Pláž na veľmi strmom a vysokom kopci je ťažko uveriteľná predstava a predsa v španielskom mestečku Mojácar na stredozemnom pobreží vás o nej presvedčia. Možno práve preto tu taliansky režisér Antonioni nakrútil svoje najobľúbenejšie filmy.
Andalúzia, Almería, Levante
Španielska Andalúzia je turistickým klenotom s povestným hradom Alhambra a jeho pomarančovými záhradami na pozadí zasneženého pohoria Sierra Nevada v Granade, prístavom Cádiz známym jeho neviazanými karnevalmi, veľkou zátokou kde susedia britská pevnosť Gibraltár a španielsky prístav Algecíras, nádhernou katedrálou v Córdobe premenenou z pôvodnej mešity a samozrejme andalúzskym hlavným mestom Sevilla s melodickými pesničkami sevillianami ospevujúcimi mestský hrad Alcázar a prístav Triana odkiaľ vyplával Kolumbus. Nečudo, že v porovnaní s toľkými turistickými atrakciami našincovi nehovorí nič mestečko Mojácar v kraji Levante provincie Almería vo východnej časti Andalúzie. A pritom je to jedno z najpríjemnejších celoročných letovísk na pobreží Stredozemného mora, kde zimu v kalendári nenájdete a leto nie je až tak žhavo horúce, takže priemerná ročná teplota je tu príjemných dvadsať stupňov. Stromy tu kvitnú už vo februári, veď oblasť okolo mestečka Mojácar má 3 000 slnečných hodín do roka. Ďalšie vysvetlenie prečo tu Antonioni rád nakrúcal. A nielen on.
Najvyššie ako sa dá
Do Mojácar sa dostanete lietadlom z Viedne, s medzipristátím v Palma de Mallorca, a konečným pristátím na letisku v Almeríi, hlavnom meste rovnomennej provincie. Celým pobrežím od Alicante cez Almeríu a ďalej sa tiahne z lietadla ľahko rozpoznateľná čudná krajina, ktorú miestni prezývajú „mare de plástico“ – umelohmotné more. Sú to kilometre fóliovníkov, kde pestujú zeleninu aj na vývoz. Nevyzerá to pre turistu na prvý pohľad lákavo, ale na druhej strane je to neklamné znamenie, že je tu dostatok vody, čo je v Španielsku veľká vzácnosť. Veď aj minuloročný rozsiahly požiar v okolí Mojácar pomohol zlikvidovať dážď. Z Almeríe je to už len hodinka autobusom alebo taxíkom. Po ceste vidíte kilometre pláží a podvedome uvažujete, pri ktorej vás vyložia, ale potom autobus prudko zabočí do vnútrozemia a o dva kilometre vyšplhá serpentínami na jeden z najvyšších kopcov. To je miesto, kde v 13. storočí postavili biele múry vtedy nového mestečka Mojácar. To pôvodné stálo od čias Féničanov a starovekých Grékov oproti na nižšom kopci s najväčšou vodnou cisternou v celom regióne. Jeho obyvatelia sa rozhodli pre vyššie a tým pádom lepšie chránené miesto proti nájazdníkom. To je tiež vysvetlenie, prečo je dnešné turistické centrum regiónu ďalej od mora, ale stále s dobrým výhľadom, kto od mora prichádza. Pre turistov je to zasa dobrá zámienka, aby okrem polihovania na pláži, vychutnali aj miestu architektúru a pamätihodnosti.
História ako atrakcia
Stredozemná architektúra, ak ste už raz v nejakom takom letovisku boli, vás nemôže prekvapiť. Domy v mestečku Mojácar sú rovnako biele s rovnými strechami, uličky strmé a úzke. Čo môže prekvapiť, je rozmanitosť konkrétnych stavieb v rámci týchto nemenných pravidiel. A tiež výnimky z pravidla, keď osamelé stavby v okolí sú natreté okrovou farbou a stavané systémom adobe, aké nájdeme všade v Mexiku a na juhu Spojených štátov. Pre našinca je pozoruhodné, že nedostatok dreva vhodného na výrobu nábytku vedie stavebníkov k tomu, že skrine, vrátane políc, sú tu murované a dokonca aj základ postelí je z tehál.<–break-> Všetko je pritom prispôsobené, čo najväčšej ochrane proti horúčavám, takže v izbe s vykachličkovanou podlahou a jednoduchými oknami pri poklese teploty pod desať stupňov najmä v noci počas zimných mesiacov máte pocit, že zamrznete. Zachrániť vás môže len elektrický alebo plynový ohrievač, vo fajnovejších domoch aj krb. Samozrejmou súčasťou andalúzskych obytných stavieb je patio, teda vnútorný dvor, kde je pod prírodnou pergolou alebo plátenou strieškou v lete najpríjemnejšie posedenie. Zaujímavosťou mojácarských obytných domov sú komíny, ktoré majú na vrchu murovanú čapicu a na nej sedí keramická holubica.
V Mojácare sa hrdia rodiskom Walta Disneyho, ktorého pôvodné meno bolo José Guirado Zamora. Tu je tiež stredisko kultu El Indalo, čo je symbol v podobe veľmi zjednodušenej siluety muža, ktorého rozpäté ruky spája oblúk nad jeho hlavou, ako ochrana pred zlými duchmi. Tento symbol nájdete všade na priečelí miestnych domov, ale aj ako okrasu ozdobných mreží na pešej promenáde. Pamätným dňom je tu 10. jún 1488, kedy tri hlavné skupiny obyvateľov (Maurovia, Židia a kresťania) podpísali dohodu o mierumilovnom spolunažívaní. Do dnešného dňa tu ostali už len katolícki Španieli, ale každý rok si pripomínajú maurský pôvod obyvateľov pochodom kresťanských a maurských farbisto kostýmovaných bojovníkov. Mestečko má aj Maurskú fontánu s dvanástimi ozdobnými chrličmi vody, odkiaľ si ešte aj dnes obyvatelia najbližších domov berú čerstvú, pramenitú vodu na pitie.
Na hlavnej plážovej promenáde sa každý rok vo februári koná karneval, čo je najmä detská a mládežnícka záležitosť a miestny kolorit dopĺňajú pozoruhodné hnedo-biele mačky s modrými očami. Prímorské mestečko Mojácar je pre turistu hlavne o výhľade. Výhľad na more strieda výhľad do Údolia pyramíd (osamelých kopcov špicatého tvaru, medzi ktorými kraľuje pôvodné sídlo mestečka s názvom Mojácar la Vieja) s riekou Aguas, či na druhej strane pohľad na reťaz hôr Sierra Almagrera, kde sa pred desiatkami rokov ťažilo striebro.
Príroda na pôžičku
Zelene je tu viac, než inde v Španielsku a predsa podstatne menej ako u nás. Akoby stála táto krajina na piesku, tráva nikdy nepokrýva celú plochu, vždy je tu aspoň kus pustej planiny, či skalnatých kopcov. Našinca zaujmú palmy a obrovské kaktusy, medzi ktorými vynikajú tie bez ostňov s veľkými dužinatými červenými jedlými plodmi.
Neďaleké pláže v časti Mojácar Playa, ktorých je desať v dĺžke sedemnásť kilometrov, sa zásadne líšia. Niektoré sú úzke a skalnaté, iné majú sivý piesok, ďalšie sú široké a piesok hrá farbami, ktoré sú nám povedomé. Na výlety je tu niekoľko vychytených miest. Napríklad púštna oblasť Tabernas – vraj jediná v Európe, ale to asi ešte nevideli piesky na Záhorí, na východonemeckom pobreží, či duny pri holandskom letovisku Egmond aan Zee. A keďže tu bolo nakrútených veľa westernových filmov, zo zachovalých kulís je dnes tematický zábavný park. Blízky prírodný park Gabo de Gata-Níjar skrýva slané jazerá s kŕdľami plameniakov. V chránenom parku Sierra María-Los Vélez na vás čaká hrad zo 16. storočia na pozadí s holými horami pripomínajúcimi nevadské stolové hory.
To všetko vám miestni „požičajú“ na prehliadku a aj večnú pamiatku vďaka vašim digitálnym kamerám.
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Španielsku nájdete na http://www.walkers.sk/spanielsko.php.
