Mira Brtková (* 5. októbra 1930 v Nových Bánovciach pri Starej Pazove — † 18. december 2014, Belehrad, Srbsko,). V roku 1948 absolvovala gymnázium v Belehrade (V. a VI. ročník gymnázia absolvovala v Bratislave). V roku 1953 vyštudovala réžiu na Akadémii pre divadelné a filmové umenie v Belehrade u profesorov Vjekoslava Afrića, Josipa Kulundžića a Slavka Vorkapića. Ako československá štipendistka bola asistentkou réžie v hranom filme Otokara Vávru Proti všem. V roku 1958 režírovala krátke filmy pre Zagreb-fim a Neoplantu v Novom Sade. Zároveň vypracovala scenár pre prvý kreslený film Belehradskej školy kresleného filmu (Sólista Nikolu Majdaka). V päťdesiatych rokoch sa zaoberala divadelnou a filmovou réžiou. V roku 1959 v Ríme bola asistentkou réžie u režisérov Pietra Germiho a Alberta Latuadu. Akademická maliarka Mira Brtková patrí medzi priekopníkov abstraktného výtvarného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Búra hranice a prekonáva tradične zaužívané, výtvarné konvencie využívajúc v tvorbe aj neobvyklé výtvarné techniky, alebo ich kombináciu.
Ako napísal Vladimír Valentík, historik umenia a literárny kritik:
V roku 1963 vyštudovala Mira Brtková maliarstvo na Akadémii di Belle Arti v Ríme, (profesori Franco Gentillini a Mino Maccari). Ako maliarka pôsobila v šesťdesiatych rokoch v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, v ktorej vedúcou osobnosťou bol japonský umelec Nobuya Abe. V rokoch 1970-1971 bola tajomníčkou réžie v hranom filme Sutjeska. Zaoberala sa i módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom a bola vášnivou zberateľkou slovenských ľudových krojov a starožitností.
Akademická maliarka Mira Brtková patrí medzi priekopníkov abstraktného výtvarného prejavu v slovenskom výtvarnom umení. Od samotného začiatku, teda šesťdesiatych rokov 20. storočia, skúma možnosti abstraktného výtvarného prejavu koncipujúc obraz ako výraz, alebo kompozíciu čírych výtvarných prostriedkov, akými sú farba a čiara. V tomto umeleckom zameraní zostala dôsledná aj v súčasnosti, hoci sa na jej obrazoch novšie vyskytujú i figúry. Pre Miru Brtkovú je však nepodstatná ich mimetická, napodobujúca funkcia. Ona ich využíva iba ako materiál na uskutočnenie individuálneho, tvorivého, autorského činu.
Znázornené figúry sú vlastne šablónovité výšivkárske vzory, v čom badať určitú autorskú dištanciu a jemný ironický postoj k figurácii. V ich navonok chaotickom rozmiestnení na plátne Mira Brtková odhaľuje geometrickú usporiadanosť. Brtková sa v tvorbe orientuje na racionálne postupy plné tvorivej, nevyčerpateľnej energie a imaginácie. Tak napríklad pri multiplikácii živočíšnych motívov ona ich nahusťuje jeden cez druhý, vytvárajúc arabeskovitú štruktúru čiar, čo je vlastne i jeden z konečných zámerov jej tvorivého činu.
Mira Brtková búra hranice a prekonáva tradične zaužívané, výtvarné konvencie využívajúc v tvorbe aj neobvyklé výtvarné techniky, alebo ich kombináciu. Ide tu predovšetkým o výšivkárske techniky, alebo kombináciu výšivky a maľby temperou. Hoci výšivky majú tradične ozdobnú funkciu umelkyňa ich využíva v inom kontexte. Brtkovej neobvyklý spôsob realizácie umeleckého diela, v tomto cykle prác pomenovanom Usmernená imaginácia, spočíva na jej idei o syntéze anonymnej ľudovej tvorby, čiže kolektívnej tvorivosti a individuálnej autorskej kreácie. Ľudová umelecká tvorba je šablónovitá, dekoratívna a hlavne úžitkového rázu, teda v podstate je protikladom voľnej umeleckej tvorby, ako ju v súčasnosti chápeme. Pokus o ich syntézu je pochopiteľný iba v duchu postmoderny.
Zdroje:
http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/1603, https://www.uszz.sk/sk/za-mirou-brtkovou-velicinou-slovenskeho-maliarskeho-kumstu-v-srbsku
https://www.eantik.sk/autor/4733/mira-brtka/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Mira_Brtkov%C3%A1
Spracoval: Gustáv Murín
