Prvé podpisovky som mal kde inde, než v Poprade. Úžasný záujem čitateľov v miestnych kníhkupectvách rástol od marca, kedy bola kniha po prvý krát avizovaná. V popradskom Martinuse ma privítala mladá predavačka Natália. Kniha je vystavená hneď pri vchode a na dvoch ďalších miestach. V ich rebríčku celoslovenského predaja už poskočila na 25-te miesto.
V kultovom popradskom kníhkupectve Christiania ma privítal pán majiteľ a venovala sa mi pani Iva. Pri podpisovaní som bol svedkom, že prišiel čitateľ, čo si kúpil naraz hneď 5 výtlačkov mojej najnovšej knihy „Mafia v Poprade“. To sa naozaj nestáva každý deň. Ale aj to tromfol čitateľ Miro, ktorý má už 17 mojich kníh s touto tematikou (vrátane tohto najnovšieho titulu) a keď sa dozvedel, že budem v Christianii, prišiel si ich nechať všetky podpísať. On bol aj na mojej besede na túto tému pred niekoľkými rokmi v jednom popradskom klube. Tak, vážený Miro, verím, že až táto korona-panika konečne prejde, uvidíme sa znovu na mojej besede s popradskými čitateľmi. Už sa teším!!!
Do tretice som podpisoval v popradskom Panta Rhei, kde ma privítala sympatická vedúca s milou prezývkou Mucka Hoci dostali moju knihu len dnes, predaj sa tak rozbehol, že hneď doobjednali ďalšiu várku. O knihu je tu taký záujem, že sa našli čitatelia, čo narazili na internete na mylnú informáciu, že kniha vyjde až o ŠTYRI ROKY (?!!) a predsa si ju chceli objednať 🙂
Ďalšou zastávkou bol Liptovský Mikuláš, kde ma privítala mladá predavačka Veronika.
V Ružomberku mi pri podpisovaná pomáhala pani Danka, ktorá má rada knihy s touto tematikou. Kniha „Mafia v Poprade“ im práve dorazila…
V Martine som zažil „parkovacieho anjela“. Každý vie, že zaparkovať v centre akéhokoľvek mesta je pre cezpoľného problém. Tu vylepšený tým, že na celej ulici nie je automat na parkovanie. Predo mnou ale stále auto s veľmi peknou mladou dámou, tak som sa jej šiel opýtať, kde si môžem kúpiť parkovací lístok. V úsmevom mi dala svoj, lebo práve odchádzala a bola tam ešte rezerva pol hodiny. Vďaka!
V martinskom Martinuse mi knihy na podpis ochotne pripravila Veronika, čo tu brigáduje, lebo študuje prekladateľstvo. Inak, takíto brigádnici sú veľkou posilou každého kníhkupectva, prinášajú energiu a entuziazmus. Pri podpisovaní sa pri nás pristavil neznámy pán, či je v knihe opísaný aj Kiska. Áno, jeho „silný príbeh“ zaberá až 55 strán z 259 stranovej knihy.
V kníhkupectve v martinskom OC Tulip je pani Danka, z ktorou sa poznáme už roky a tak si máme čo povedať aj popri podpisovaní.
V Žiline som najskôr zašiel do OC Mirage, kde už ma čakala Kristína. Ďalšia brigádnička, tentoraz študentka geodézie.
Prekráčal som do žilinského Aupark-u, kde je vedúcou pani Dáša. Poznáme sa už roky a tak pri srdečne debate sme si aj zabudli robiť fotku 🙂
Do žilinského OC Dubeň som sa zviezol taxislužbou Bolt. Výborné riešenie, lebo je to lacné, pohotové a nemám problém s navigáciou. Pani vedúca Danka ma privítal sa správou, že prvé výtlačky už predali. Pri podpisovaní mi pomáhala pani Aďa.
Do žilinského OC Max som sa opäť zviezol Bolt-om. Ako bonus som sa dozvedel, kde majú v meste najlepšie menučko 🙂 Pri podpisovaní sa mi osobne venovala vedúca Patrícia.
V Trenčíne sa nikdy nezabudnem zastaviť v OC Laugarício. A mojim verným čitateľom z tohto mesta odporúčam, že ak chcú túto moju knihu s podpisom, nech sa poponáhľajú. Sú len štyri výtlačky L S pani vedúcou Majkou nás odfotila jej mladá kolegyňa Janka. Ešte aj pod rúškom sa usmievala!
V Piešťanoch ma už v kníhkupectve Panta rhei už poznajú s mojich pravidelných jarných tvorivých pobytov. Lenže to tam chodím z Domova Ivana Stodolu pešo. S autom je tu vážny problém. Je to snáď jediné nákupné stredisko, kde musíte platiť aj za čo i len minútu parkovania. A ako mi prezradila predavačka Majka, vzťahuje sa to na každého, teda aj na tých, čo tu pracujú!!!
V Trnave je hneď po ruke City Aréna. Od predavačky v kníhkupectve Panta rhei Mirky som sa dozvedel, že vďaka tomu, ako sa moja nová kniha umiestňuje v rebríčku predaja (už 25. miesto!), ďalšie výtlačky doobjednali.
V tom istom obchodnom centre sídli s vchodom zvonku kníhkupectvo Martinus. Na moje prekvapenie asi najmenej zásobené zo všetkých týchto predajní, kde som podpisoval. Škoda…
Poslednou zastávkou na mojej šnúre podpisoviek od Popradu až sem bolo kníhkupectvo v OC Galéria. Celé ho obslúži pani Maca a keďže je na to poobede sama, nemali sme ani čas na spomienkové foto.
Tak som absolvoval v pohode a ústretovej atmosfére týchto kníhkupectiev 16 podpisoviek v siedmych mestách. Bolo by to povznášajúce, keby som ceste nepočul opakovane, že čitatelia už teraz nakupujú na Vianoce, lebo sa boja, že ten politický dobrodruh Igor Zmatkovič Potemkin, zatvorí pred Vianocami obchody. Už pochoval kultúru, šport, gastro-prevádzky, umŕtvil školstvo, už len toto by mu ako trofej chýbalo. Smutné a hrozné. Ale verím, že chuť čítať dobré knihy nám ani takýto zjav nezoberie. Prajem prima čítanie!!
