Profesor Dr. Daniel Carleton Gajdusek (* 9. september 1923, Yonkers, New York, USA – † 12. december 2008, Tromsø, Nórsko) bol americký pediater a virológ slovensko-maďarského pôvodu. V Yonkers bola veľká enkláva Slovákov. Jeho otec pochádzal zo Slovenska, z kúpeľnej obce Smrdáky.
Bol mladým bádateľom už v ranom veku. Ako dieťa ho už do veľkej miery zaujímal hmyz a rastliny. Bolo teda jasné, kam jeho ďalšie kroky povedú.
Spočiatku navštevoval University of Rochester (New York) v roku 1943. Lekársky titul získal na Harvadovej univerzite. Špecializoval sa na pediatriu a infekčné ochorenia. V rokoch 1949 až do 1952 na univerzite aj pôsobil ako pediater.
V 50. rokoch 20. storočia objavil infekčnú podstatu neurologickej choroby kuru, rozšírenej medzi obyvateľmi Novej Guinei.
V roku 1957 začína Gajduskovo najslávnejšie dobrodružstvo. Ide na Novú Guineu za miestnym lekárom Vincentom Zigasom, ktorý ako prvý beloch narazil na prípady choroby kuru postihujúce príslušníkov kmeňa Fore. V počiatočnej fáze patrila k hlavným symptómom kuru neistá chôdza. Neskôr sa pridal tras a poruchy reči. Počas niekoľkých mesiacov stratili pacienti vládu nad svojim telom a umierali. Gajdusek od samého začiatku správne predvídal, že sa obete nakazia pri obradných kanibalských hodoch. Nepričítal si za to nijako zvláštne zásluhy. „Na to, že je kuru nákazlivé a že sa šíri pri kanibalských rituálnych hostinách, prišiel aj miestny opilec,“ povedal Gajdusek v jednom z mála novinových rozhovorov, ktoré za svoj život poskytol. Spočiatku Gajdusek vsádzal na nejaké známe ochorenie postihujúce nervový systém, ako je napríklad syfilis, lepra alebo zápal mozgových blán. Lenže prejavy kuru tomu nenasvedčovali. V roku 1959 došli Zigas s Gajdusekom k záveru, že nezostane než obete kuru pitvať. Obaja mali strach z toho, ako ich zámer prijmú Foreové. Tí však boli vyhliadkou na pitvu nadšení. Porciovanie tiel svojich blízkych chápali ako výraz úcty a lásky. Problémy nastali z úplne iných dôvodov. Gajdusek a Zigas si úzkostlivo umývali ruky, čo Foreovia pochopili ako prejav hnusu nad telom ich blízkych a urazili sa. Nechápali, čoho sa obaja vedci štítia. Ďalší problém bola nezvládnuteľná chuť Foreov pri pitve „pomáhať“. Holými rukami siahali do útrob pitvaných tiel, aby Gajduskovi pomohli vybrať ten či onen orgán. „Mali veľmi špinavé ruky,“ hrozil sa ešte po rokoch Gajdusiek. „Skúšali sme im dávať sterilné chirurgické rukavice, ale nemalo to cenu. Pokojne sa rukou v rukavici najskôr mrmlali v nose, a potom siahli do pitvaného tela.“
V roku 1976 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objavy týkajúce sa nových mechanizmov vzniku a šírenia infekčných chorôb, spolu s Baruchom Blumbergom.
„Daniel Carleton Gajdušek patrí medzi najväčšie vedecké mozgy 20. storočia, umožnil obrovský pokrok v chápaní ochorení ako AIDS alebo Creutzfeldtova-Jakobova choroba…“, uznanlivo napísal prestížny britský denník The Independent. Gajdušek počas svojej šiestich návštev na pozvanie SAV rád spomínal na svoje detstvo na Slovensku.
Podľa informácií britského prestížneho denníka The Independent bol považovaný za filantropa bezhraničnej štedrosti. Adoptoval viac než 50 detí, najmä chlapcov, ktorí pochádzali z chudobných tichomorských ostrovov.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_Carleton_Gajdusek
https://uniba.sk/veda/zvlastne-ocenenia-udelovane-univerzitou/drhc/prof-m-d-daniel-carleton-gajdusek/
https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2009/cislo-4/daniel-carleton-gajdusek.html
Kontroverzný nobelista skúmal kanibalizmus a priznal sa k pedofílii. Bol polovičný Slovák
Spracoval: Gustáv Murín
