Mira Brtková – výtvarníčka, módna návrhárka, divadelná a filmová režisérka

Mira Brtkova
Mira Brtkova

Mira Brtková sa narodila 5. októb­ra 1930 v Nových Bánovciach pri Sta­rej Pazove. V roku 1948 absolvovala gymnázium v Belehrade (V. a VI. ročník gymnázia absolvovala v Bratislave). V roku 1953 vyštu­dovala réžiu na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade u profesorov Vjekoslava Afrića, Josipa Kulundžića a Slavka Vorkapića. Ako československá štipendistka bola asistentkou ré­žie v hranom filme Otokara Vávru Proti všem. V roku 1958 režírovala krátke filmy pre Zagreb-fim a Neoplantu v Novom Sade. Zároveň vypracovala scenár pre prvý kreslený film Belehradskej školy kresleného filmu (Sólista Nikolu Majdaka). V päťdesiatych rokoch sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou. V roku 1959 v Ríme bola asistentkou réžie u režisérov Pietra Germiho a Alberta Latuadu. Akademická maliarka Mira Brtková patrí medzi priekopníkov abstraktného výtvarného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Búra hranice a prekonáva tradične zaužívané, výtvar­né konvencie využívajúc v tvorbe aj neobvyklé výtvarné techniky, ale­bo ich kombináciu.

V roku 1963 vyštudovala Mira Brtková maliarstvo na Akadémii di Belle Arti v Ríme, (profesori Franco Gentillini a Mino Maccari). Ako maliarka pôsobila v šesťdesiatych rokoch v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, v ktorej vedúcou osobnosťou bol japonský umelec Nobuya Abe. V rokoch 1970-1971 bola tajomníčkou réžie v hranom filme Sutjeska. Zaoberala sa i módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom a bola vášnivou zberateľkou slovenských ľudových krojov a starožitností.

Akademická maliarka Mira Brtková patrí medzi priekopníkov abstraktného výtvarného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Od samotného začiatku, teda šesťdesiatych rokov 20. storočia, skúma možnosti abstraktného výtvarného prejavu koncipujúc obraz ako výraz, alebo kompozíciu čírych výtvarných prostriedkov, akými sú farba a čiara. V tomto umeleckom zameraní zostala dôsled­ná aj v súčasnosti, hoci sa na jej obrazoch novšie vyskytujú i figúry. Pre Miru Brtkovú je však nepodstatná ich mimetická, napodobujú­ca funkcia. Ona ich využíva iba ako materiál na uskutočnenie indivi­duálneho, tvorivého, autorského činu.

Znázornené figúry sú vlastne šablónovité výšivkárske vzory, v čom badať určitú autorskú dištanciu a jemný ironický postoj k figurácii. V ich navonok chaotickom roz­miestnení na plátne Mira Brtková odhaľuje geometrickú usporiada­nosť. Brtková sa v tvorbe orientuje na racionálne postupy plné tvorivej, nevyčerpateľnej energie a imaginácie. Tak napríklad pri multiplikácii živočíšnych motívov ona ich nahusťuje jeden cez druhý, vytvárajúc arabeskovitú štruktúru čiar, čo je vlastne i jeden z konečných záme­rov jej tvorivého činu.

Mira Brtková búra hranice a prekonáva tradične zaužívané, výtvar­né konvencie využívajúc v tvorbe aj neobvyklé výtvarné techniky, ale­bo ich kombináciu. Ide tu predovšetkým o výšivkárske techniky, alebo kombináciu výšivky a maľby temperou. Hoci výšivky majú tradične ozdobnú funkciu umelkyňa ich využíva v inom kontexte. Brtkovej ne­obvyklý spôsob realizácie umeleckého diela, v tomto cykle prác pome­novanom Usmernená imaginácia, spočíva na jej idei o syntéze anonym­nej ľudovej tvorby, čiže kolektívnej tvorivosti a individuálnej autorskej kreácie. Ľudová umelecká tvorba je šablónovitá, dekoratívna a hlavne úžitkového rázu, teda v podstate je protikladom voľnej umeleckej tvor­by, ako ju v súčasnosti chápeme. Pokus o ich syntézu je pochopiteľný iba v duchu postmoderny.

VLADIMÍR VALENTÍK, historik umenia a literárny kritik

 

Zdroj: http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1603, https://www.uszz.sk/sk/za-mirou-brtkovou-velicinou-slovenskeho-maliarskeho-kumstu-v-srbsku

 

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

Kovačickí naivní maliari

Nástrahy slovanskej pohostinnosti

Žiadna iná profesia nie je v krajinách strednej a východnej Európy tak hostená, ako literáti. Každý si totiž pamätá porekadlo „Hladný ako spisovateľ“ a tak

Slováci a svet – podnikatelia

Môj dlhoročný projekt vytvorenia databázy najúspešnejších Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili vo svete, našiel v tomto roku 2020 reprezentatívnu prezentačnú platformu v internetovom rádiu InfoVojna. Na internetovom