Tak konečne, Rača!

V našej, bratislavskej Rači asi všetci poznajú film „Rača, láska moja“ oslavujúci lásku medzi driečnou Račankou (v skutočnosti českou herečkou Andreou Čunderlíkovou) a vášnivým Gruzíncom.

Ale kým u nás tento film môžeme vidieť len pri zvláštnych príležitostiach v račanskom kine, v Gruzínsku je to kultový film, ktorý beží v televízii niekoľkokrát do roka. Dodnes pomenovávajú dcéry podľa hrdinky filmu – Darina. A na vlastné uši som počul spievať pieseň venovanú Darine na súčasnej svadbe! Nie je to náhoda. Sú, izolovaní vo svojich horách a obklopení problematickými susedmi, preto nadšení každým pripomenutím kontaktu s Európou.

S veľkou pomocou mojich gruzínskych literárnych priateľov na čele so skvelou organizátorkou Irmou Gegečkori som sa konečne po rokoch vypravil do gruzínskej Rače v rámci výjazdu slovenských novinárov organizovaného Veľvyslanectvom Gruzínska na Slovensku. Cestou z Tbilisi som pochopil, prečo ma od tej cesty odrádzali minulý rok v novembri. Do gruzínskej Rače sa guvernérska limuzína štverá v neuveriteľných serpentínach, ako by sme sa chceli dostať na samú hranu sveta. A naozaj, gruzínska Rača začína až za strmým skalným útesom, kde sa na okamih zastavíme,  ohliadnuť sa do hlbočiny zvažujúcej sa k moru, ktorú sme zanechali za sebou. A už po pár kilometroch sa otvára úžasná úvodná scenéria tejto náhornej planiny začínajúcej jazerom Šaori, v ktorom sa odrážajú večne snehom pokryté štíty Kaukazu na obzore.

Jazero Šaori a pohorie Kaukaz
Jazero Šaori a pohorie Kaukaz

Ešte pár kilometrov a sme v hlavnom meste provincie – Ambrolauri.

Kravy na ceste
Kravy na ceste

Do mesta vedie široká ulica s názvom Bratislavská. Namiesto spomaľovacích pruhov tu fungujú – kravy! Snáď ešte flegmatickejšie, než tie indické. Ani robustný džíp s nimi nepohne, keď si zastanú uprostred cesty. Komu patria a čo tu robia – to nikoho netrápi. Už o chvíľu mi ochotní sprievodcovia ukazujú miestne trávnaté letisko. Malé turbovrtuľové lietadlá do 30 pasažierov by tu mohli pristávať aj hneď – len čo odoženú kravy…

Pristávacia plocha s kravami
Pristávacia plocha s kravami

 

Mesto uprostred hôr

  Kto pozná Gruzínsko, musí uznať, že v Rači všetko vyzerá o kus lepšie, než v ostatných častiach krajiny, Samozrejme, s výnimkou Tbilisi a Batumi. Na Bratislavskej ulici je moderná športová hala pre zápasenie, ktoré je tu veľmi populárne, a plaváreň, kde je v bazéne len jeden plavec – miestny prokurátor, čo nemá veľa práce, lebo kriminalita je tu minimálna.

Prišiel som na pozvanie dvoch najdôležitejších osobností provincie – guvernéra Parmena Margvelidze a starostu mesta Rati Namgaladze. Ten druhý navštívil naše vinobranie túto jeseň a rád na to spomína. Otec guvernéra bol v našej Rači pred tridsiatimi rokmi a okrem spomienok si priniesol aj štepy račanskej Frankovky, ktorú tu pestuje dodnes.

Vinohrad s frankovkou
Vinohrad s frankovkou

Hoci treba uznať, že práve z červených vín tu majú pravý skvost zvaný – Khvančkara. Ako nám povedal náš Veľvyslanec Rudolf Michalka v Tbilisi sa fľaša vychyteného ročníku predáva za 40 eur a vyššie. Pre hostí z ďaleka však nalievajú štedro z krčahu z domácich zásob.

Gruzínsko je krajina kontrastov a provincia Rača, akoby bola ich esenciou – krásna príroda a vymierajúce dedinky, úžasné historické pamiatky a „nové“ domy na úrovni Luníku IX, moderný hotel, kde nefunguje kúrenie, atmosféra ďalšieho strateného kúta sveta, čo my sme sa už opäť naučili obdivovať, ale k tomu tu je ešte dlhá cesta. S novým vedením a ich nadšením však smerujú k tomu byť klenotnicou prírodných krás celej krajiny. Vyšperkovanej vinohradmi, ktoré obe Rače – tú ich i tú našu – spájajú…

 

Cesta naprieč skalami
Cesta naprieč skalami

 

Zdroj: Pôvodná reportáž Gustáva Murína, Račiansky výber (jeseň 2014)

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

POZORUHODNÉ GRUZÍNSKE STOLOVANIE

Návštevník Gruzínska nemôže prehliadnuť, že sa ocitol v krajine hojnosti a z toho vyplývajúcej pohostinnosti. A ak sa vám stane, že ste na informačnej novinárskej ceste, tak sa tá