliciach je dnes už viac Favoritov a Škodoviek než u nás. Aj ženské mená Maria, Monika a Marika nám znejú povedome. A hoci je maltčina veľmi ťažký jazyk, kombinujúci taliančinu s angličtinou a arabskou gramatikou, aspoň na základných pojmoch by sme sa s domorodcami mohli dorozumieť. Veď burza sa povie „borza“, minister „ministru“ a polícia je „pulizija“.

Pevnostné mesto

Valletta je unikátom medzi hlavnými mestami Európskej Únie a aj sveta. Po víťazstve nad Turkmi pokračoval Rád maltských rytierov v opevňovaní ostrova a tak pri pôvodnej pevnosti St. Elmo založili dnešné hlavné mesto Valletta, pomenované podľa hrdinského Veľmajstra Jeana de la Vallette Parisot, ktorý viedol ich úspešný boj s tureckou inváziou. Dodnes sa pýši ohromujúcimi hradbami, z ktorých (najmä zo záhrad Barrakka) je úžasný pohľad na tri menšie mestá Bighi, Birgu-Vittoriosa a Senglea, čo dokopy obklopujú prístav Grand Harbour (Veľký prístav). O nových časoch svedčí aj to, že pevnosť St. Angelo síce odolala Turkom, ale neodolala reklame na Vodafon, ktorá takmer úplne zakrýva jej hradby. Tento prístav obdarený všetkými danosťami prírody ako spoľahlivé útočište aj najväčších lodí sa stal terčom leteckých úderov Talianov a Nemcov za druhej svetovej vojny v rozsahu, ktorý žiadne iné mesto sveta nepodstúpilo. Od roku 1940 do roku 1943 zažil hlavný ostrov 3340 poplachov v celkovej dĺžke 2357 hodín. Každý 200-tý obyvateľ bol zabitý a každý 70-ty ranený. Ťažko sa čudovať, že vybudovali unikátny systém krytov pre 140 tisíc ľudí pri vtedajšej populácii 260 tisíc obyvateľov. Napriek tomu utrpeli aj veľké materiálne škody. Až 35 tisíc budov okolo Veľkého prístavu bolo zničených alebo poškodených a dodnes hneď pri vstupe do mesta ostávajú ako memento ruiny Opery postavenej Britmi vo veľkorysom štýle v roku 1866 a zbombardovanej v roku 1942.

Vallettu dobyli turisti

Na Malte je turizmus skutočným priemyslom. Na ďaleko nižší počet obyvateľov, než má Bratislava (presnejšie 401 880), pripadá až milión návštevníkov ročne. Kvôli príjmu z neho zabudli na krivdy Talianov i Nemcov a vítajú ich dnes ak turistov. Stabilným zdrojom sú však Briti, pre ktorých boli tieto ostrovy (k hlavnému ostrovu patrí aj ostrovček Comino a malebné Gozo s preslávenou Červenou plážou) po celých 179 rokov významnou námornou základňou. Dnes sa sem vracajú najmä tí starší a prinášajú si svoje po celé roky nemenné zvyky, keď si najradšej posedia každý večer v tej istej krčmičke s názvom ako „English Rose“, pijú to isté pivo, prípadne whisky a sú radi, keď sa barman volá Charlie. A ako milovníci tradícii musia byť nadšení unikátnym historickým autoparkom, ktorý tvoria staré anglické autobusy z rokov 1949, či 1953 kurióznych značiek Leyland, Perkins, Bedford – Dominant, či Marshall. Sú krikľavo žlté s ručnými nápismi ako „Nice Guys Finish Last“, „No Woman, No Cry“ alebo „Sun Rise for All“. Nájdete ich na centrálnom nádraží, ktoré pred bránami Valletty tvorí kruhové námestie s v noci nádherne nasvietenou fontánou Tritónov. Pre tých ostatných sa osvedčili kurzy angličtiny, ktorá je na Malte druhým oficiálnym jazykom. Funguje pri tom aj pozoruhodná príťažlivosť medzi malťanskými mužmi a ženami zo strednej a východnej Európy. Potvrdila mi to aj mladá slovenská modelka Lenka. V 18-tich rokoch prišla po prvý krát na tento ostrov kvôli súťaži Miss bikiny. Nakoniec vyhrala jednu z cien, Miss pláž, ale namiesto radosti, prišli starosti. Stratila totiž letenku. Neostala však bez pomoci. Jeden z členov organizačného štábu, 27-ročný Roderic, nezaváhal a kúpil jej náhradnú letenku. Pre poďakovanie si prišiel až na Slovensko a to opakovane. Po roku takejto „leteckej“ známosti Lenka prišla za Rodericom na tri mesiace pracovať a užívať si pestrý nočný život turistickej sezóny. Roderico sa priznal, že ho Slovanky čímsi priťahujú, pretože predtým chodil až tri roky s Ruskou, ktorá prišla na Maltu pôvodne na jazykový kurz. Dnes už vďaka elektronickým letenkám nemôžete o svoj odlet prísť. Ale vďaka jazykovým kurzom na Malte, ako dosvedčuje príklad Lenky, môžete objaviť na tomto ostrove lásku. Náhodou som tu stretol aj tri poľské študentky architektúry Marysiu, Izabelu a Matyldu, ktoré sa okrem kurzu anglického jazyka rozhodli pre výlet na Sicíliu. Zarobiť si naň chcú predávaním vlastnoručných obrázkov na hlavnej pešej zóne Republic Street, ale zjavne neodhadli miestne ceny. Za malý obrázok pýtali dve maltské líry, hoci oficiálne by stál len asi štvrtinu. Tak som im ešte pridal, Sicília je ďaleko. A vôbec. Z Malty je, aj vďaka bizarným zvykom Air Malta, všade ďaleko…

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Malte nájdete na http://www.walkers.sk/malta.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

Malta – turistika z kamenia

Malta je ostrov, ktorý je taký malý, že by sa dva krát utopil v Balatóne. Je to jedna veľká skala rozmenená na drobné. Niektoré časti sú