Varšava II.

Dnes mesto na obidvoch brehoch rieky Visly obýva priamo 1 680 000 a v širšom okolí až 2 270 000 obyvateľov. Aj preto je Varšava nielen hlavným, ale aj najväčším mestom Poľska. Varšava má tiež dva tucty divadiel, ktoré sú významnou súčasťou kultúry Poľska. Národná Opera bola svojho času najväčšou v Európe. Okrem toho tu je aj Komorná Opera, Národná filharmónia, Národné divadlo, ale aj bábkové divadlá ako Baj, Gulliver a Lalka. Každý druhý rok mesto hostí medzinárodnú výstavu plagátov. Za návštevu stoja aj varšavské kostoly. V jednom z nich, Kostole pokarmelicki, som našiel náhrobnú dosku s týmto nápisom: „Wiktor Jelita Krainski, hlavný pokladník zemského tovarišstva zomrel 76-ročný v Krakowe. Túto náhrobnú dosku najlepšiemu mužovi a otcovi nechali vytesať žena a dcéra.“ To ma naozaj zobralo, tak najlepší muž a otec je už viac ako sto rokov na inom svete!

Súčasnosti mesta vládne obchod a kultúra

Ku kultúre tohto mesta významne prispieva aj náš Slovenský Inštitút, ktorý je situovaný v samom srdci starého mesta, hneď za jeho hlavným námestím s názvom Rynek. Na adrese Krzywe Kolo č.12 sa môžete presvedčiť ako prezentujeme to najlepšie zo Slovenska obyvateľom i návštevníkom Varšavy, na čom mali od počiatku veľkú zásluhu naši diplomati Ján Budziňák, Ladislav Volko a Helena Jacošová. Ako literáta ma zlákala kaviareň s názvom Literacka, ktorá už tiež má svoju históriu. Po večeroch tu pri klavíry spieva úžasná speváčka a hneď potom ako vás prevedie celým svetom šansónu, zaklapne noty a pešo, skromne odkráča domov. A nesľubuje sa na zajtra, lebo nevie, či zoženie klaviristu. To si rozhodne bezstarostnejší zárobok vybrali dvaja mládenci sediaci na múriku staromestského Barbakanu. Pred nimi kartónová tabuľka s nápisom: „Sme zdraví. Chceme ujsť z domu a užiť si. Zbierame na vilu a jachtu.“ Pristavil som sa pri nich práve, keď im nejaký Varšavčan v strednom veku rozhorčene, ale márne, dohováral.

Na pol ceste medzi západom a východom Európy

Poloha mesta ho priam predurčuje byť spojnicou medzi rozvinutou západnou časťou kontinentu a perspektívnymi trhmi východnej časti Európy. Najvýraznejšie to bolo vidieť na „Jarmarku Europa“, najväčšom bazáre pod otvoreným nebom na starom kontinente umiestnenom na bývalom štadióne hneď za mostom vedúcom z centra mesta do štvrti Praga. Najmä vďaka drobným ruským priekupníkom tu panoval čulý ruch po celý deň. Prichádzali až spoza Moskvy, aby nakúpili kvantá oblečenia a látok. Viezli ho späť tisíce kilometrov, aby za to (ešte aj s úplatkami colníkom na hraniciach) zarobili na živobytie na ďalší mesiac. Stánky a pulty s všemožným aj nemožným tovarom boli rozmiestnené po celom obvode štadióna a v okolitom areáli. V ére globálneho obchodu táto „ručná“ výmena tovaru končí a štadión sa má pri príležitosti majstrovstiev Euro 2012 vrátiť svojmu pôvodnému účelu. Aj to je znakom pokroku vo formách obchodu od tých pokútnych po elegantné príklady funkčného celoeurópskeho trhu.

Príklad pre Bratislavu

Podľa historických análov Varšavu založili mazovskí veľmoži. Mestské práva získala v 14. storočí, od 15. storočia bola hlavným mestom Mazovska a od roku 1596 celého Poľska. A práve vďaka týmto súvislostiam a priateľským kontaktom sme nedávno oslávili prvý rok platnosti Dohody o spolupráci medzi Bratislavským samosprávnym krajom a Mazovským vojvodstvom. Aj vďaka tomu máme možnosť chytiť vlak európskej ekonomickej spolupráce, ktorého významnou stanicou je dnes hlavné mesto Poľska. Bratislava za druhej svetovej vojny utrpela minimálne straty. Varšava bola pred šesťdesiatimi rokmi v ruinách. Postaviť ho znovu do historickej krásy, ale aj atraktívnosti pre medzinárodný obchod je výkon, ktorým sa vo Varšave môžu len chváliť.

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Poľsku nájdete na http://www.walkers.sk/polsko.php.

Podobné články

Hniezdo neresti – cestovný príbeh Rasťa Piška

   Krátkodobé zájazdy pracovných kolektívov do spriatelenej cudziny, boli obľúbeným spestrením inak nudného, socialistického spôsobu života.    Účasť na takomto podujatí bola vždy riskantná. Človek

Varšava I. – Fénix z popola

Varšava je snáď jediné mesto na svete, kde sa vás domáci nepýtajú automaticky, či sa vám tam páči. Im samým sa totiž mesto, tak ako