Prof. MUDr. Ľudovít Markušovský (25. apríla 1815, Štrba – 21. apríla 1893, Opatija, Chorvátsko, pochovaný je v maďarskej obci Vasegerszeg, odkiaľ pochádzala jeho manželka a kde žil), významný lekár, hygienik, vládny radca pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicista.
Ľudovít Markušovský pochádzal z rodiny slovenského evanjelického farára, kde dostal aj základné vzdelanie. Potom študoval na gymnáziách v Rožňave a Kežmarku a právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave, ktoré však napriek dobrým výsledkom nedokončil, pretože sa rozhodol pre štúdium medicíny v Pešti (1834). Štúdium ukončil v roku 1843; absolvoval ešte prednášky v Paríži a v roku 1844 získal titul MUDr. Prax začal ako štipendista na Chirurgickom ústave Viedenskej univerzity (1844-1846) a od roku 1847 riadne miesto v Pešti. Počas buržoáznej revolúcie v roku 1848 pracoval ako štábny lekár a osobný lekár veliteľa armády Artúra Görgeiho (neskôr ho nasledoval aj do vyhnanstva v rakúskom Klagenfurte). Za svoje „revolučné“ postoje zostal po návrate do Pešti v roku 1850 bez práce v zdravotných inštitúciách. Stal sa súkromným lekárom, pracoval ako praktický lekár. Spolupodieľal sa na založení Štátnej zdravotníckej rady (1868), sformulovaní a presadení zdravotníckeho zákona (1876) a pomáhal pri zriaďovaní lekárskych katedier. Počas pôsobenia ministra Józsefa Eötvösa (1867-1871) pôsobil na ministerstve vzdelávania. Pomáhal zakladať Uhorské lekárske knižné vydavateľstvo (1863), redigoval lekársko-farmaceutický slovník (1862), organizoval lekárske kongresy. Ešte v roku 1857 založil lekársky týždenník Orvosi Hetilap a tridsaťdva rokov bol jeho hlavným redaktorom. Publikoval v ňom okolo 200 článkov zameraných na verejno-zdravotnícku problematiku. Bol členom Uhorskej akadémie vied (1863 korešpondent, 1888 čestný člen). V roku 1892 odišiel do dôchodku.
Bol priekopníkom rinológie; ako prvý používal nosové spekulum (nosné zrkadielko) pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Sedmohradsko, dnešné Rumunsko), na peštianskej lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.
Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii v župe Vas udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. Od roku 1956 je po ňom pomenovaná nemocnica v maďarskom meste Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. V Budapešti je po ňom pomenovaná ulica. Na Slovensku má od roku 1965 pamätnú tabuľu na rodnom dome v obci Štrba a takisto je po ňom pomenovaná ulica.
V Slovenských národných novinách vyšiel článok Jozef Schwarza, z ktorého vyberáme: „Objavil som v parčíku (v Opatiji) Markušovského lavičku a na priečelí hotela v ktorom zomrel dvojjazyčnú chorvátsko-maďarskú pamätnú tabuľu. V jej texte sa zdôrazňovala maďarskosť tejto osobnosti. A treba zdôrazniť, že v dnešnom Maďarsku si Markušovského neustále ctia a vážia. V Pešti je jeho busta i ulica, v Szombathely nesie jeho meno župná nemocnica. V Markušovského mene udeľujú aj odborné ocenenia. A v obci Vasegerszeg je pochovaný. Na našej slovenskej strane je to poslabšie. Zistil som, že existuje jediná pamätná tabuľa na jeho rodnom dome v Štrbe, aj tú osadila v roku 1965 Československá lekárska spoločnosť na popud Maďarskej lekárskej spoločnosti.“ Jozef Schwarz chcel pri príležitosti 200 výročia narodenia Ľudovíta Markušovského zabezpečiť dôstojnejšiu pamiatku na nášho rodáka na Slovensku. Apeloval na vládne inštitúcie, pripomínal túto osobnosť dôležitým činiteľom. Výsledok je neznámy…
Zdroje:
https://ecav.sk/archiv
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/831-udovit-markuovsk-patri-aj-slovensku
Spracoval: Gustáv Murín
