Alena Adámková sa stala známou a uznávanou indologičkou, keď v roku 2001 začala viesť najväčší inštitút umenia v šesťmiliónovom štáte Himáčalpradéš. Vybudovala a riadi na severe Indie veľký inštitút umenia, ktorý nesie meno slávneho ruského výtvarníka a filozofa Nicholasa Roericha. Severná Indii bola totiž jeho druhou vlasťou.
Vlastným menom Nikolaj Konstantinovič Rerich (1874-1947) sa s jeho manželkou Jelenou a synmi Jurijom a Svetoslavom (1904-1993), ktorý bol rovnako ako jeho otec uznávaný maliar, usadili v Indii a vytvorili duchovný a kultúrny most medzi národmi Ruska a Indie. Veľmi dobre si rozumel s indickým premiérom Nehrúom.
Dedičstvo rodiny Roerichovcov pozostáva z tisícov obrazov, ktoré sa nachádzajú nielen v galérii v Indii, ale po celom svete, z filozofických prác a Roerichovej kolekcie orientálneho umenia.
Komplex jedenástich budov v údolí Kullu zaberá rozlohu šestnástich hektárov a volá sa International Roerich Memorial Trust (IRMT). Patrí medzi najväčšie umelecké inštitúty v indickom štáte Himáčalpradéš. Za rozvoj ruského umenia dostala v roku 2011 od prezidenta Dmitrija Medvedeva najväčšie vyznamenanie udeľované cudzincom – Rad priateľstva. „Náš inštitút v meste Naggar navštevujú desiatky významných umelcov z celého sveta. Vychovávame tu asi 150 mladých talentov, z ktorých môžu vyrásť budúce hviezdy indického umenia,“ povedala pre Hospodárske noviny výkonná riaditeľka inštitútu, Alena Adámková.
Jej vzťah k dielu ruského tvorcu a jeho rodiny začal už v roku 1987. Ako sama hovorí (pravda.sk): „V Rusku ich filozofia bola dlho na indexe. V čase perestrojky však začali časopisecky vychádzať zápisky spisovateľa Valentina Sidorova pod názvom Sedem dní v Himalájach. Sidorov začal ako prvý v Rusku približovať tvorbu Nikolaja a Heleny Rerichovcov. V októbri 1990 zorganizoval v Izvare neďaleko Petrohradu medzinárodnú konferenciu Svet skrze kultúru. V Izvare bolo kedysi rodinné sídlo Rerichovcov. Mladý Nikolaj tam rád kreslil. Tá konferencia bola pre mňa osudová.“
K indickému jazyku sa dostala ako samouk popri štúdiu na Bieloruskej štátnej univerzite (pravda.sk): „Domov na Slovensko som zakaždým cestovala vlakom cez Varšavu. Tam som si kúpila svoju prvú učebnicu sanskritu v poľštine. Z nej som sa učila. A keď som chcela študovať Bhagavadgítu, posvätný spis Indov v sanskrite, musela som mať špeciálne povolenia od dekana a ďalších desať pečiatok. Súhlas podmieňovali tým, že knihu podrobím zdrvujúcej kritike z marxisticko-leninských pozícií.“ Svätú knihu hinduistov Bhagavat Gítu napokon preložila.
A v meste Naggar sa tieto dva jej záujmy osudovo spojili…
V roku 2012 došlo ku kontroverznej situácii, kedy na udanie Adámkovej podriadených miestne úrady zvažovali, či jej (miestnymi médiami označenej za Rusku) predĺžia pracovné víza. Problém sa riešil na diplomatickej úrovni medzi Indiou a Ruskom. Zároveň vznikol film pod názvom „Svetlo z Himalájí“ o úsilí Adámkovej zachovať túto inštitúciu.
Zdroje:
http://hnonline.sk/svet/c1-51460320-slovenka-ktora-uci-indiu-umeniu
https://www.cas.sk/clanok/189103/slovenka-alena-adamkova-dostala-najvyssie-ruske-vyznamenanie?orig_gallery_article=1
https://www.slovenskecentrum.sk/sk/news/read/18587/india-slovenska-vedkyna-alena-adamkova-dostala-vysoke-ruske-vyznamenanie
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169161-strazkynou-himalajskeho-pokladu-je-slovenka/
https://www.rbth.com/articles/2011/02/01/the_keeper_of_himalayan_treasure_is_a_slovak_woman_12110
https://timesofindia.indiatimes.com/topic/alena-adamkova/news?from=mdr
https://www.deccanherald.com/india/roerich-trust-ex-official-summoned-2316457
https://www.imdb.com/title/tt3912444/
https://irmtkullu.com/about-us/structure-and-activities/
Spracoval: Gustáv Murín
