Vo Veľkom Krtíši som mal besedy už v júni 2019, keď som tu končil šnúru besied po Fiľakove a Málinci. Už vtedy ma fascinovala panoráma mesta, kde z hlavného námestia vidíte na kostol „utopený“ v poliach. A tak ma potešilo opätovné pozvanie z Hontiansko-novohradskej knižnice.
Tentoraz som mal dve besedy. Doobedná pre študentov gymnázia Augusta Horislava Škultétyho bola na tému, ktorú by som odporúčal zaradiť ako povinnú pre všetkých školákov – najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete. Vo svojom projekte, ktorý bez finančnej podpory (okrem úvodného grantu AVF) rozvíjam už od roku 2013, som zadokumentoval do 250 osobností (nájdete ich na tejto web-stránke pod názvom „Slováci a svet“). Títo naši rodáci prekročili prah rodného Slovenska, aby v ďalekej cudzine priniesli ľudstvu také významné činy, ako je napríklad vynález GPS, prvý test na HIV vírus, svojho času najväčšie mrakodrapy Ázie, najväčšiu sieť obchodných centier v Austrálii, projekty prieplavov v Korinthe a Paname, či v umení presadenie žánru pop-art, ale zažiarili aj ako významné super-star Hollywoodu. Od toho roku 2013 som tento vzdelávací projekt predstavil žiakom a študentom už v takmer 60-tich školách po celom Slovensku. Do troch desiatok osobností som predstavil aj v tejto prednáške a potešilo ma, že študenti pozorne počúvali, zapájali sa a vedeli aj také dnes zabudnuté samozrejmosti, ako kto bol Robinson a aký bol osud cestovateľa-dobrodruha Beňovského. Po tejto besede som si vyslúžil pochvalu aj od paní knihovničiek, ktoré zaznamenali, že tu predo mnou Jožo Banáš veľmi neuspel. Toto súperenie na diaľku začal práve on, keď pred rokmi prišiel do Klubu spisovateľov a nechal sa počuť, že ho vo Svite varovali, či si trúfne tromfnúť moje predošlé vystúpenie, ktoré mali ešte v čerstvej pamäti, lebo som ich rozosmial. Jozef považoval za víťazstvo, že on ich zase rozplakal. Moja replika bola, že kto ho počuje hrať na gitare a spievať, slzí automaticky 🙂 Fakt ale je, že Jozef to má ťažšie, keďže on vždy raz za čas vyrazí s „proroctvom“ o Dubčekovi, Štefánikovi, či Baťovi a zabúda, že už iní pred ním o týchto osobnostiach písali.
Ja mám navyše niečo, čo nemá nikto na svete. Moju prvotinu na Slovensku, zbierku milostných poviedok, totiž vydal v eufórii slobodného podnikania v roku 1990 instantný zbohatlík na počítačoch v prehnane optimistickom náklade 9 000 výtlačkov, a po roku bol rád, že mi ich tisícku mohol predať po korune za výtlačok. Rozdávam ich tak aktívnym školákom a študentom podnes…
Podvečer ma čakalo príjemné stretnutie s dospelými čitateľmi, a prevažne seniormi, na tému dvoch mojich kníh. K svojej 40-tke som si v roku 2009 vydal knižočku „Návod na dlhovekosť“, aby som nezabudol na čo všetko som narazil, ako vedec skúmajúci starnutie na modelových organizmoch. Tieto vedomosti sa k bežnému čitateľovi nedostanú, a tak som považoval za svoju povinnosť zhrnúť tie najdôležitejšie.
Z toho istého dôvodu som v mesačníku Slovenské pohľady viedol od roku 2012 do roku 2021 rubriku „Laboratórium“. To najlepšie z nej som zhrnul do mojej najnovšej knihy „Laboratórium – zdravie pod mikroskopom“. Nájdete tu najnovšie poznatky o vplyve našich stravovacích návykov na zdravie, prekvapujúce poznatky o jednotlivých potravinách, povzbudenie pre kávičkárov, varovania odborníkov k medializovaným „dobrým“ radám v módnych trendoch stravovania a prevencie, paradoxy cvičenia a návod na cvičenie v posteli, alternatívnu náhradu joggingu, nový pohľad na liečiteľstvo, to podstatné o zdravom spánku, ale aj o návrate určitých chorôb a ich prevencii, o revolučne novom prístupe k liečbe rakoviny, o liečivých účinkoch marihuany i historickom optimizme pandemických hrozieb. A to všetko okorenené kuriozitami zo sveta vedy, o ktorých sa nedozviete nikde inde.
Vďaka mojej besede si knihu môžete objednať už aj na e-shope miestneho kníhkupectva (TU)…
Veľkovďaka za pozvanie a aj príkladnú starostlivosť všetkých pracovníčok knižnice na čele s pani riaditeľkou Mgr. Zuzanou Unzeitigovou.
Podpisovky po ceste
Ako je mojím zvykom, po ceste z Veľkého Krtíša som sa zastavil v niekoľkých veľkých kníhkupectvách, aby som podpísal svoje knihy a pridal tam aj univerzálne venovanie. Už začiatok bol potešujúci, lebo pred Levicami na benzínke ma poznala čitateľka mojich blogov, pani Mária. Tak sme prehodili pár milých i povzbudzujúcich slov, a venoval som jej hneď aj prvú knižočku o dlhovekosti.
Levice, Panta Rhei
Po ceste do kníhkupectva Panta Rhei ma zaujal kontrast hlavného námestia, ktorému dominuje schátraný Dom kultúry (ja si tu pamätám z prahistórie pred rokom 1989 hotel Lev, kde nám proti všetkým predpisom prepustili izbičku pre moju vtedajšiu miestnu lásku), ale už je tu aj nová drobná architektúra, ako lavička so zámkami zamilovaných.
V predajni ma už čakala pani Marcela s poslednými štyrmi kusmi mojej zatiaľ najnovšej knihy na mafiánsku tému, takže ak chce niekto takúto knižku s venovaním a podpisom, mal by sa poponáhľať.
Moja kniha o miestnom rodákovi, mafiánskom katovi Roháčovi, je tu vypredaná, ale ešte sa dá zohnať inde.
Nitra MAX, Panta Rhei
Tu mi pani Zdenka pripravila dostatok výtlačkov knihy „Mafiánske bratstvá“, ale aj knihu o predčasne zosnulom generálovi Lučanskom.
Nitra, Martinus
Tu ma pani vedúca Veronika predstavila hneď trom mužským predavačom, čo je za dlhé roky mojich podpisoviek v kníhkupectvách po celom Slovensku jasný rekord. A hneď mi aj vysvetlila, že sa tu zaúčajú pre plánovanú novú prevádzku v centre mesta. Verím, že tam už čoskoro budú mať na pultoch aj moju vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vydanú knihu, retro-román „Osudy v kameni“.
Nitra Mlyny, Panta Rhei
Tu sa ma ujala pani Katka a usadili ma na dôverne známe miesto v priľahlej kaviarničke. Tu už som podpisoval navyše aj výtlačky „Mafia v Poprade“ a opäť knihu o generálovi Lučanskom. Keďže som prišiel v čase obeda, zaujalo ma nemálo tých, ktorí sa namiesto obvyklých pokrmov rozhodli pred duševnú potravu, a stáli tu v rade pri pokladni s knižkami v rukách. To je nádejné!
Nitra Galéria, Panta Rhei
Nitriansky okruh som zakončil v predajni Panta Rhei, na ktorú som bol upozornený, že patrí k najkrajším v celej sieti týchto kníhkupectiev. Ja tvrdím, že je to kvôli pani vedúcej Kataríne, ktorá sa dokáže venovať každému zákazníkovi, či zákazníčke a poradiť pri výbere z najnovších titulov. Mňa potešili tým, že boli pripravené nielen obvyklé výtlačky na podpis, ale aj pre osobné venovanie. Tentoraz to bolo čitateľke Lucke a tiež Majke a Marekovi. Keďže návštevu kníhkupectiev ohlasujem vždy dopredu, aj mňa poteší, keď môžem k podpisu pridať aj adresné venovanie…
Sereď, Panta Rhei
Do tohto mesta som zavítal po prvý krát a takmer to nevyšlo. Na diaľnici je totiž Sereď zo smeru od Nitry neviditeľná. Skúsenejší odbočujú na Šintavu, ja som to s dopomocou obsluhy jednej benzínky stihol cez Dolnú Stredu, ale opäť to bol zmätok. Z Dolnej Stredy je to do Serede takmer bez prechodu, takže ani neviete, že už ste v tomto meste.
Za prekonanie týchto navigačných obtiaží som bol však vrchovato odmenený. Už ma čakala predavačka Lucia, ktorá okrem obvyklých výtlačkov prichystala aj štyri knihy na podpis pre jej otca s tým, že zo všetkých knižných lákadiel prečítal len tieto moje knihy. Ale aj sama si kúpila knižočku „Prvá pomoc pri partnerských problémoch“, keďže sa po štvorročnej známosti čerstvo nasťahovali s partnerom do nového domu. Veľa šťastia, Lucka!
Trnava MAX, Panta Rhei
Spanilú podpisovú jazdu som zakončil v Trnave, kde sme sa s mladými predavačkami Zuzankou a Biankou tak zarozprávali, že som zabudol aj na foto-dokumentáciu. Treba ale tiež povedať, že trafiť do tohto Obchodného centra pri autobusovej stanici, ale bez prepojenia s ňou, je pre cezpoľného cestovateľa naozajstná lúštenka (ako volali krížovku naše dcérky, keď boli malé).
Trnava Aréna, Panta Rhei
Sem vždy trafím, lebo je to jediná veľkopredajňa celej siete (aspoň čo ja viem), kde sú pred ňou vystavené staršie knihy na voľný odber. Aj o tom sme sa srdečne porozprávali s pani Darinkou.
Trnava Galéria, Panta Rhei
Šnúru podpisoviek som tu ukončil za vzornej asistencie mladých predavačiek – Helenky a Kataríny (všimli ste si, že toto je najfrekventovanejšie ženské meno v celej sieti kníhkupectiev Panta Rhei?). Sem chodím rád vždy, keď sa vraciam zo šnúry besied. Tak sme si sľúbili zase dovi-dopo.
Ak ste sklamaní, že som tentoraz obišiel vaše mesto, tak vedzte, že sa už chystá viacero mojich besied na tému zdravia a dlhovekosti v Bratislave, ale aj po Slovensku.
Tak do skorého videnia, priatelia!
