Už starí Rimania vedeli, že masu ľudí najviac uspokojí, keď dostanú „chlieb a hry“. V našom slovníku „jedlo a zábava“. A presne na tomto princípe (+ výlety v prístavoch) fungujú výletné námorné plavby. Tak si predstavme to jedlo:
Lodná kuchyňa musí denne nakŕmiť na trikrát do 3 000 pasažierov a viac ako 1 000 zamestnancov.
Raňajky sú veľmi bohaté najmä na sladkosti. A raz sme po večeri dostali ako dezert aj skvelé sicílske sladké pečivo známe zo záveru filmu Krstný otec III (to, ktorým otrávia zlého „kmotra“ priamo v opernej lóži).
+ v základnej platbe je na pitie len voda, čaj a káva z automatu
+ v baroch a reštauráciách majú len Pepsi, čo je pri enormenj spotrebe pasažierov veľký kšeft
+ každé ráno umyjú cca 10 tisíc kusov kuchynského riadu: od tanierov, tanierikov a podšálok, cez rôzne poháre až po príbory a textilné obrúsky
+ účtovníctvo je tu korektné, hoci sa z vašej karty platby sťahujú elektronicky, aj tak vám zakaždým vydajú papierovú účtenku a sumár si môžete skontrolovať na ich aplikácii a aj vytlačiť v PDF
+ v brázde za loďou sa nezlietajú čajky, čo znamená, že funguje na uzatvorenom okruhu, aj v prípade obrovských prebytkov nedojedených jedál nič nevyhadzujú do mora
+ tie prebytky vznikajú logicky z efektu, keď „oči jedia“, takže si aspoň v prvých dňoch pasažieri nakladajú viac, aby si až pri stole vybrali, čo im naozaj chutí
Obedy sú v reštauráciách opäť na princípe švédskych stolov. Ale paralelne fungujú a veľké bufety, kde si naberáte na tácku, resp. vám kuchári naberajú a podávajú polievku.
+ ako býva pravidlom, pri takej bohatej ponuke na raňajky a obed, hlavne oči vám jedia; takže nemá veľký zmysel „All inclusive“, lebo vám to dopraje len alkohol a nealko bez aktuálnej platby
+ na večeri á la Carte so živými čašníkmi si môžete vybrať len cez mobil z ponuky ich vlastného web-portálu, jedlo sa vyberá cez QR-kód, ale na požiadanie majú aj papierovú formu menu
+ jedna reštaurácia má kapacitu cca 250 miest a jedlo na večeru je naaranžované vkusne, ale chuťovo je zväčša neutrálne, takže si málokedy naozaj pochutíte
+ kačacie stehno tu pripomínalo zvyšok z holuba; je to skrátka LEGO-kuchyňa; lenže keď som sa na to sťažoval po návrate domov nášmu susedovi, tak ma upozornil, že pri našej minimálnej dennej pohybovej aktivite sú tie menšie porcie vlastne optimálne 🙂
+ keď si kúpite na večeru fľašu vína (majú len talianske) a nedopijete ju, odložia vám ju na ďalší večer a čašník vám z nej chodí dolievať; ako pozná, ktorá fľaša je tá vaša, je ich tajomstvom
+ dá sa kúpiť „sudové“ pod názvom LA Caraffa, pol litra za 12 eur; vtip je v tom, že to nie je sudové víno, ale vám prelejú zo 7 dc. fľaše to isté víno za 30 eur do 5 dc karafy, čím klesne jeho cena na 12 eur
+ ale za obsluhu si automaticky účtujú určité percento, pri sume 34,50 je to 5,18 eur
+ nevadí im vaše víno v kajute a vína v reštaurácii majú primeranú cenu okolo 30 eur za 7 dc. fľašu, dokonca mi otvorili naše víno s korkom v miestnom vínnom bare; tu je taký nával pri baroch, že im nejaká donesená fľaša naozaj nevadí
+ v najfajnovejšej reštaurácii á la Carte je každý večer na zvláštnom balkóne krátka tanečná show vybraných čašníkov a čašníčok za mohutného aplauzu viac ako 220 hostí jednej smeny (servírujú tu večeru na dve smeny, aby tá, čo nekonzumuje mohla ísť do divadla), robia aj „hada“ medzi stolmi; očarujúce je to hlavne pre deti a mládež
