Za roky mojich ciest po besedách a prednáškach už viem, že nie každý čitateľ má možnosť a čas prísť na takéto stretnutie a tak pre svojich verných čitateľov zanechávam v kníhkupectvách po ceste moje venovanie a podpis vo výtlačkoch najnovších mojich kníh. Tentoraz to bola túra po 8-mich kníhkupectvách Panta rhei v 5-tich mestách.
Humenné
Bol som tu naposledy pred desiatimi rokmi a tak ma privítali pani Tatiana a pani Daniela ako vzácneho hosťa. Škoda, že moju najnovšiu knihu „Slovensko – raj kajúcnikov, spravodlivosť podľa Matoviča“ mali len v jednom exemplári. Tak neváhajte, kým tam ešte je..
Michalovce
V OC Lipa ma už čakali s pripravenými mojimi knihami pani Majka a pán Róbert. Ten, ako všetci muži v tomto povolaní, je vzácnosťou a to dokonca čerstvou, lebo je tu zamestnaný len prvých pár mesiacov. Tak držím palce aj do budúcna…
V OC Zemplín som bol privítaný naozaj srdečne, pretože pani vedúca Katka si ma od roku 2016 za celé tie roky, čo som sem nemal cestu, zapamätala. Takže to bolo srdečné zvítanie s ňou aj pani Renatou. Toto milé stretnutie zvečnila ich kolegyňa Angelika (príslovečne je jej krstné meno následkom úspešnej série románov s touto hrdinkou, ktoré boli sfilmované). Tu som sa aj dozvedel pozoruhodný jav, že miestni Rómovia kupujú len dva druhy kníh – tie moje o mafii a Bibliu 🙂
Pri výjazde od OC Zemplín som si uvedomil, že som naozaj na východe Slovenska – poznáte to podľa takýchto chrámov a neobvykle veľkého množstva bocianích hniezd 🙂
Košice
Vojsť autom do Košíc a nájsť Aupark (ktorý je vraj po ceste z Michaloviec) bol pre mňa neskutočný zážitok, lebo odbočka na Staré Mesto ma doviedla dokonca až na nejakú poľnú cestu. Ale Anjel strážny sa nado mnou zľutoval a tak som to OC Aupark akosi našiel . Tu ma privítali slečna Majka a pani Ali. No a kopa mojich kníh! Jedna ich kolegyňa sa dokonca prišla pozrieť, ako vyzerá spisovateľ pri podpisovaní svojich kníh. Dúfam, že som ju nesklamal…
Do kníhkupectva Panta rhei na Mlynskej ulici som došiel pešo, pretože je v jednej z bočných uličiek centra. Príjemne sme podebatovali s pani Ivetou a pani Violou. Pani Viola mi pomohla s kôpkou výtlačkov mojich dvoch najaktuálnejších kníh.
Košice ma vždy dokážu milo zaskočiť tým, čo tu len tak mimochodom objavím. Tentoraz to bolo grafiti v jednej bočnej uličke s pozoruhodným odkazom ľudstvu. Objavil som aj „Divadlo na peróne“ (a perón nikde!) a kúzelnú obchodnú pasáž z Hlavného námestia do bočnej uličky. Do OC Optima som sa vydal radšej električkou a našiel v nej takéto kúzelné inštruktážne karikatúry.
V OC Optima ma pani vedúca Ivka usadila do Café Dias, aby som mohol podpisovať v príjemnom prostredí.
Spišská Nová Ves
Tu som bol naposledy pred pandémiou, v roku 2018, takže som považoval za svoju povinnosť zanechať aj tu čitateľom priateľské pozdravy mojich knihách s venovaním a podpisom.
Poprad
S pani vedúcou Martinkou v OC MAX sme už starí známi. Videli sme sa prvýkrát, keď sa začala predávať moja kniha „Mafia v Poprade“ a ona mi oznámila tú potešujúcu novinu, že len v jej predajni sa za prvý týždeň predalo až 100 výtlačkov! Aj tentoraz ma privítala s oznámením, že hoci je to kniha z roku 2020, stále sa predáva (takže aj vďaka tomu sa predaj knihy blíži k číslu 6 000 výtlačkov). Pri podpisovaní som nečakane získal milú pomoc čitateľky Simony. A bola potrebná lebo v celej tej šnúre podpisoviek po ceste z Humenného tu som mal už tradične na podpis celý štós mojich najnovších titulov.
Ružomberok
Tu som to zmeškal pre inde nezvyklý zatvárací čas o 17:30 o pár minút. Tak sa ospravedlňujem čitateľom a sľubujem, že na budúce si už dám pozor na včasný príchod.
Celkovo som najazdil za dva dni na besedy v Humennom a šnúru podpisoviek po ceste naspäť 1040 kilometrov. Ale stálo to za to. Tak zase niekedy dovi-dopo!
