Profesor Jozef G. Cincík v maľbe uspel aj v USA

Profesor Jozef G. Cincík (* 8. marec 1909 Clopodia, Rumunsko – † 28. január 1992 Mahoning Township, Pensylvánia, USA) bol slovenský maliar, sochár, grafik, scénograf a historik umenia.

Jeho rodičia pochádzali z Turca, ale v roku 1908 na na istý čas presťahovali do rumunského Sedmohradska, kde sa Jozef Cincík narodil. Jeho otcom bol Gabriel Cincík, učiteľ a organista, matkou Jolana, rodená Lenkeyová. Jozef Cincík mal mladšieho brata Ferdinanda. Rodina sa v roku 1914 vrátila späť na Slovensko, do Kláštora pod Znievom. V roku 1915 sa presťahovali do Trnavy, ale už v roku 1916 sa vrátili späť do Kláštora.

Jozef Cincík vyštudoval základnú školu, gymnázium navštevoval v Lučenci. Potom študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1928-1932), neskôr (1932-1936) aj archeológiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1938 úspešne obhájil svoju dizertáciu s názvom: „Barokové fresky západného Slovenska v XVII. a XVIII. storočí“, ktorá vyšla v tom istom roku aj knižne. Dňa 9. februára 1945 bol dekrétom prezidenta republiky menovaný za riadneho profesora dejín umenia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.

Jozefa Cincíka si všimli matiční funkcionári Štefan Krčméry a Rudolf Kľačko sprvu ako ilustrátora. Cincíkov strýc Ferdinand Cincík, učiteľ vo Vrútkach, bol spolupracovníkom humoristického časopisu Kocúr, ktorého redakcia sídlila v Martine. Do nej ho strýc uviedol a zoznámil s redaktorom Pavlom Halašom a ilustráto­rom Andrejom Kováčikom. Mladý Cincík tak ešte ako oktaván lučeneckého gymnázia nadviazal od roku 1927 kontakty s redakciou tohto populárneho periodika. Postupne aj v období pražských vysokoškolských štúdií v ňom svojimi karikatúrami na seba výrazne upozornil, zvlášť v búrlivom roku 1932, keď okrem iných vytvoril sériu karikatúr s vtedy výsostne aktuálnou matičnou tematikou, v ktorých reagoval na májové valné zhromaždenie Matice slovenskej…

Od roku 1933 pôsobil ako tajomník Umeleckého odboru Matice slovenskej a tiež ako riaditeľ Štátneho pamiatkového úradu pre stredné Slovensko v Martine. V tomto postavení sa zoznámil s mnohými slovenskými umelcami (najmä maliarmi; jeho blízkym priateľom bol napríklad Martin Benka). Podieľal sa na vytvorení Galérie slovenského výtvarného umenia, otvorenej 25. novembra 1933 v priestoroch novostavby Slovenského národného múzea v Martine.

V máji 1934 ho výbor Matice slovenskej poveril aj zastupovaním referenta Národopisného odboru Karola Plicku, ktorý síce dokázal nazhromaždiť množstvo etnografického i folkloristického, najmä fotografického a piesňového materiálu, ale nedokázal ho odborne spracovať. Matičné zbier­ky výtvarné i hudobné (no tiež aktivizácia výtvarného a hudobného života na Slovensku) pod starostlivou rukou Cincíka prekvitali. Niet preto divu, že koncepčnosť a systémovosť Cincík v rokoch 1934 a 1935 vniesol i do spracovania a budovania matičných národo­pisných zbierok.

Na prelome rokov 1935 a 1936 sa spolu s Karolom Plickom, Jozefom Cígerom-Hronským a Konštantínom Čulenom zúčastnil osemmesačnej cesty po centrách slovenskej minority v USA. Cincík sa staral najmä o inštalovanie výstav a administratívu spojenú s cestou.

Od polovice 30-tych rokov písal do početných periodík o dejinách staršieho i moderného slovenského umenia, o histórii a archeológii. Bol autorom niekoľkých kunsthistorických monografií a aktívne sa venoval umeleckej tvorbe (najmä maľbe a grafike). Navrhol niekoľko známok počas existencie prvej Slovenskej republiky (osemdielnu sériu „Slovenské kniežatá“), ktoré tlačili v tlačiarni Neografia v Martine, a tiež návrhy na bankovky (v roku 1944).

Počas pôsobenia na Slovensku v Matici slovenskej typograficky riešil edície Ľudová knižnica, Knižnica výtvarného umenia a Náčrtníky výtvarných umelcov.

V marci 1945 Cincík emigroval s inými predstaviteľmi kultúry vojnovej Slovenskej republiky najprv do Rakúska, potom do Bavorska a v októbri 1945 do Talianska.

Od roku 1946 žil a tvoril v Spojených štátoch amerických, učil na St Beda´s College a realizoval sa aj ako výtvarník a grafik (maľbami vyzdobil niekoľko kostolov v USA). Vo svojom voľnom čase sa venoval výskumu osudov účastníka americkej vojny za nezávislosť USA Jána Ladislava Polereckého.

Na konci života pracoval ako katalogizátor verejnej knižnice (Public Library) v Clevelande.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Cinc%C3%ADk_(maliar)

https://matica.sk/jozef-cincik/

Jozef Cincík

Spracoval: Gustáv Murín