Parky a parčíky
Oba tieto pojmy majú v Španielsku čosi spoločné. Nájdete ich totiž všade. Čo sa parkov týka, na to ako je táto krajina „od Prírody“ vyprahnutá, je ich počet a vzhľad obdivuhodný. Prakticky každá mestská štvrť, dokonca každý blok domov má vlastný park, či parčík. V prípade veľkého komplexu obytných domov môžete k parčíku automaticky prirátať solídny 25 metrový bazén. Je to taká samozrejmosť ako u nás špinavé dvory. Pokiaľ viem v Bratislave došlo kedysi v 60-tych rokoch k jedinému vážnejšiemu pokusu o takúto „luxusnú“ vybavenosť a to na sídlisku v Krasňanoch. Na každý blok domov tam bol vybudovaný detský park s malým bazénikom, každý tretí blok mal fontánu so zlatými rybičkami (môžem potvrdiť, ešte som ich zažil!) a celé sídlisko má dodnes veľký bazén. Ako prvé vykapali zlaté rybičky (vtedy ešte v spoločnom socialistickom vlastníctve), detské bazéniky sa každé leto menili na bačoriny, keďže nemali žiadnu cirkuláciu, čistenie, či ohrev vody. Tie už tiež zanikli. Ako jediné odolalo krasňanské kúpalisko s bazénom, ktorý je známy tým, že má len dve podoby – buď je voda čistá a veľmi ľadová, alebo je slnkom zohriata a špinavá. Niečo podobné nemôžete stretnúť v Španielsku, kde je bazén v obytnom bloku samozrejmosťou a jeho solídna výbava životnou nevyhnutnosťou kvôli miestnym horúčavám.
Parky a parčíky sú aj na dedinách, celé sady okrasných pomarančovníkov a pomarančovníkové aleje vypĺňajú každú dostupnú plochu mestskej zelene v kombinácii s palmami a kaktusmi. Najrozľahlejším a botanicky najvzácnejším parkom Sevilly je Park Márie Lujzy. Táto vojvodkyňa z Montpensier venovala do verejnej správy už roku 1893 rozľahlé pozemky na brehu rieky Guadalaquivir, pretekajúcej mestom. V rokoch 1912-1922 bol pri príležitosti veľkej Hispano-Americkej výstavy prebudovaný a dnes tu nájdete exotické dreviny z Austrálie, Blízkeho Východu, Číny, Japonska, Jávy, Himalájí, Kréty, Malajzie, Nového Zélandu, Tasmánie, ale aj severnej Afriky a oboch amerických subkontinentov. V tomto má Bratislava predsa len čosi spoločné, keďže náš Sad Janka Kráľa bol založený ako prvý botanický park v strednej Európe. Pestrosťou drevín a kveteny však asi ťažko môže konkurovať, rovnako ako zvyšky kedysi veľmi bohatej zbierky drevín na Kamzíku, či na Americkom námestí.
Treba priznať, že Španielsko (a Andalúzia zvlášť) má veľkú tradíciu parkov a záhrad. Už arabskí kalifovia, za čias svojej nadvlády, zanechali na španielskom polostrove nielen povestné arabské kúpele a mohutné pevnosti, ale aj krásne udržiavané záhrady. Tie najznámejšie sú ukryté za múrmi pevnosti Alcazár v centre starej Sevilly a v Granade je to Generalife, ako súčasť svetoznámej Alhambry (komplexu opevnení, palácov a záhrad na pozadí so zasneženými vrchmi Sierry Nevady). Tieto záhrady sú rovnako povestné ako svojho času Semiramidine visuté záhrady v Bagdade, na rozdiel od bagdadského divu sveta sa však zachovali a poskytujú pozoruhodný zážitok nielen zástupom turistov, ale aj miestnym obyvateľom. Mimochodom do Alcazáru majú študenti vstup zadarmo. A akoby tej zelene nebolo ešte dosť, Andalúzia je známa navyše svojimi „patiami“, čiže vnútornými dvormi domov, ktoré sú plné zelene, bazénikov a fontán. Ďalšie z dedičstiev po arabskej kolonizácii polostrova, ktoré len dokazuje, že miešanie kultúr môže byť veľmi plodné. Krásny komplex jedenástich takýchto patií ponúka palác Viana v Cordóbe. Môžem odporučiť!
Gustáv Murín
