Portál Hlavné správy priniesol informáciu, že americký Pentagon zvažuje napodobiť dávny sovietsky super-tajný vojenský projekt.
Takmer nikto u nás totiž nevie, že povestný Černobyľ s plánovanými 12 reaktormi bol vybudovaný aj pre neďalekú super-tajnú základňu. Priam sci-fi projekt radaru využívajúceho odraz z ionosféry, aby videl až „za horizont“ do USA totiž mal obrovskú spotrebu elektrickej energie.
Ako som napísal v knihe „V tieni Černobyľa“:
Ide o gigantický vojenský radar s nízkofrekvenčným prijímačom úctyhodných rozmerov 300 metrov dĺžky a 100 výšky, a vysokofrekvenčným prijímačom, ktorý je dokonca až 500 metrov dlhý a 130 metrov vysoký. Je súčasťou komplexu, kde má vysielač pod kódovým označením Duga-1 (vzdialený 50 kilometrov na severozápad) na výšku 150 metrov s dĺžkou až kilometer. Fungoval na ambicióznom nápade, že radarový signál sa odrazom od ionosféry (vrstvy atmosféry 60 a viac kilometrov vysoko!) dokáže pozrieť „za obzor“ a včas varovať pred vojenskými aktivitami z územia USA. Černobyľská katastrofa zastihla tento projekt v skúšobnej prevádzke.
Oficiálny opis poskytuje technické parametre, ale počas našej návštevy v roku 2018 bolo jasné, že obnova tohto gigantického sci-fi nápadu neuspela:
„Sovietsky radarový systém dostal kód 5N32-West a bol zriadený v dvoch uzavretých mestách, Liubech-1 mal dva vysielače a Černobyľ-2 prijímače. Pôvodná Duga bola prvým experimentálnym systémom. Bola postavená mimo čiernomorského prístavu Mykolajiv na juhu Ukrajiny a úspešne zaznamenala štarty rakiet z kozmodrómu Bajkonur vzdialeného asi 2500 kilometrov. Duga je schopná sledovať štarty z Ďalekého východu a z ponoriek v Tichom oceáne, keď rakety lietajú smerom k Novej Zemi v Severnom ľadovom oceáne. Tento obrovský radarový komplex bol obnovený v roku 2002 po požiari, ktorý ho vážne poškodil. Pôvodná Duga bola nahradená dvojicou inštalácií: západná Duga-1 a východná Duga-2. Duga-1 bola postavená na severnej Ukrajine, medzi Liubechom a Černobyľom-2, s prijímačom umiestneným niekoľko kilometrov západ-severozápadne od Černobyľu; vysielač sa nachádza asi 50 km severovýchodne od Černobyľu (západne od Chernihiv, južne od Gomelu).“
Ako sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči, vtedajšie špičkové vojenské zariadenie v kontrolnej centrále bolo na dnešné pomery primitívne s veľkou sporebou elektrickej energie, takže sály operátorov chladila mohutná klimatizácia.
K celému komplexu viedli dlhé chodby.
Z toľkej elektroniky je dnes šrot.
Cez opustené sály sa dostávame až k hodnotiacemu stredisku.
Sovietsky propagandistický folklór je tu všade.
Zachovali sa tu aj inštruktáže pre operátorov tohto super-radaru.
A vojenskí operátori akoby odišli len včera.
A ako dokazuje tento nápis, kedysi tu išlo naozaj aj o život.
Návšteva opustenej vojenskej základne, ako symbolu Studenej vojny, so všetkými prevádzkovými a riadiacimi sálami plnými zvyškov kedysi špičkovej techniky, je ideálny úvod pre to, čo vás čaká v Černobyle, mestečku Pripjať a pri jadrovej elektrárni. O tom sa dozviete viac v dramatickom príbehu knihy „V tieni Černobyľa“, dostupnej už aj vo forme e-knihy.
A možnosť, že by americká armáda zopakovala túto technicky slepú uličku je nulová. Tento projekt bol v duchu sovietskej megalománie už odpočiatku príliš technicky nákladný s enormnou spotrebou energie a len hmlistými výsledkami. Nikdy naozaj nefungoval a dnes ho omnoho lacnejšie a efektívnejšie nahradí malá špionážna družica…
