Stredoslovenský mafiánsky unikát

Obálka, predná

Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, ktorá najskôr mafiánov v mene štátu prenasledovala a dnes ich proti štátu bráni, sa verejne vyjadrila, že najväčší mafiánsky vrah, Mikuláš Černák, je unikátny zjav, ktorý by v INÝCH ČASOCH vraj vykonal unikátne činy. Ibaže on žil v časoch, kedy sa podľa vlastného priznania: „Moja kriminálna kariéra… začala v roku 1991. Vtedy som nastúpil do vlaku, ktorý smeroval k organizovanému zločinu. Vybrali sme si túto cestu dobrovoľne, lebo nám to tak vyhovovalo.“ Treba však dať pani bývalej štátne-spravodlivej Mišíkovej za pravdu, že Černák je unikát: podľa vlastného priznania vlastnoručne zabil, alebo zrežíroval vraždu minimálne 32 obetí. Mnohí z nich nemali z mafiou nič spoločné. Skrátka, prekážali jeho krvavému „biznisu“.

A ešte jedno je unikátne: Černák je už skoro štvrsťoročie na samotke a na rozdiel od mnohých iných, ďalej je „hercom vo vlastnom filme“, ako to nazvala manželka jednej z jeho obetí, ktorá ho dobre poznala. Obvyklá doba, ktorú vydrží bez následkov v samotke bežný človek, sú tri mesiace.

Pani bývalá prokurátorka Mišíková si dokonca vie predstaviť, že by Černák mohol uniknúť doživotnému trestu a už o pár mesiacov byť vypustený spoza mreží medzi nás ostatných, ako keby sa nič nestalo. Tak som si nalistoval v mojej najnovšej knihe „Mafia na Slovensku – stručné dejiny zla“, čo sa stalo, keď Černák terorizoval celé Slovensko, a toto som našiel o jeho krvavých činoch v poslednom roku, kedy ešte nebol za mrežami. Nech sa páči:

 

Obálka, predná

 

Rok 1997

 

Vo februári 1997 na návštevu Černákovej kancelárie v CBS Security 3 doplatil Pavol Lenhart. Na mieste ho Černákovi komplici zvalili na zem a pridržali mu ruky aj nohy. Dve strely do hlavy vraj vyplnili „objednávku“ bossa Ivana Mella z Prievidze. Kaštan ešte predtým mal upozorniť ekonómku vo vedľajšej kancelárii, aby sa nezľakla, keď bude počuť krik. Černákovo priznanie znie: vraj sa s Lenhartom rozprával v kancelárii, do ktorej znenazdajky vtrhli bratia Mellovci a zabili ho. Tí mali s Lenhartom spor pre peniaze za objednanú vraždu Petra Steinhübela, nazývaného Žaluď. Pavol Lenhart bol teda, podľa všetkého, sám nájomným vrahom. Možno aj preto sa zachoval výnimočne chladnokrvne a Černákovi tesne pred výstrelmi povedal, aby jeho telo nezakopávali, nech rodina vie, ako skončil. Tak aj urobili a Lenhartovo telo bolo neskôr nájdené v jeho aute na Budiši. Ešte po rokoch to Černák mal dávať za príklad, že Lenhart bol jedným z mála, čo ani v takejto situácii nežobronil o život.

Dňa 6. marca 1997 o 23:00 hodine medzi štátnou cestou číslo 60 a Domom kultúry v Banskej Bystrici vtedy neznámi páchatelia zaútočili za použitia strelných zbraní na dve osobné motorové vozidlá, v ktorých bolo spolu osem osôb. Išlo o autá značiek Mercedes 300 sivočiernej farby so ŠPZ okresu Topoľčany a Daewoo Nexia sivozelenej metalízy so ŠPZ okresu Trnava. Podľa nábojníc zaistených na mieste činu páchatelia použili samopal a pištoľ ráže deväť milimetrov. Zastrelili údajného bossa podsvetia Petra Novotného a dvoch ochrankárov postrelili. Černákovci sa pri tomto útoku rozmiestnili tak zle, že sa skoro sami postrieľali. Následne ušli do Černákovho bordelu, kde to oslávili.

Dňa 15. marca 1997 Černák s bandou v kancelárii jeho firmy zavraždili Šipoša s Potáčom. Prvý bol pôvodným bossom bandy zápasníkov z Dunajskej Stredy, ktorým sa vymkol spod kontroly ich pôvodne podriadený na krvavé práce – Pápay zvaný Papa Joe. Ten prevzal teritórium a zvyšky šipošovcov museli ustúpiť do Maďarska. Šipoš sa mylne domnieval, že sa s pomocou Černákových zabijakov Pápaya zbaví. Viezol kvôli tomu aj zálohu na mafiánsku popravu. Ibaže Černák si už Pápaya podriadil a na jeho likvidácii nemal záujem. Na slovenské porekadlo „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“ tak doplatil boss Šipoš aj s ochrankárom.

 

Dňa 25. marca 1997, desať dní po predošlej dvojnásobnej vražde, Černák s bandou v hoteli Gerlach doslova zamordovali 32-ročného Gustáva Slivenského. Ten sa pôvodne z policajta, čo chytal autíčkárov, sám stal autíčkárom a v rámci svojich vlastných mafiánskych aktivít sa dostal do konfliktu s Černákom. Ten sa rozhodol na exemplárnu výstrahu Slivenského nielen zabiť, ale jeho hlavu dal odrezať a vystaviť ju na druhý deň pred obytný dom, kde Slivenský býval. Hlave nasadili Mellovci policajnú čiapku…

 

Dňa 20. mája 1997 v Čiernej nad Tisou na Hlavnej ulici pred barom Panda výbuch nastraženej nálože odpálenej na diaľku zabil šéfa civilno-bezpečnostnej služby Panda-Slovakia a zároveň šéfa gangu z Kráľovského Chlmca – Júliusa Tótha. Tóth skonal pred vlastným podnikom s rovnakým menom, aké dal svojej CBS-ke. Nálož bola umiestnená vo výplni dvier starého Žiguli a vybuchla vo chvíli, keď Tóth nastupoval do vedľa stojaceho vozidla značky Hyundai. Smrtiaci stroj okrem trhaviny obsahoval aj klince a skrutky, ktoré nielenže telo Tótha, ale i jeho auto prederavili ako rešeto. Podľa neskorších výpovedí v procese s Černákom špecialista, ktorý sa takto postaral o Júliusa Tótha, prišiel do Čiernej nad Tisou z Banskej Bystrice. Volali ho Tichá smrť, lebo veľa nehovoril. Samotnú nálož mal pripraviť Roháč.

 

Dňa 22. mája 1997 zmizol Ing. Vladimír Bachleda, prednosta Okresného úradu v Poprade, ktorý sa z obchodného stretnutia vrátil pred firmu Tatramat a. s. Poprad, kde mal zaparkované osobné motorové vozidlo zn. BMW M5, a na ňom po 22:00 hod. odišiel. Auto zaparkoval v garáži v blízkosti svojho bydliska, domov však neprišiel. Ing. Vladimír Bachleda bol zavraždený v súvislosti s jeho majetkovým podielom v Tatravagónke Poprad. O tento mal záujem Peter Steinhübel, ktorý požiadal Mikuláša Černáka o sprostredkovanie získania príslušného podielu od Ing. Vladimíra Bachledu. Černákovci ho navštívili viackrát v jeho úrade, ako posilu si privolali aj sýkorovcov a Mellovcov. Keď naposledy odmietol odpredaj svojho podielu, tak mu pohrozili, že ho „dajú dole“, na čo im v domnienke, že ho chcú dať dole z funkcie, ktorú zastával ako prednosta Mestského úradu, povedal, že mu to nevadí. Neskôr sa zabávali na tom, že nepochopil, že „dať dole“ v ich reči znamená zavraždiť. Ing. Vladimír Bachleda bol unesený, páchateľmi držaný na viacerých miestach a prinútený k prepisu svojho obchodného podielu… Podľa nepotvrdených správ ho dovliekli aj do Černákovho penziónu Shark, kde sa mu vyhrážali, že naňho „Miki“ pustí svoje obľúbené tigre. Mikulášovi Černákovi vyplatil Peter Steinhübel (ktorému bezpečné parkovanie v Tatrách vybavoval istý Boris Kollár) za vykonanú objednávku sumu 10 miliónov Sk (cca 332 tisíc eur). O osemnásť rokov neskôr sa Mikuláš Černák k činu plne priznal a na dôkaz, že ho s komplicmi naozaj spáchal, ukázal vyšetrovateľom ilegálny hrob Ing. Bachledu, kde sa skutočne našli jeho kosti.

 

Dňa 11. júla 1997 medzi 14:00 až 14:30 našli pri ceste vedúcej z Liptovského Hrádku do Podbrezovej mŕtvolu 30-ročného Petra Muszku. Telo ležalo v priekope, približne desať metrov od cesty číslo I/72 na ľavej strane vozovky v katastri obce Vyšná Boca v okrese Liptovský Mikuláš. Miesto nálezu sa nachádza na polceste medzi Banskou Bystricou a Popradom, na horskom priechode Čertovica. Muszka totiž nezaplatil Černákovi za popravu konkurenta Tótha sľúbený milión korún (cca 30 tisíc eur). Navyše sa podľa Černáka neprimerane zaštiťoval menom super-bossa, a tak si ho nechal predviesť a zastrelil. Černák vraždil okázalo pred vlastnými aj na ich výstrahu.

 

O niekoľko dní neskôr Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu R. Hodosiho z Dunajskej Stredy. Mala to byť pomsta za to, že Hodosi pomohol zlikvidovať Černákovho „besného psa“ Csémiho, ktorého ten používal na najšpinavejšie mafiánske praktiky a zastrašovanie. Išlo o zvlášť brutálnu mafiánsku popravu, lebo telo obete našli pri Dunaji bez hlavy. Tú objavili za bieleho dňa v kvetináči na námestí v Dunajskej Strede. Pomáhať pri Hodosiho únose a  mafiánskej poprave malo sýkorovské komando vedené Havašim, ďalším „besným psom“ mafie. Černák sa k úkladnej mafiánskej vražde priznal až o štvrťstoročie neskôr, keďže si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.

 

Dňa 25. augusta okolo 16:30 podnikateľa Františka Mojžiša navštívil v jeho vtedy už známej firme Drukos 45-ročný ekonóm Ing. Július Gašpar. Ako emisár Černáka mu oznámil, že je na čase, aby platil výpalné. Z jeho náznakov sa dalo vyrozumieť, že toto výpalníctvo je posvätené vládnou stranou HZDS, ktorá tiež dostane svoj podiel. František Mojžiš bol prvý z veľkopodnikateľov, ktorý našiel cestu, ako sa takémuto vydieraniu vzoprieť. Riskoval pritom život svoj, aj životy mnohopočetnej rodiny.

 

Dňa 22. septembra 1997 došlo za bieleho dňa k streľbe na benzínovej pumpe na košickom sídlisku KVP. Keď mafiánsky boss Róbert Holub vystupoval zo svojho Mercedesu, priblížila sa veľkou rýchlosťou motorka a spolujazdec z nej spustil paľbu zo samopalu. Zbraň však zlyhala a naopak Holubov spolujazdec, známy košický klenotník Turek Zekir Akdere, začal paľbu z pištole na útočníkov. Keby trafil, celkom slušný počet mafiánskych životov by neskončilo na improvizovaných popraviskách. Motocykel totiž riadil neskôr už povestný kat podsvetia Lojzo Čistič, občianskym menom Alojz Kromka. Strieľal ďalší osvedčený kat, Roháč. Motocykel zn. Honda našli neskôr odstavený za diskoklubom Iskra. Holub spoznal Čističa a rozhodol sa pre odvetu. Netušil však, že za útokom je Černák, a doplatil na to.

 

Dňa 25. septembra 1997 asi o 19:30 hod. vošiel maskovaný Roháč do haly hotela Danube v Bratislave a spustil streľbu z pištole na bossa košického podsvetia Róberta Holuba, ktorého ťažko zranil a na jeho pobočníka Štefana Fabiána, ktorého usmrtil. Do Bratislavy vylákal Róberta Holuba Mikuláš Černák, ktorý mu sľúbil vydať Alojza Kromku… Poblízku mali byť dokonca aj príslušníci SIS. Strelec hladko unikol.

 

Dňa 5. októbra o 1:57 ráno bol Róbert Holub, ležiaci na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, zastrelený cez okno samopalom vybaveným tlmičom. Páchateľ za pomoci prineseného hliníkového vysúvacieho rebríka s celkovou dĺžkou šesť metrov najskôr vyšiel na strechu vchodu do Urgentného príjmu kliniky. Tam využil bezprostrednú blízkosť strechy od okna izby, v ktorej ležal ranený Holub, a zo vzdialenosti asi troch metrov opakovane na neho vystrelil cez zatvorené okno, za ktorým bol zatiahnutý záves. Holub bol v miestnosti sám a svietilo v nej malé svetlo, medzi závesom a parapetom však bola asi 15 cm široká štrbina. Vrah teda zrejme videl na svoj ešte živý terč. Preto viackrát zasiahol vlasovú a tvárovú časť hlavy obete. Holub v tom čase ležal bezvládne na posteli tvárou k oknu a bol napojený na prístroje. Lebku mal takú tvrdú, že ju neprestrelili ani tieto guľky. Zomrel na šok z mnohopočetných zranení a tiež vyradenie život-udržiavajúcich prístrojov. Pred dverami pritom stáli príslušníci Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I., ktorí si nič nevšimli. Páchateľ na streche zanechal zbraň – samopal juhoslovanskej výroby kalibru 9 mm so zásobníkom a tlmičom, 24 prázdnych vystrelených nábojníc, kuklu a rebrík. Bol to (Černákov kat) Roháč.

 

Imrich Oláh ako verný kumpán mafiánskeho bossa Holuba, skončil v ten istý večer, ako bol zastrelený Holub, ktorého chcel pomstiť. V tušení, kto za útokmi na jeho bossa stojí, šiel fatalisticky rovno do „jamy levovej“. Oláha si černákovci vyzdvihli v ich obľúbenom banskobystrickom hoteli Lux a zobrali do firmy Security 3. V Černákovej kancelárii Szatmáry s Piliarom zhodili Oláha zo stoličky a spolu s Černákom ho priľahli. „Ty smrad. Ty ma chceš zabiť?!“ zakričal Černák na Oláha. Na hlavu mu nasadili vrecko, ktoré okolo krku utesnili lepiacou páskou, a škrtili ho káblom z počítača. Černák pri tom kričal: „Ťahaj, nech skape tento pes!“ a ešte dodal, že má pozdraviť mŕtveho Róberta Holuba. Mohutní chlapi sa zapierali nohami do útleho Oláha, a každý z nich ťahal za koniec kábla, až „kým sa človek nepomočil a nezomrel“. Slavo Surový Oláhovi na zemi držal nohy, a tak aktívne pomáhal pri jeho škrtení. Medzi prizerajúcimi mali byť Karol Kolárik (už bývalý Holubov pobočník), Miloš Piliar, Ondrej Ambróz, aj Karol Mello s kumpánom Jánom Šovčíkom.

 

Dňa 12. decembra 1997 prepukli honosné oslavy 31. narodenín Černáka, ktoré sa premenili na prísahy vernosti, alebo aspoň kolegiality mafiánov z celého Slovenska, vrátane Ukrajincov. Černák sa predvádzal na vrchole moci. Aj podľa videonahrávky z osláv boli ako hostia (okrem Černákových komplicov – Kána, Kaštana, Červenca, „Čističa“ Kromku a ďalších) prítomní všetci, čo vtedy v slovenskom podsvetí niečo znamenali: Házy, Adamčo, Pápay, tiež bývalí holubovci Karol „Karči“ Kolárik, Alexander „Šani“ Horváth a Ladislav Badó, z Nitry „Muky“ Ferus, za sýkorky Juraj „Čapatý“ Billik, Ladislav „Dlhý Laco“ Bališ a Peter „Havel“ Havaši na čele s Róbertom „Kýblom“ Lališom, ale napríklad aj delegáti od konkurenčných takáčovcov. Za rusky hovoriacich hostí sa tam zjavil aj Ukrajinec z Užhorodu menom Viktor. Spektakulárny ohňostroj nad Urpínom mal ukázať, kto je na Slovensku pánom. V Banskej Bystrici musel každý vidieť, že boss všetkých bossov oslavuje. Zábery z oslavy odvysielala v hlavnom spravodajskom vysielaní televízia Markíza, ktorej vtedajší majiteľ Pavol Rusko mal k podsvetiu podivuhodný vzťah. Rusko potvrdil, že šot sa odvysielal na jeho zásah, pretože vedúci vydania ho do vysielania odmietol zaradiť. „Pripadalo mi to ako dobrý komerčný ťah,“ konštatoval Rusko. Ním vedená televízia odvysielala dokonca aj pozitívne ladený príspevok o Mikulášovi Černákovi, ako sympatickom chovateľovi tigrov. Tiež odvysielali kompromitujúcu reportáž na prvého statočného svedka proti Černákovi, Karcela, ktorý nakoniec na toto svedectvo doplatil životom. Dnes sa Rusko k Černákovi nehlási. Naopak, Černák ho udal, že si vraj u neho Rusko objednal vraždu jeho spoločníčky v TV Markíza. O týždeň na to už putoval oslávenec za mreže…

 

Dňa 18. decembra 1997 ráno špeciálna policajná jednotka z Bratislavy obsadila sídlo CBS Security 3 na Kuzmányho ulici 5 v Banskej Bystrici a polícia vyhlásila celoštátne pátranie po mafiánskej trojici – Černák, Kán a Kaštan.

 

Dňa 11. januára 1998 našiel náhodný cyklista pri Vydrníku v priekope cesty telo bez hlavy. Hlavu našiel neskôr traktorista pohodenú na poli pri Spišskom Štiavniku. Telo patrilo 33-ročnému Petrovi Suržinovi zo Spišských Hanušoviec. Suržin sa stal z neznámych dôvodov terčom Černákovho zabijaka Čističa. Výsledkom bola streľba, aj bombový útok. Suržin dúfal, že sa cez Černákovho známeho menom Galica tejto hrozby zbaví. Aj sa stretol s Černákom a zjavne uspokojený šiel na stretnutie s ním určeným „ochrankárom“ Házym, ktorý sa mu po čase ozval. Suržinovi sa darilo, pretože ako jeden z prvých prišiel na výhodnosť inštalovania výherných automatov aj do zapadnutých krčiem a na iné, často navštevované miesta. Házyho si mal objednať aj ako ochranku, keď si vyzdvihol veľkú sumu peňazí, za ktoré chcel takéto automaty nakúpiť v Rakúsku. Na cestu sa vydali traja. Viezol ich oboch práve Galica, keď sa Házy na Suržina vrhol a vlastnoručne ho zaškrtil. Potom ho vytiahol z auta a jeho mŕtvolu zohavil. Jedným z možných motívov neobvyklej brutality bol pokus odpútať pozornosť od Černáka, ktorý dvakrát predtým viedol popravy s odrezaním hlavy obete a jej demonštratívnym vystavením. A keďže v čase vraždy Suržina bol Černák vo väzbe, malo to naznačiť, že takto surovo koná iná ľudská beštia. Házy vraždil na príkaz Černáka už skôr, hoci ten sa k tejto vražde nehlási… Ale „On z väzenia požiadal, aby bola vykonaná vražda spôsobom odrezania hlavy, tak ako Slivenskému v Poprade. Predpokladal, že si budú myslieť, že tie odrezané hlavy má nejaký iný vrah na svedomí,“ povedala pre televíziu matka zavraždeného Valéria Suržinová.

 

Dňa 27. júna 2000 sa podnikateľ Marián Karcel vracal na obed do svojho domu v Kynceľovej. Zvláštne je, že napriek závažnosti svojej výpovede proti Černákovi nepožiadal o policajnú ochranu a vyšetrovatelia či prokuratúra neurobila nič, čo by pre nich takého dôležitého svedka ochránilo. Kým stihol Karcel vystúpiť zo svojho bledohnedého Land Rovera, zastala pri ňom náhle tmavozelená Alfa Romeo. Za volantom sedel Moravčík, posledný Černákov „vojak“. Zo sedadla spolujazdca vyskočil maskovaný Branislav Adamčo a spustil na Karcela paľbu zo samopalu. Dvadsaťosem striel ukončilo život dôležitého svedka v procese s Černákom. Adamčo hodil vražednú zbraň na sedadlo vedľa zomierajúceho 30-ročného Karcela a naskočil do auta. To vyrazilo málo používanou cestou a mimo obce zamierilo na Brezno. Na lesnej ceste pred Slovenskou Ľupčou posádka auto opustila a zapálila. Presadli do únikového vozidla, šoférovaného tretím komplicom. Objednávku vraždy pre Černáka sprostredkoval s ním spriaznený advokát Daniel Maukš.

 

Pani bývalá prokurátorka Mišíková zdôraznila v jednom z jej najnovších verejných vyjadrení ešte jeden Černákov „unikát“. Vraj ju vždy pekne pozdravil. No, nie som si istý, či Černákove obete tesne pred odrezaním hlavy zaživa potešilo, že ich pekne pozdravil…

 

P.S. Keďže táto knihe je už mesiac po vydaní vo väčšine kníhkupectiev vypredaná, odporúčam objednávku priamo vo vydavateľstve: http://vsss.sk/product/gustav-murin-mafia-na-slovensku-strucne-dejiny-zla/

 

 

Podobné články

Hostia

Rustaveli v slovenčine

Tak ako je národným básnickým bardom u nás Hviezdoslav, takým je pre Gruzíncov Šota Rustaveli. Rozdiel medzi nimi je v tom, že Rustaveli neexperimentoval s

1666188586819

Jeseň vo Vysokých Tatrách

Každý, kto príde do Vysokých Tatier si praje krásne, bezoblačné počasie. Ako v lete. Ibaže mňa zaujal práve ten jesenný pohľad, kedy scenériu dotvárajú stále