Už tradične v jesennom termíne sa v Belehrade uskutočnilo 58. Medzinárodné stretnutie spisovateľov organizované Združením spisovateľov Srbska (Udruženje književnika Srbije). Srbskí literáti sú nám po tých českých tí najbližší a preto sme tu mali svoje zastúpenie. Stretnutia sa zúčastnili aj delegáti z Azerbajdžanu, Bulharska, Grécka, Ruska, Rumunska a srbských enkláv v Bosne a Hercegovine a aj Čiernej Hore.
Nielen srbskí literáti, ale aj Združenie spisovateľov Srbska má s nami veľa spoločného. Rovnako sú hrdí na to, že sú najstaršou a najpočetnejšou spisovateľskou organizáciou krajiny s až približne 1 800 členmi, a rovnako zápasia s rapídnym starnutím členstva a neplatičmi, pričom členský príspevok vychádza na približne 18 eur ročne. Ešte zaujímavejšia je podobnosť s ich sídelnou budovou. Veľkú historickú budovu v centre mesta majú dlhodobo v užívaní vďaka dobrej vôli vedenia hlavného mesta Srbska. Ale aj tá má svoje limity a tak zažili takmer navlas podobný osud Klubu spisovateľov. U nás ho pomohli zlikvidovať (a skúsili predať pod cenu aj celú budovu) naši vlastní dlhoroční funkcionári – Hochel, Juščák, Janík a Tužinský. Igor Hochel mal na to dokonca aj zdôvodnenie nie nepodobné svojho času mečiarovcom, ktorí to isté tvrdili o Národnom divadle – vraj načo nám je Klub spisovateľov v hlavnom meste, keď si ho nemôže užiť spisovateľ z Rožňavy, či Čadce?! Na Združení spisovateľov Srbska by sa k tejto „logike“ nikto neprepožičal, ale tamojšieho podvodníka ani to nezastavilo. Jedného dňa zistili, že celý Klub a jeho zázemie obsadil súkromník, ktorý mal kľúč od hlavného vchodu a ostatné zámky jednoducho vylomil. Ani privolaná policajná hliadka to chrapúnstvo nevyriešila, pretože si zohnal akési dokumenty, o ktorých na Združení nič nevedeli. Rozdiel je len v tom, že u nás takýto podvodník neuspel ani s nápadom urobiť z Klubu spisovateľov striptízový bar (za výdatnej pomoci mestských pamiatkarov, ktorí nemali námietky?!!) a dnes má na krku súdy. Ten belehradský prevádzkuje nerušene súkromnú reštauráciu s názvom „Klub spisovateľov“, kam spisovatelia nemajú voľný prístup.
Podobne ako náš Literárny týždenník ich Književne novine (založené pred 70 rokmi) vychádzajú tiež ako dvojčíslo, ale len raz za dva mesiace. A z pôvodného nákladu 10 000 výtlačkov klesli na 1000 – 1500 výtlačkov. V ich vydavateľstve vychádza ročne do 30 titulov, ale bez väčších ambícií osloviť knižný trh, takže v obvyklom náklade 150 až 300 výtlačkov.
Okrem obvyklých literárnych a spoločenských bodov programu treba zvlášť vyzdvihnúť slávnosť udeľovania ceny Povelja Morave (podľa blízkej srbskej rieky) v amfiteátri Základnej školy v obci Mrčajevci pri meste Čačak. Cenu dostávajú dvaja domáci básnici a jeden zahraničný. Tento rok to bol Farid Huseyn z Azerbajdžanu, ktorý je skutočný „poeta doctus“, lebo vysokoškolské štúdiu ukončil na Štátnej univerzite kultúry a umenia. Dnes vedie veľmi dobre financovanú organizáciu mladých literátov. A na financie nezabúdajú ani srbskí organizátori. Cena Povelja Morave je pre zahraničného laureáta dotovaná v dolároch. Ocenení (a to aj finančne) sú však aj talentovaní žiaci Základnej školy, kde sa ceremoniál odohráva.
Účasť slovenského delegáta si tu veľmi vážia, pretože si dobre pamätajú priekopnícku prácu vo vzájomnej literárnej spolupráci vďaka nášmu predošlému predsedovi SSS, Miroslavovi Bielikovi. Na čele so zaslúžilým bývalým predsedom ich spisovateľskej organizácie Radomirom Andrićom sa v roku 2019 zúčastnila ich delegácia aj Tatranskej literárnej jari vo Vysokých Tatrách. Toto medzinárodné podujatie inicioval práve Miroslav Bielik a ostáva len dúfať, že sa tí po nás dočkajú tiež jeho 58. ročníka. Práve pri tej príležitosti vznikla báseň mladej poetky Niny Simič Panič.
Gustáv Murín
Nina Simič Panič: BLAZAR
Uprostred vitálnych čriev hlbokej oblohy
V hrúbke medzihviezdneho šera
Planúci vír sa energicky vinie
Sám do surovej silnej cievky
Okolo galaktickej štrbiny jadra sa otočí
Záležitosť v hodnote milióna jasných sĺnk
Pevné ovocie vlašského orecha, preto otvorené prasknutiu
ako brána k tvoreniu života súčtom
Zvodný rútiaci sa oblak kozmického prachu
Dych dymu, rumu a malín
Roztrhne sa v vrcholnom výkriku
Povzbudzovanie tanca kapilár
Skutočný zdroj a duša archetypálneho lúča
Preniká do mäkkých tkanív až do bolesti
Stretáva sa so svojím koncom v samom jadre šošovky
Medzi viečkami – čierna diera.
Pôvodne publikované v Literárnom týždenníku č. 37-38/2021.
