Z oficiálnej správy sa dozvedáme, že „Dňa 8.6.2023 o 10.00 sa otvorili brány Nemeckého kultúrneho domu v Rači pre všetkých, ktorí si v týchto nádherných priestoroch prišli pripomenúť a osláviť 50. výročie vzniku nášho gymnázia. Program podujatia prebiehal v réžii dvojice skúsených moderátorov – Romana Bomboša a Katy Martinkovej z Rádia Slovensko a priniesol množstvo úsmevných momentov pri spomienkach bývalých absolventov a moderátorov na časy strávené na našom gymnáziu. Tiež sme si mohli pozrieť video-odkazy bývalých absolventov, ktorí síce nemohli byť prítomní, ale aspoň takto prejavili škole svoju priazeň. Prítomným sa poďakovala za účasť riaditeľka Janka Grančičová. Program doplnili tanečné, spevácke a hudobné vystúpenia našich žiakov, ale aj bývalých absolventov. Sme radi, že pozvanie prijali aj bývalí starší kolegovia, ktorí neunikli otázkam moderátorov. Po slávnostnom obede bol čas na mnohé neformálne rozhovory.“
Ja k tomu dodávam, že pani riaditeľka mala šťastný nápad pozvať aj bývalých pedagógov, takže sme ako bývalí absolventi mali s kým zaspomínať na časy mladosti a skúšku dospelosti.
Mimochodom, toto gymnázium vychovalo už viac ako 5 TISÍC absolventov a tí najúspešnejší sa pri tejto slávnosti predstavili video-pozdravmi, ale aj osobne. Tak prehovoril súčasný župan Juraj Droba, hokejový funkcionár Igor Nemeček, marketingový mág Fedor Flašík (svojho času aj nádejný divadelný tanečník!), hovorca a riaditeľ podnikovej a marketingovej komunikácie v Slovnafte Anton Molnár, bývalý starosta Rače Peter Pilinský (prítomný bol aj súčasný starosta Michal Drotován), stolnotenisový funkcionár Anton Hamran, ale aj herečka Zuzka Frenglová a celý rad novinárov ako Juraj Mravec z RTVS, či Peter Bielik z TA3.
Náš ročník bol unikátny v tom, že my sme toto gymnázium fakticky „otvárali“, lebo práve v tom roku započalo v Krasňanoch svoju činnosť. Privítala nás pozoruhodne prajná atmosféra, v rámci ktorej nás priateľsky prijali aj staršie ročníky, ktorých študenti sa sem presídlili z Cádrovej (nad Hlavnou stanicou). Pre mňa osobne to bola veľká výhra, lebo sme bývali fakticky na dohľad. Tu začali aj moje prvé literárne pokusy, s ktorými som oslovil mladého profesora Dušana Kužela. To bol nádejný literát, ktorý ale zrušením časopisu Mladá tvorba komunistickými normalizátormi prišiel o publikačný priestor a veľmi skoro zomrel . K mojim prvotinám povedal pre mňa ohromujúcu vetu: „To už je literatúra, k tomu vám nemám čo povedať.“ Som mu za to povzbudenie vďačný. Viedol aj literárny krúžok, odkiaľ sa mi prihlásil starší spolužiak Peter Ondera, ktorý ma uviedol zasa prakticky do zúženého publikačného priestoru, práve vtedy nečakane rozšíreného prílohou Nové slovo mladých. Na podnet Petra som sa aj chytil obnovenia školského časopisu Gaudeamus, ktorý mal čoskoro veľmi dobré meno na celom Slovensku.
Významne tomu prispel zástupca riaditeľky profesor Lastivka, ktorý iniciatívne dohodol spoluprácu s blízkou Strednou školou knihovníckou, kde nám oduševnený majster praktickej výučby tlačil časopis foto-tlačou na kriedový papier! Takže okrem obsahu, tu bol aj kvalita fotografií a ilustrácií. Ako šéfredaktor som tak mal aj bližší kontakt s profesorským zborom, kde svojím hlasným smiechom a svojskými metódami vynikala profesorka „Mama“ Igazová, ktorá k nám bola tiež vlastne „odložená“ pre komunistami spochybňovaný „kádrový profil“. S Gaudeamom sme dokonca zahviezdili aj na Zraze stredoškolskej mládeže vo Svite. O tom sme zaspomínali v dialógu s Romanom Bombošom, ktorý s ďalšími nadšencami prevzal štafetu tohto stredoškolského časopisu.
Bolo teda na čo spomínať, najmä, keď ma zasadací poriadok priviedol k takýmto milým mladým súčasným profesorkám môjho materinského (od „Alma mater“) gymnázia.
