Najúspešnejší špión komunistického bloku, Karl Köcher, má korene v Trnave

Gustáv Murín
7.december. 2024 16:12
Česko, Európa, Slováci a svet
Počet zobrazení: 120

Karel František Köcher, alebo tiež Karl Koecher, (* 21. september 1934, Bratislava, Česko-Slovensko) je bývalý československý agent ŠtB a špión, ktorý počas Studenej vojny úspešne infiltroval CIA. Dodnes zostáva jediným známym agentom, ktorému sa to podarilo.

Detstvo

Narodil sa v Bratislave do rodiny Čecha narodeného vo Viedni a židovskej matky pochádzajúcej z Trnavy. Kvôli narastajúcemu antisemitizmu v uliciach Bratislavy v predvečer II. svetovej vojny sa rodina presídlila do Prahy.

Köcherov otec bol zanietený anglofil, preto Karel vyrastal obkolesený anglickým jazykom, ktorý sa mu v neskoršom profesijnom živote stal veľkou devízou. Navštevoval anglickú základnú školu a neskôr francúzske lýceum. Po zložení maturitnej skúšky študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte na Karlovej univerzite a neskôr aj na Filozofickej fakulte.

Ako adolescent sa dostal pod drobnohľad Štátnej bezpečnosti, ktorá jeho správanie vyhodnotila ako protištátne a jednu noc strávil vo väznici Pankrác. V neskorších rokoch spomínal, že z cely mal výhľad na dvor so šibenicou, na ktorej bola rok nato obesená Milada Horáková. Jeho spolužiakom na francúzskom gymnáziu bol Vladivoj Tomek, ktorý v tom čase založil protirežimnú odbojovú skupinu a neskôr bol popravený za vraždu vojaka základnej služby pri pokuse zaobstarať si zbrane. Aj sám Köcher sa na strednej škole zapojil do protikomunistickej činnosti; podľa svojich slov poznal, že týmto spôsobom nie je možné režim zasiahnuť.

Po doštudovaní vystriedal hneď niekoľko zamestnaní, krátky čas vyučoval matematiku na strednej škole a privyrábal si aj ako vyhadzovač v nočnom podniku. Taktiež pracoval ako reportér v televízii, či ako satirik v rádiu. Práve kvôli ostrým publikáciám uťahujúcim si zo štátneho systému mal byť častým terčom domových prehliadok. Neustála pozornosť ŠtB mala byť tiež dôvodom, prečo často menil povolania.

Problémy so sexom

V roku 1958 bol odsúdený okresným súdom v Prahe 2 za urážku verejného činiteľa na 3 mesiace podmienečne, s odkladom na 1 rok. Dôvodom k rozsudku bolo to, že 29. 9. 1958 bol v nočných hodinách spozorovaný príslušníkom Verejnej bezpečnosti, ako sa bozkával so svojím dievčaťom. Sledovanie príslušníka VB ho natoľko rozčúlilo, že v kontroverzii použil niekoľko urážlivých slov voči príslušníkovi VB, za čo bol odsúdený.

V máji 1962 bol odsúdený na 8 mesiacov podmienečne, s odkladom na dva roky za to, že si na jar 1961 pozval do bytu tri neplnoleté dievčatá, z ktorých jedna bola mladšia ako 15 rokov, a predvádzal s nimi „mejdanovú“ scénu. Jedna z týchto slečien bola neskôr pre morálne priestupky zatknutá a pri výpovedi opísala styk s Karlom ako znásilnenie. Hoci nakoniec sa súd nekonal a dievča obvinenie neskôr stiahlo, Köcherovi to vynieslo ďalšiu, vyššie spomenutú podmienku – za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. A vyhodili ho z rozhlasu, kde pracoval ako redaktor.

Jeho náruživosť sa mu neskôr v úlohe špióna mnohonásobne vyplatila…

Kariéra v rozviedke

Köcher vstúpil do komunistickej strany v roku 1958, údajne tak konal v nádeji, že potom dostane od ŠtB pokoj. Pretože ovládal hneď tri svetové jazyky, anglický, francúzsky a ruský, zaujal československú rozviedku, s ktorou spolupracoval od roku 1962.

V roku 1965 bol vyslaný na misiu do Spojených štátov, jeho úlohou bolo infiltrovať CIA. Na ceste ho sprevádzala manželka a do zámoria sa dostali cez Rakúsko. V novej domovine sa Köcherovci prezentovali ako disidenti, čomu dodávala na dôveryhodnosti Karlova historka z pankráckej väznice, či údajné domové prehliadky. Z tohto dôvodu dostal pracovnú ponuku v rádiu Slobodná Európa a začal študovať na Indiana University. Neskôr prestúpil na prestížnejšiu Columbia University, kde sa venoval filozofii a tiež ruskému jazyku. Po úspešnej obhajobe doktorandského titulu začal vyučovať na vysokej škole, jeho manželka získala pracovnú pozíciu v klenotníctve. Köcherovci sa usadili v New Yorku a v roku 1971 získali americké občianstvo.

Prvý kontakt s CIA

V rodnom Česko-Slovensku medzitým dochádzalo k rozsiahlym čistkám personálu v ŠtB v dôsledku normalizácie. A tak príčine kontakt medzi Köcherom a jeho nadriadenými v Prahe výrazne ochabol, až takmer úplne vyschol. V tomto období izolácie sa Köcher rozhodol kontaktovať FBI, pričom bol rozhodnutý vyzradiť pôvod svojej tajnej misie v Spojených štátoch a prejavil ochotu slúžiť ako dvojitý agent pre Američanov. Spravodajská služba FBI, ktorá sa sústredila na domáci zločin a nie na zahraničnú špionáž, Köcherove služby odmietla.

V novembri 1972 prešiel testom na detektore lži a obdržal pracovnú ponuku od CIA. O svojom úspechu informoval Prahu, s ktorou obnovil pravidelný kontakt. V CIA zastával pozíciu prekladateľa a analytika. Rukami mu prechádzalo kvantum prísne tajných dokumentov, ktoré posúval ŠtB, cez ktorú spravodajské informácie putovali ďalej do Moskvy ku KGB. Práve vďaka Köcherovej podvratnej aktivite vyšlo na povrch, že sovietsky diplomat Aleksandr Ogorodnik roky pracoval pre Američanov. Ogorodnik pri zatýkaní spáchal samovraždu prehltnutím kyanidovej pilulky. Martha Petersonová, americká agentka nasadená v Moskve, obvinila Köchera, že má na rukách Ogorodnikovu krv, no ten do dnešného dňa vehementne odmieta podiel na tejto smrti.

Rezignácia v CIA

Hoci sa Köcher vypracoval na jeden z najdôležitejších československých a sovietskych zdrojov v USA, v roku 1976 dostal príkaz rezignovať v CIA. Stalo sa tak v dôsledku stretnutia s veliteľom sovietskej kontrarozviedky Olegom Kaluginom počas Köcherovej krátkej návštevy Prahy. Kalugin nadobudol presvedčenie, že Köcher sa spriahol s Američanmi a silno odporúčal Moskve spáliť všetky mosty s česko-slovenským prekladateľom. Na základe Kaluginovho posudku sa ŠtB rozhodlo vyzvať Köchera k rezignácii v CIA, inak mu hrozila fyzická likvidácia. Köcher uposlúchol a vrátil sa k práci na univerzite.

Návrat do CIA

Začiatkom osemdesiatych rokov bol Oleg Kalugin degradovaný v hierarchií KGB a kvôli tomu došlo k prehodnoteniu jeho negatívneho hodnotenia Köchera. V roku 1982 Jan Fila, česko-slovenský agent ŠtB, kontaktoval v New Yorku Köchera a privítal ho späť v službe. Köcher sa vrátil do CIA na čiastočný úväzok, no jeho dôležitosť v spravodajskej službe klesala, čím väčšmi sa nad ním rozprestieral tieň podozrenia.

Ako sám priznáva v jeho životopise, nástrojom na získanie zaujímavých informácií mimo CIA bola uvoľnená atmosféra „sexuálnej revolúcie“ v USA. Už odpočiatku bol sexuálne náruživý, tentoraz sa to hodilo aj k jeho špionážnej činnosti. Pri swingers-party bola Köcherovým významným pomocníkom jeho atraktívna manželka bez zábran…

Zatknutie

Karel Köcher a jeho manželka Hana boli zatknutí v novembri 1984.

Zatykaču predchádzalo dlhodobé odpočúvanie ich bytu na Manhattane. FBI do dnešného dňa neodhalila zdroj, ktorý Köchera vyzradil. Samotný špión ako aj KGB sa zhodujú, že ho musel zradiť samotný Oleg Kalugin, ktorý prebehol ku Američanom. Do úvahy pripadá aj Jan Fila, ktorý je od roku 1989 nezvestný a v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou žije v Spojených štátoch pod novou identitou.

Karel Köcher bol odsúdený na doživotie. Počas odpykávania trestu bol obeťou pokusu o vraždu, keď ho nožnicami bodol iný spoluväzeň, útok zmaril Sandy Alexander, člen motorkárskeho gangu Hells Angels. Köcher tvrdí, že útočníka presunuli do inej väznice rok po incidente, v čom videl nespochybniteľný dôkaz, že sa jednalo o pokus americkej vlády zmárniť ho.

Pretože sa obával o svoju bezpečnosť, adresoval nadriadeným v KGB list, v ktorom žiadal, aby sa príslušné sovietske orgány usilovali o jeho výmenu. Správa doputovala do Moskvy skrze Köcherovho právnika a svokra (ktorý zastával dôležitú funkciu v KSČS) a Vladimir Kriučkov, vedúci KGB, sa rozhodol svojmu agentovi vyhovieť.

K výmene zajatcov došlo 11. februára 1986 na Glienickom moste, ktorý spája Berlín a Postupim (prezýva sa Most špiónov, pretože kedysi sa na ňom uskutočnila významná výmena ruského špióna Rudolfa Abeľa za amerického pilota Francisa Powersa). Karel a Hana Köcherovci boli vymenení za niekoľko disidentov, medzi ktorými bol Natan Šaranský.

Návrat do Československa

Köcherovci sa vrátili do Prahy, Karel dostal prácu na Ministerstve vnútra, Hana začala pracovať na Veľvyslanectve Veľkej Británie. Na pozícii vydržala dva roky, než boli jej zamestnávatelia upovedomení o jej minulosti v USA, kvôli čomu s ňou ukončili spoluprácu. Köcher istý čas pracoval aj v Prognostickom ústave po boku budúcich prezidentov Česka Václava Klausa a Miloša Zemana. Po odchode do dôchodku sa stiahol do úzadia svojej vily v Dolních Břežanoch u Prahy, kde žije dodnes.

Dôležitý svedok

Karel Köcher po roku 1989 vystupoval verejne a zúčastnil sa aj konferencie „Salon kritického myšlení“ v Litoměřicích, kde dosvedčil, že Havel bol vytipovaný ako perspektívny objekt pre CIA ich spolupracovníkom Pavlom Tigridom. Viac v knihe: „DemoláCIA našej demokracie“…