Ondrej Nepela (* 22. január 1951, Bratislava – † 2. február 1989, Mannheim, Nemecko) svetový krasokorčuliar.
Ondrej Nepela sa narodil do relatívne chudobnejšej rodiny – otec bol šofér a mama bola šičkou a ženou v domácnosti. Mal sestru, ktorá bola od neho o 11 rokov staršia a s rodinou býval blízko Zimného štadióna. V rovnakom paneláku bývala aj jeho budúca trénerka Hilda Múdra.
Do krasokorčuľovania sa malý Ondrík zamiloval ako sedemročný, keď na malom čiernobielom televízore pozeral vystúpenie Karola Divína na majstrovstvách Európy v Bratislave, ďalšej legendy slovenského krasokorčuľovania. Chcel byť ako on. Nepela pred obrazovkou tancoval a napodobňoval víťaza európskeho šampionátu, trénoval aj so sestrou, až si rozbil bradu. O pár dní ho mama priviedla do oddielu, kde sa ho ujala trénerka Hilda Múdra. Tá tam však bola iba náhodou. „Jeho mamička ma poprosila, či by som sa na neho nemohla pozrieť,“ spomínala na moment, keď za ňou drobná pani Nepelová prišla s malinovou marmeládou a stovkou v ruke, aby sa ho trénerka ujala. Hilda Múdra si zobrala lekvár a stovku jej vrátila (dobrenoviny.sk).
Nepela začal s krasokorčuľovaním ako sedemročný. Jeho trénerkou bola Hilda Múdra. Trénovala ho počas celej kariéry, ktorá trvala neuveriteľných 15 rokov. Pod jej vedením sa stal osemnásobným majstrom ČSSR, päťnásobným majstrom Európy, trojnásobným majstrom sveta a akademickým majstrom sveta.
Už ako 13-ročný debutoval Nepela na zimnej olympiáde 1964 v Innsbrucku, kde sa postaral o rozruch s iba 14-ročnou Hanou Maškovou… Vytvorili si veľké priateľstvo, ktorým si Nepela chránil svoje nielen intímne súkromie. To však ukončila nečakaná tragická smrť len 22-ročnej Hanky, ktorá zahynula pri nehode vo Francúzsku.
Za svoje úspechy získal v roku 1971 ocenenie najlepší česko-slovenský športovec roka.
V roku 1972 na Olympijských hrách v Sappore získal zlatú medailu.
Nepela vynikal v krasokorčuľovaní najmä v povinných cvikoch. Voľné jazdy vedel tiež výborne odjazdiť, no jeho malým nedostatkom bola neschopnosť improvizácie na ľade.
Krasokorčuľovaniu obetoval celý život. Dlhé roky vstával skoro ráno, aby o šiestej hodine ráno už mohol byť na ľade. Potom nasledovala škola a zase tréning. Až do maturity chodil poctivo do školy a nemal žiadne výhody oproti ostatným spolužiakom. Študoval niekoľko semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Okrem krasokorčuľovania ho zaujímala jazda na koni.
Ondrej Nepela pritom socialistický režim neobdivoval, práve naopak. Vždy sa tešil, keď mohol vycestovať na Západ, kde ho ako mladého chlapca najviac zaujímali výklady obchodov. Uvedomil si, že na to, aby dostal povolenie vycestovať z Československa, musí mať nielen dobrý výkon, ale aj vyhrávať. Jeho snom bolo tancovať v americkej ľadovej revue Holiday on Ice, s čím komunistická strana najskôr nesúhlasila. Premiér Colotka mu odchod do Ameriky sľúbil pod podmienkou, že bude v roku 1973 štartovať na majstrovstvách sveta v Bratislave. Nepela nakoniec doma slávil víťazstvo a dvere na Západ mal otvorené.
Po skončení športovej kariéry v roku 1973 účinkoval do roku 1986 ako profesionálny krasokorčuliar – sólista – v ľadovej revue Holiday on Ice. Získal aj trénerskú licenciu a trénoval v Nemecku. Medzi jeho zverencov patrila nemecká krasokorčuliarka Claudia Leistner, ktorá sa v roku 1989 stala majsterkou Európy.
Nepela zomrel vo veku 38 rokov. Lekárska správa z nemocnice v Mannheime uvádza ako príčinu úmrtia rakovinu lymfatických uzlín. Neskôr sa však začali objavovať informácie, že podľahol ťažkostiam spojenými s ochorením AIDS.
Nepela bol ženatý, ale len naoko s kolegyňou z Venezuely. Svoju pravú orientáciu skrýval. Homosexualitu Nepelu potvrdil neskôr vo svojej knihe aj krasokorčuliar Toller Cranston, v ktorej opísal svoj milenecký vzťah s Nepelom.
Najväčší slovenský krasokorčuliar zomrel len niekoľko dní pred svojimi 38. narodeninami na komplikácie spôsobené AIDS (dobrenoviny.sk): „Keď zistil, že je chorý, všetko daroval priateľom a blízkym. Okrem životnej poistky po ňom nezostalo takmer nič.“
Ocenenia
Dňa 21. decembra 2000 bol Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. Cenu za neho prebrala v tom čase 74-ročná trénerka Hilda Múdra. Sám o nej povedal: „Vytrvalosťou, dôslednosťou, sústredenosťou a veľkou zodpovednosťou v práci – tieto vlastnosti vštepovala aj mne. Ak som dnes taký, aký som pretekár, ale aj človek, má na tom obrovský podiel aj teta Múdra.“
Zimný štadión v Bratislave nesie jeho meno. Na jeho počesť sa tu koná od roku 1993 medzinárodná krasokorčuliarska súťaž „Nepela Memorial“.
V roku 2019 bol uvedený do Svetovej krasokorčuliarskej Siene slávy vo World Figure Skating Hall of Fame vo World Figure Skating Museum v Colorado Springs, USA.
Dňa 14. januára 2024 prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila Nepelovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Výsledky
Olympijské hry
1964 – 22. miesto
1968 – 8. miesto
1972 – 1. miesto
Majstrovstvá sveta
1964 – 17. miesto
1966 – 8. miesto
1969 – 2. miesto
1970 – 2. miesto
1971 – 1. miesto
1972 – 1. miesto
1973 – 1. miesto
Majstrovstvá Európy
1965 – 8. miesto
1966 – 3. miesto
1967 – 3. miesto
1968 – 3. miesto
1969 – 1. miesto
1970 – 1. miesto
1971 – 1. miesto
1972 – 1. miesto
1973 – 1. miesto
Majstrovstvá Československa
1965 – 1969: 1. miesto
1971 – 1973: 1. miesto
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ondrej_Nepela
https://www.dobrenoviny.sk/c/220076/mamicka-sa-pri-jeho-posteli-modlila-aby-zomrel-ondrej-nepela-zil-tak-ako-keby-neexistoval-zajtrajsok
https://sport24.pluska.sk/ostatne/ostatne/ondrej-nepela-zomrel-pred-35-rokmi-zabila-ho-choroba-homosexualov
Spracoval: Gustáv Murín
