Keď som sa dozvedela, že mám stráviť jeden polopracovný víkend v Plzni, veľmi som sa potešila. Jednak som tam ešte nebola, a potom – moje okolie vie, že z nápojov preferujem kvalitné pivo pred všetkými tými sladkými ochutenými malinovkami. V ponuke mimopracovných možností bola návšteva predstavenia Rómea a Júlie v divadle alebo prehliadka pivovaru s následnou večerou a ochutnávkou. Bolo úplne jasné, čo som si zvolila. Vybrali sme sa autom v piatok tesne pred obedom, smer Praha. Každému šoférovi je jasné, že piatok poobede treba rátať so zdržaniami a treba sa ozbrojiť trpezlivosťou, najmä v okolí Prahy. Našťastie sme so sebou mali nahrávky dobrej hudby a celú cestu sme si spievali s Deanom Martinom a Frankom Sinatrom, takže sme to zvládli v pohode.
Do hotela Primavera na okraji Plzne sme dorazili po štvrtej a ani sme sa nestihli poriadne ubytovať, hneď sme sa museli ponáhľať do centra mesta, kde je pivovar, aby sme stihli prehliadku výrobne jedného z najlepších nápojov. Musím povedať, že naša sprievodkyňa bola trpezlivá, zaujímavo rozprávala a bolo vidieť, že ju to baví. Zo samotnej výroby sme videli akurát linku, kde sa umývajú a plnia fľaše. Ale dostali sme veľa informácií a v zásade sme sa dozvedeli, ako zhruba sa pivo vyrába. Tak napríklad – vodu , ktorá je jedným z dôležitých článkov, získava pivovar z vlastných vrtov, nachádzajúcich sa skoro v centre mesta a sú hlboké asi sto metrov. Je to vysokokvalitná mäkká voda, ktorá je vraj kvalitnejšia než kojenecká. Plzenský ležiak je vyrobený metódou trojnásobného spodného kvasenia – aspoň tak som si to zapamätala z vysvetlenia našej sprievodkyne. Videli sme a mohli ochutnať jednotlivé prísady – jačmenný slad, podrvený veľmi horký chmeľ i vlastnú kultúru kvasiniek, obdivovali sme staré kade i sudy, kde sa pivo vyrábalo od roku 1842. Pred týmto rokom bolo v meste množstvo maličkých pivovarov, v podstate si skoro v každom dome varili vlastné pivo, ktoré však strácalo na kvalite. Mešťania sa teda rozhodli, že na základe varného práva si postavia mestský pivovar, kde sa bude variť kvalitné pivo. A veru, podarilo sa. Plzenský Prazdroj – Pilsner Urquell je vlajkovou loďou a značkou kvality dodnes, aj keď už dnes pivovar patrí nadnárodnému koncernu SAB Miller. Celú históriu pivovaru môžu návštevníci spoznať aj z niekoľkých krátkych dokumentárnych filmov, ktoré počas prehliadky premietajú. Len pre zaujímavosť – jeden film je premietaný v miestnosti s otáčavým hľadiskom, niečo ako prírodné divadlo v Českom Krumlove. Najvýznamnejšou pamiatkou v pivovare je vraj veľká kaďa, v ktorej boli pripravované prvé várky piva, ešte v 19. storočí. Vrcholom prehliadky bola návšteva historických pivovarských pivníc – studené dlhé klenuté chodby, kde sa donedávna pivo skladovalo v obrovskom množstve veľkých drevených sudov. Dnes už kvasenie a dokvasovanie prebieha vo veľkých tankoch mimo tieto chodby, ale zopár sudov pre návštevníkov tam ešte ponechali a tak sme mohli ochutnať pravé nepasterizované a nefiltrované pivo Pilsner Urquell. Rada dosvedčujem, že bolo vynikajúce. Dostalo sa nám aj poučenia od miestneho výčapníka – pivo by sa malo čapovať do tenkostenných pohárov s nie veľmi širokým hrdlom. Vraj pre lepšie vychutnanie.
Celá prehliadka trvala niečo cez dve hodiny a rozhodne to nebol stratený čas. A pretože to bol víkend polopracovný, bohužiaľ sme z Plzne už veľa nevideli – krásne námestie so starými barokovými i renesančnými domami a katedrálou Sv. Bartolomeja sme len zbežne prebehli. Gotická katedrála má najvyššiu kostolnú vežu v celej Českej republike, ale my sme tam obdivovali aj niečo iné – tepané mreže na jednom z chrámových bokov sú vo výške asi 160 cm zakončené malými kovovými hlavičkami anjelov. Jednej tej hlavičke sa hovorí štěstíčko a treba ju dlaňou pohladiť a niečo si pri tom priať, vraj sa to splní. Neviem, či naozaj, ale hlavička je vyleštená do vysokého lesku a už z diaľky láka na pohladenie. Jasné, že sme si priali, aby sme sa tam ešte mohli vrátiť – už len kvôli tomu pivu a vynikajúcej kuchyni, ktorú sme testovali v niekoľkých reštauráciách. Darmo, typická česká sviečková alebo diviak na šípkovej omáčke – to je pojem. Ozaj, viete, čo je to vejmrda? Predsa strúhaný chren s jablkami, ktorý podávajú trebárs k pečenému kolenu, k jahňaciemu stehnu na grile… no čo budem hovoriť, ešte teraz mi tečú sliny…
Takže podtrhnuté a spočítané – do Plzne sa naozaj oplatí.
Katarína Dekanková
