Autor: Peter Kolník, Lexikon, 5.7.2019
Tento citát charakterizuje Albáncov (Albánsko) v ich stáročnom historickom vývoji. Je to národné motto a línia života, ktorej každodenné napĺňanie pomohlo národu prekonať všetky úskalia, ktoré sú vyryté do kroniky v kameni. Mimochodom, rovnomenný román Kronika v kameni je vari najznámejším albánskym literárnym dielom vo svete, ktorý preslávil spisovateľ, doživotný člen Francúzskej Akadémie Ismail Kadare. Odporúčam.
Vďaka odhodlaniu a pokore, ale aj neskutočnej odvahe a hrdosti je dnešné Albánsko tou časťou Balkánu, ktorého sila – aj vďaka úprimnej pohostinnosti obyčajných ľudí – v dobrom zaskočí a prekvapí každého.
Predstava o zaostalej balkánskej krajine sa rýchlo rozplynie už v prvých hodinách, ktoré na jeho území prežijete. Dôkazy? Nové bulváre a svieže zelené parky hlavného mesta, strediská korzujúcich dovolenkárov, na aké sme zvyknutí kdekoľvek inde v prímorských destináciách, či príkladná starostlivosť o kultúrne dedičstvo. …a všade prítomní mladí Albánci plní života.
Predstava o pôvodnom spôsobe života (z éry komunizmu, keď bola krajina úplne izolovaná od ostatného sveta) sa pomaly definitívne vytráca. Chvalabohu, vývoj nezastavíš. Vidiek aj napriek tomu doposiaľ ponúka vzácny obraz spôsobu života, keď neprekvapí oslíkom ťahaný voz s ovocím, či po dedine preháňajúce sa ovce a kozy. Zub času a balkánske slnko postupne nadobro vybieli červené hviezdy a marxistické heslá z éry komunizmu. Charakteristický obraz krajiny dopĺňajú betónové bunkre z oných čias. Podľa dostupných zdrojov je ich na celom území vraj až okolo 800 tisíc.
Súčasné dynamické Albánsko sa na seba spred 30 rokov už vôbec nepodobá. Rovnaká však naďalej ostáva jeho geografická charakteristika, keďže táto krajina s priemernou nadmorskou výškou 700 m patrí k najvyššie položeným v Európe.
Najprv Bohu…
Výnimočné sú pamiatky siahajúce do čias starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov, predovšetkým však jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu Ilýrov. Stáročný priesečník kultúr a náboženstiev nezničil ani ten dokonale nedokonalý komunistický režim šibnutého Envera Hodžu, ktorý zadefinoval v čase svojho najväčšieho „rozkvetu“ ateistický štát (r.1967 – 1990).
Pred jeho besnením sa našťastie podarilo uchrániť stredoveké moslimské mešity, ortodoxné grécke kostolíky so vzácnymi maľbami a ikonami.
Albánci sú známi svojou bohatou mytológiou, ktorá má ešte pohanské, predkresťanské korene. V priereze krajiny nesmie preto chýbať mimoriadne vzácne archeologické nálezisko rímskych pamiatok – lokalita Apollonia. Leží na miernej vyvýšenine neďaleko od mesta Vlore. Archeologickí nadšenci tu objavia už objavené pamiatky Rímskej ríše, malý kláštor s gréckym kostolíkom, Obelisk, Agoru, Víťazný oblúk, divadlo – Odeon, Chrám Diany, knižnicu a vykopané základy starovekých budov.
Viac nájdete TU.