Spisovateľ Imre Kertész (* 9. november 1929, Budapešť, Maďarsko – † 31. marec 2016, Budapešť, Maďarsko).
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru bol spisovateľ a prekladateľ. V roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Starý otec Adolf Kertész (Klain) sa narodil v Liptovskom Petre.
Pätnásťročného ho odvliekli do Osvienčimu a po strastiplnom roku v koncentračnom tábore sa v roku 1945 dožil oslobodenia v Buchenwalde.
Diela Imreho Kertésza predstavujú romány, poviedky, eseje a divadelné hry, v roku 1995 získal Brandenburskú cenu za literatúru a o dva roky Lipskú knižnú cenu európskeho porozumenia. Vydal desať kníh. V slovenčine vyšli knihy Bezosudovosť (Slovart, 2000), Vyhnaný jazyk (Kalligram, 2002), v češtine Kaddiš za nenarozené dítě (2001).
V ďalších dielach podáva analýzu osudu jedinca, ktorý je zatlačený do tragických a ponižujúcich pascí východoeurópskych dejín a spoločnosti.
Imre Kertész bol ocenený Brandenburskou literatúrou v roku 1995, Leipziger Buchpreis zur Europäischen Verständigung v roku 1997, Herder-Preis a WELT-Literaturpreis v roku 2000, Ehrenpreis der Robert-Bosch-Stiftung v roku 2000 a Hans-Sahl-Preis v roku 2002. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov vrátane nemčiny, španielčiny, francúzštiny, angličtiny, češtiny, ruštiny, švédčiny a hebrejčiny.
V rokoch 2002 – 2012 žil prevažne v Berlíne, v roku 2012, už postihnutý Parkinsonovou chorobou, sa vrátil do rodnej Budapešti, kde aj na následky svojho ochorenia zomrel.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Imre_Kert%C3%A9sz
https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=2023
https://www.nobelprize.org/prizes/literature/2002/kertesz/biographical/
Spracoval: Gustáv Murín