Profesor Maximilián (Rudolf) Hell (* 15. máj 1720, Štiavnické Bane – † 14. apríl 1792, Viedeň) bol katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu.
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil do Trenčína do dvojročného noviciátu. V jeseni roku 1740 odchádza študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Ako poslucháč filozofie na viedenskej a asistent profesora J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny.
V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.
V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti a ktoré sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Stáva sa dvorským astronómom a matematikom, profesorom mechaniky na univerzite vo Viedni.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Uskutočnil expedíciu za Severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval druhý prechod Venuše popred slnečný disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy.
Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky.
Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do smrti t. j. do roku 1792. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Venoval sa banskému právu, vypracoval mapu Uhorska, ale aj mapu mesačného povrchu. Vydal 26 vedeckých štúdií.
Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.
Úspešný bol aj jeho brat Jozef Karol Hell. S otcovou pomocou skonštruoval vahadlový stroj na čerpanie podzemnej vody. Takisto sa podieľal na výstavbe celej sústavy tajchov, ktoré vybudoval jeho otec Matej Kornel Hell spolu so Samuelom Mikovínim. Najznámejšími sú Počúvadlo, Veľká a Malá Richňava, Evička, Klinger, Rozgrund či Ottergrund. Tieto vodné diela dodnes dotvárajú ráz krajiny v okolí Banskej Štiavnice.
Zdroj:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Maximili%C3%A1n_Hell
https://www.teraz.sk/slovensko/pred-300-rokmi-sa-narodil-astronom-maxi/466999-clanok.html
http://www.planetarium.sk/maximilian-hell-c938
Spracoval: Gustáv Murín
