Prof. Peter Scherhaufer – Bratislavčan, ktorý zanechal výraznú stopu v brnenskom divadle „Husa na provázku“

Gustáv Murín
20.august. 2024 20:49
Česko, Európa, Slováci a svet
Počet zobrazení: 319

Prof. Peter Scherhaufer (* 31. júl 1942, Bratislava, Slovensko – † 29. jún 1999, Brno, Česko) bol slovenský režisér pôsobiaci hlavne v Brne, kde aj predčasne zomrel.

Narodil sa v dobe trvania Slovenského štátu. Detstvo prežil a vyrastal v bratislavskej robotníckej štvrti a bol najstarším z piatich detí. Po základnej škole sa dostal na gymnázium, kde sa venoval basketbalu aj iným športom a basketbal hral za športový oddiel Slovan Bratislava. V poslednom ročníku gymnázia si podal prihlášku na štúdium dramaturgie a réžie na bratislavskú Vysokú školu múzických umení. Potom sa nechal prehovoriť a miesto štúdia divadelných umení sa objavil na brnenskej Vojenskej akadémii, Katedre leteckých konštrukcií. Po dvoch rokoch si ujasnil, že nezvolil správne a definitívne z vojenskej školy odišiel s tým, že náklady štúdia podľa zmluvy musel splácať armáde. Na splnenie jednotlivých splátok si vybral prácu v uránových baniach a po nejakom čase nastúpil ako konštruktér v Zbrojovciach Brno. Úplne náhodne si prečítal v miestnej knižnici, že na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne bude otvorené štúdium činohernej réžie pod vedením Evžena Sokolovského. Nebolo to síce bez prekážok, ale na ich prekonávanie bol Peter zvyknutý a JAMU v roku 1968 ukončil s červeným diplomom. Sám vyhlasoval, že mal vynikajúcich profesorov, osobnosti vo svojom odbore, napr. Bořivoje Srbu, Ludvíka Kunderu, Evžena Sokolovského a ďalšie. Krátko po absolutóriu nastúpil k prvému angažmánu v brnenskom satirickom divadle „Večerní Brno“. Tu pod jeho režijným vedením súbor naštudoval hru „Kat a blázen“ od autorov Voskovca a Wericha. Pre svoje politické postoje bol nútený v čase normalizácie opustiť „Večerné Brno“ a prešiel radom najrôznejších zamestnaní. V roku 1972 s priateľmi Bořivojom Srbom, Zdeňkom Pospíšilom, Evou Tálskou, založil ochotnícke divadielko „Husa na provázku“. Tejto brnenskej alternatívnej scéne zasvätil štvrť storočia zo svojho života. Po vypustení slova „husa“ z názvu divadla, ku ktorému došlo pod istým politickým tlakom (občania si radi upravovali ten názov na „Husák na provázku“), bol názov upravený na „Divadlo na provázku“. Vynikli tu také divadelné osobnosti, ako Bolek Plívka, Miroslav Donutil, či Břéťa Rychlík,

Toto divadlo sa stalo vplyvným divadelným centrom určujúcim podobu súdobého divadla v Československu. V rokoch 1970-1972 bol Scherhaufer režisérom martinského Divadla SNP. Od roku 1973 sa opäť stal členom Divadla na provázku. Medzi rokmi 1977-1979 viedol kurzy zamerané na réžiu pre ochotníkov, ktorí sa neskôr stali ochotníckymi divadelníkmi určujúcimi vývoj divadla – na Slovensku to bol napríklad súbor „Pegasník“, ktorý získaval pravidelne najvyššie ochotnícke cenenia. Scherhaufer rád experimentoval a tak mu bolo blízke aj vtedy moderné „Pouličné divadlo“, kde herci s vopred pripravenými scénkami vstupovali do reálneho verejného priestoru, čo malo kontroverzné výsledky. Ako renomovaný režisér hosťoval na mnohých scénach na Slovensku, s experimentálnym „Divadlom na provázku“ sa zúčastňoval na významných festivaloch v Európe a v 90. rokoch bol už vedúcou osobnosťou, ako vedúci ateliéru réžie a dekan a prorektor na JAMU.

Dielo

Scherhaufer má na svojom konte 252 realizovaných inscenácií, z toho 66 uskutočnil v divadle Husa na provázku ako notifikuje Česko-Slovenská filmová databáze. Uvádzame niekoľko príkladov:

Hanibal pred bránami od Petra Karvaša, 1967, debut
Pletky otecka a mamičky (1970) – Divadlo SNP, autor: Alfonso Poso
Clown Freddy (1971), autor: Robert Thomas, divadelná hra
Posledná prekážka (1972) od Štefana Králika, divadelná hra
Velký vandr (1977), divadelná hra
Oblak v Kalhotách, autor: Vladimír Majakovskij
Scénického čítanie zo súčasnej literatúry národov Sovietskeho zväzu (1985), projekt
Cesty (Križovatky – Cestovné poriadky – Stretnutia) (1984), projekt
Mir Caravane (Moskva – Paríž 1989), medzinárodný projekt
Pas de deux od Adi Ambrovej (1980, komorná inscenácia
Najdúch (1974), autor Jonáš Záborský
Komédia bez zaľúbenia a so zaľúbením (1975), autor: Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
René mládenca príhody a skúsenosti (1976), autor: Jozef Ignác Bajza
Sluha dvoch pánov (1977), autor: Carlo Goldoni
Misterio Buffo (Divadlo na provázku Brno), autor: Dario Fo
Don Quijote (1978), Miguel de Cervantes. Don Quijote de la Mancha (Divadelný súbor Jána Chalupku pri Dome kultúry v Brezne)
Hra lásky a náhody, DAB Nitra (1978), od Marivauxa
Faustiáda od Jonáša Záborského v Divadle pre deti a mládež v Trnave (1981)
Dva buchy a tri šuchy od Juraja Palkoviča s ochotníkmi v Martine (1975)
Labyrint sveta a Lusthaus srdca (1983), kolaboratívna réžia, rok 2002, scenár divadelnej drámy: Ludvík Kundera
Kemu ce treba (Divadlo J. Záborského, Prešov 1991), projekt
Kde leží naša bieda (Východoslovenské štátne divadlo, Košice-Prešov 1996), projekt
Bocatius podľa hry Rudolfa Schustera, v plenére
Geometria mŕtvych bodov (divadlo Ludus 1999), scénické čítanie šiestich poviedok
Čítanka z dejín divadelnej réžie, 3 diely, kniha Petra Scherhaufera podľa jeho zápiskov