Koloman Sokol (* 12. december 1902, Liptovský Mikuláš – † 12. január 2003, Tucson, Arizona, Spojené štáty) bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Je zakladateľom slovenskej i mexickej grafiky, autorom ilustrácií. Po neľahkom detstve, kedy ho opustila matka, sa ho ujal strýko. Zoznámil sa s doktorom Mathém, vďaka ktorému začal študovať na súkromnej škole Eugena Króna v Košiciach. Tu sa po prvýkrát stretol s výtvarným umením. Neskôr študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Výtvarné umenie študoval tiež v Prahe, absolvoval študijný pobyt v Paríži. V roku 1937 dostal ponuku z mexického ministerstva kultúry a školstva a odišiel učiť výtvarné umenie na Akadémiu výtvarných umení v Mexiku, kde založil odbor grafiky.
Po vojne (1946) sa vrátil do Československa, kde pôsobil ako pedagóg na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1948 emigroval natrvalo do USA a v Československu sa stal neoficálne fakticky nežiaduci.
Napriek tomu, že v Mexiku dosiahol veľké úspechy, kvôli zdravotnému stavu manželky Lýdie sa v roku 1941 presťahoval do New Yorku. Vystavoval v Mexiku a Spojených štátoch. Stal sa členom Zväzu mexických grafikov a posledné desaťročia prežil v Arizone. Na sklonku života daroval 48 svojich obrazov rodnému Slovensku, ktoré sa neskôr stali základom Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši.
Stal sa členom viacerých zahraničných umeleckých spoločností. Vystavoval v Chicagu, Los Angeles, Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nikarague, vo foyer Assambly Chamber v Rade Európy v Štrasburgu.
Ale aj vo Viedni, Varšave, Krakove a Prahe. Po príchode na Slovensko viackrát vystavoval v Bratislave a v Oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas svojho plodného života Koloman Sokol získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel v roku 1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka.
Posledné roky života Kolomana Sokola zmapoval známy fotograf Tibor Huszár: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_2025
Tvorba
Koloman Sokol, predstaviteľ kriticko-realistickej vetvy expresionizmu, patrí k najznámejším slovenským výtvarníkom vo svete. Pablo Picasso sa vyjadril, že: „Sokol nepotrebuje Picassa na to, aby bol veľký“. V slovenskom výtvarnom umení je však „nezaraditeľný“. Stal sa výnimočným solitérom, tvoriacim v úplnom protiklade s romantizujúcim prístupom prevažnej väčšiny súdobých slovenských výtvarníkov. Sám to opísal: „Slovenskosť nie je o krojoch v lahodných tvaroch,… história ukazuje, že to, čo bolo včera nenárodným, zajtra je národnou zložkou diela“. Koloman Sokol bol už počas štúdií odporcom akademizmu, vytvoril si vlastný výtvarný rukopis, zriekajúci sa vonkajšej krásy, ktorý bol založený na dramatickom expresívnom a naturalistickom vyjadrovaní so silným a hĺbkovým psychologickým pohľadom na existenciálne problémy človeka a na sociálnom cítení. Kontext jeho tvorby je blízky s nemeckým expresionizmom a novou vecnosťou. Patril k zakladateľom, a bol výnimočným reprezentantom, modernej slovenskej grafiky… V 40-tych rokoch sa v tvorbe K. Sokola, v tom čase už žijúceho v USA, vo väčšej miere vyskytovala aj kresba a maľba. Známa je najmä jeho rudková a uhlová kresba – brilantné štúdie ľudského tela v najrozmanitejších polohách. V maľbe využíval svoje vynikajúce znalosti z grafických techník – silnú čiernu kontúru, doplnenú dynamickými ťahmi štetca, vytvárajúc tak veľmi sugestívne diela… V 50-tych rokoch sa K. Sokol venoval takmer výlučne grafike s dominujúcimi mytologickými motívmi. V 60-tych rokoch vytvoril diela, väčšinou náhodne alebo autorom zničené, skôr meditatívnej a fantazijnej povahy. Začiatok 70-tych rokov možno označiť za posledné, syntetické obdobie tvorby K. Sokola. Opäť začínali prevládať výrazne expresívne diela s absolútnou suverenitou výtvarného spracovania. Časté boli motívy koňov, jazdcov, Mexičanov, psov atď. Po tom, čo mu umrel jeho obľúbený pes Sambo, začal K. Sokol podpisovať svoje diela týmto pseudonymom a pečiatkami so svojím menom v kórejčine, ktoré považoval za rovnocenné s vlastnou signatúrou.
Pablo Picasso sa vyjadril, že: „Sokol nepotrebuje Picassa na to, aby bol veľký“. Ešte počas života daroval 48 svojich špičkových diel rodnému Slovensku, aby sa stali v roku 2002 základom pre založenie Centra Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši.
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Koloman_Sokol
https://kultura.sme.sk/c/755921/majster-koloman-sokol-sa-doziva-sto-rokov.html
https://artcapital.sk/autori/sokol-koloman
Koloman Sokol bol maliarom a grafikom svetového mena. Na Slovensku pozná jeho tvorbu málokto
Spracoval: Gustáv Murín
