V lete s mojou dobrou ženou Janinou vyrážame na bicykloch z našich rodných bratislavských Krasňan na všetky strany a tak som objavil (takže sa považujem za „objaviteľa“) túto unikátnu trasu kompletne prepojenú cyklo-chodníkmi, kde na niečo menej ako desiatich kilometroch jedným smerom nájdete hneď osem odporúčaných „občerstvovacích staníc“. Každá má niečo do seba a pri striedmej konzumácii, je to zároveň poznávací výlet na celé poobedie, až podvečer. Všade sú tienené terasy, pozorná obsluha a široké spektrum občerstvenia.
Piváreň Družba
Začíname v legendárnej pivárni Družba na Peknej ceste v Krasňanoch, z ktorej ostalo už iba torzo, ale na stromami tienenej terase pri fontáne sa dobre spomína na časy, kedy sem chodila celá pivárska Bratislava. Totiž iba tu sa za tzv. socializmu čapovalo originál plzeňské pivo. Bola to tiež klasická víkendová základňa tzv. čundrákov, čo bol bratislavský výraz pre trampov, ktorí tu mali každý letný piatok zraz, než vyrazili (a niektorí nakoniec ani nevyrazili) do lesoparku Peknou cestou k táborovým ohňom, ilegálnym osadám a spaniu „pod širákom“. Dodnes si tú plzeňskú tradíciu zachovali a k tomu čapujú aj dobre vychladený Staropramen. Čundráci sa akosi vytratili. V samotných Krasňanoch by sme sa na bicykli mohli zastaviť ešte na minimálne piatich iných „občerstvovacích staniciach“, ale máme pred sebou náročnú trasu a tak sa z Družby vydávame k ďalšej krčmárskej legende v susednej Rači.
Piváreň Peklo
K ďalšej bratislavskej pivárskej legende sa dostaneme po troch kilometroch, takpovediac „rovno za nosom“. Cyklo-trasa tu kopíruje hlavnú výpadovku na východ nápadito nazvanú Račianska, takže od pivárne Družba zídete len po križovatku so semaformi a potom už idete len rovno za nosom, kde za druhou svetelnou križovatkou nemôžete „Peklo“ minúť. Ak by vás zaujímalo, ako tento príjemný podnik prišiel k takému čertovskému názvu, tak sa v publikáci Ľudovíta Havloviča „RAČA Z dejín a pamiatok obce“ (Vydavateľstvo FB, Bratislava, 2002) dočítate, že už v roku 1919 majer a hostinec pod názvom Peklo odkúpil Tomáš Sedramac. Čaká vás tu tienená terasa a v ponuke je Plzeň, ale aj Radegast. Sedí sa príjemne, ale keďže sme fakticky na frekventovanej križovatke, dlho sa tu nezdržíme a pokračujeme na idylicky pokojnú železničnú staničku Rača.
Cupe Pub, železničná stanica Rača
Z hluku malého veľkomesta do ospanlivej takmer dedinskej pohody sa dostanete už po 300 metroch. Stačí sa rovno od terasy pivárne Peklo dať dolu doľava a nemôžete minúť tienenú terasu na dohľad od malej lokálnej stanice. Vtipný názov Cupe Pub predznamenáva skutočnú intimitu vlakového kupé, kde na tejto terase nájdete naozaj len toľko ľudí, čo by ho zaplnili. Nápojový lístok ponúka Staropramen alebo Plzeň. Rovnako ľahko ako sme sa dostali sem, prejdeme na tretiu zastávku na našej pivnej cyklo-trase.
Reštaurácia Čajka, Východné
Sem nás navigujú železničné koľaje, veď ideme od stanice v Rači. Popri koľajach smerom späť do mesta dôjdeme na železničné priecestie, ktoré prejdeme vľavo smerom na sídlisko Východné a ďalší cieľ je pred nami už po necelom jeden a pol kilometri. Nemôžeme to minúť, lebo od priecestia vedie len jedna cesta k malému sídlisku (originálne prezývané Rendez), ktoré tu bolo postavené v 50-tych rokoch pre železničiarske rodiny, ktorých otcovia pracovali na blízkej veľkej zoraďovacej stanici. Miestny nadšenec a dlhoročný poslanec, pán Cyril Sekerka, tu s ďalšími dobrovoľníkmi dali dokopy dokonca veľmi poučné železničné múzeum. My však po dlhšej rovinke neodbočíme v 90 stupňovej zákrute doprava k sídlisku, ale pokračujeme rovno prázdnou cestou k Policajnej akadémii. A len čo sa dostaneme pred jej hlavný vchod, vpravo uvidíme ďalšiu zastávku na našej cyklo-trase. Túto reštauráciu práve rekonštruuje mladý nadšenec spolu s kamarátmi, ale terasa funguje a dokonca aj kuchyňa a klasické zázemie. Polliter piva značky Staropramen je tu len za euro. Želáme mladému nadšencovi, aby sa mu všetky jeho plány vyplnili (už sprevádzkoval salónik a chystá ďalšie vylepšenia interiéru) a pokračujeme k ďalšej zastávke na tomto sídlisku.
Coffee 57, Bernard, Východné
Aj toto sídlisko je požehnané ponukou pohostinstiev a krčiem, ale my smerujeme k len pol kilometra vzdialenému Coffee 57, ktoré ľahšie poznáte podľa veľkého pútača na pivo Bernard. Od reštaurácie Čajka sa sem presuniete ľahko, keď medzi obytnými domami vyrazíte k hlavnej (a vlastne jedinej veľkej) miestnej ulici s nápaditým názvom Dopravná. Ide o spojnicu na Vajnory, takže to máme po ceste. Opäť nás privíta tienená terasa, ospalý pokoj a pohoda a mladá čašníčka-brigádnička, čo vonia po parfume Red Vanilla. To pre prípad, že by ste v poobednej sieste zavreli oči, tak podľa tej vône poznáte, že vám už nesie niečo osviežujúce na pitie. Dobrým znamením je, že tu nájdete aj malé ihrisko pre deti, čo značí, že sem klasickí pivárski štamgasti nezablúdia. Naopak, ako svedčí originálny pútač, vítaní sú práve cyklisti. Ale nás už čaká ďalšia železničná stanica, tentoraz sú to Vajnory.
Pri železničnej stanici, Vajnory
Na našej trase je to najdlhší „smädný“ úsek dlhý necelé tri kilometre, kde opäť nemôžete zablúdiť. Od chladeného Bernarda a vône červenej vanilky sa vydáte jedinou cestou s nápaditým názvom Dopravná pokračujúcou ako Východná, pričom po pravej strane máte už spomínanú veľkú zoraďovaciu stanicu. Idete stále rovno a v okamihu, kedy by ste mali zabočiť pravouhlou zákrutou vľavo k Vajnorom, pokračujete popri železnici rovno ulicou Príjazdná a keď sa jej budete držať (teda vždy idete po pravej strane, pretože táto stanička je práve schovaná za miernou zákrutou vpravo), nemôžete minúť reštauráciu s príznačným názvom „Pri železničnej stanici“. V kontraste s ošarpanou budovou staničky, nájdete tu tienenú veľkú terasu, kam si miestni znalci chodia už štvrťstoročie posedieť a cyklisti ocenia zastávku v pohostinstve, kde drevené stoly a lavice žiaria po korona-pauze novotou a oplatí sa tu posedieť o trochu dlhšie, pretože tu ponúkajú široký výber naozaj dobrej pizze. Mimochodom, čapujú unikátne značky Litovel a Zubr. Keď sa takto posilníme, čaká nás dvojnásobný vrchol našej výpravy.
Hostinec E.D.A., Vajnory
Pôvodná tradičná dedina ponúka viac miest na občerstvenie, ale my sa už ponáhľame k pani Majke, ktorá prevádzkuje Hostinec E.D.A. v centre dediny na ulici Pod lipami. Opäť, cesta je jednoduchá a dlhá len jeden a pol kilometra. Prakticky hneď za železničnou reštauráciou sa dáme doľava Čiernym chodníkom. Ten nás dovedie na hlavnú miestnu cestu a dáme sa na východ (teda doprava) dobre značeným cyklo-chodníkom cez centrum dediny. Neomylne nás to zavedie k semaforom pre chodcov a cyklistov a len čo takto prekrižujeme hlavnú cestu, už po pár desiatkach metroch sa otvárajú brány cyklo-oázy. Je tu veľká záhrada s niekoľkými rôznymi možnosťami na sedenie v tieni, aj na slnku. Je tu aj malé ihrisko pre deti a trampolína. Ale hlavne tu čapujú celú plejádu skvelých značiek pív ako sú Svijany, Krušovice, Stein, Steiger a dokonca aj celkom neznáme pivo Koutská. Vonku aj vnútri sú vtipné pútače a celý podnik má pečať vrtkej drobnej ženy, ktorú známi volajú Majka. Môjho suseda, odborníka-pivára, ňou čapované Svijany 11o nadchli tak, že hneď volal manželke, že tu bude bivakovať (vlastne „pivakovať“) do jesene. Myslím, že to uhrali na ich spoločné cyklo-návštevy cez víkend. Sledovaniu rodinnej pivnej drámy som sa vyhol stávkou s pani Majkou, že nie je možné načapovať rezané pivo do poldecáku! Opakujem pre istou, rezané pivo do POLDECÁKU! Za pár minút ten zázrak výčapníckeho umenia priniesla a ja som sa ďalších stávok vzdal. Cieľová „stanica“ našej cyklo-trasy je teraz už len pár krokov vzdialená, doslova na dohľad.
Bakchus Vila, Vajnory
Táto reštaurácia, pohostinstvo a krčma dokopy je v pekne kultivovanom parku Pod lipami pri kostole Sedembolestnej Panny Márie. Sedí sa hlavne vonku za drevenými stolmi na solídnych laviciach a znalec sa tu dočká naozajstného pivného sviatku v podobe ponuky značiek Březňák 10o, Starobrno 12o a Bradáč 12o. Majú tu aj veľmi dobrú kuchyňu, takže s mojou drahou ženou Janinou sem zvykneme zájsť na bicykloch na sobotný obed (stretli sme tu takto pred dlhším časom obedovať aj pána profesora Traubnera s rodinkou). Sme tu teda tak trochu domáci a tak vieme, že mladý pár, ktorý reštauráciu najnovšie prevádzkuje obdivuhodným spôsobom čelí nečakaným ťažkostiam. Pred reštauráciou totiž pôvodne stál stánok s langošmi. A práve ten začiatkom tejto sezóny, ešte skôr než sa tu ako noví prevádzkovatelia stihli udomácniť, niekto v noci zapálil. To by nebola taká škoda, keby plamene nepreskočili do budovy, kde zničili kompletné zázemie a výčapný pult. Je obdivuhodné, že napriek takémuto trpkému začiatku, to nevzdali, privítajú vás s úsmevom a obslúžia k plnej spokojnosti. Už aj tie langoše opäť podávajú! To že sú tu zvlášť vítaní cyklisti dokladuje originálny stojan na bicykle. Príjemné občerstvenie, aj posedenie, vám spestrí pohľad na deti hrajúce sa v parku a zeleň, ktorej je tu neúrekom.
Je čas aj premyslieť ako tento výlet zakončiť. Pre zdatnejších je tu cyklo-trasa okolo kostola vpravo do Jura, kde sa napojíte na veľmi dobre vybudovanú cyklo-trasu JuRaVa (Jur – Rača – Vajnory). Ale dá sa aj pred kostolom jednoducho zabočiť doľava a vrátiť sa kratšou trasou z Vajnor, cez Východné do Rače, či Krasňan. My sme to zvládli tam aj späť (s nevyhnutnými občerstvovacími zastávkami) približne za štyri hodiny. Čo sa týka ochutnávky zmienených pív, ideálom je zrejme tandemový bicykel, kde jeden šliape do pedálov a druhý sa vezie a koštuje 🙂 Tak dovidenia na trase, priatelia!
